Ústřední postavou filmu je charismatický farář Marián Kuffa. Divák ho ve filmu vidí spíše ve špinavých montérkách a sleduje drama mise do prostředí bídy a beznaděje v zapomenutých romských osadách. Spíše než kázáním se Kuffa snaží strhnout Romy vlastním příkladem a lidským zájmem. Snaží se pomoci nejchudším: místo chatrčí plných krys je učí svépomocně stavět důstojnější bydlení. Film šokujícím způsobem odhaluje problémy, se kterými romská komunita zápasí. Ve filmu sledujeme dramatické mikropříběhy Romů a sysifovský boj Kuffy s drsnou realitou: chce, aby jeho děti objevily své schopnosti, naučily se nezávidět si a pomáhat jeden druhému. Podaří se mu to?(Mirius FD)
Časosběrný dokument Všechny moje děti je nesentimentální příběh o lásce z romských osad. Odehrává se v nejchudších končinách východního slovenska. Režisér Ladislav Kaboš v něm autenticky a bez sentimentu hledá cestu k řešení „romského problému".(Letní filmová škola)
Ústrednou postavou filmu je charizmatický farár Marián Kuffa. Vo filme ho ale divák vidí skôr v zašpinených montérkach a sleduje drámu misie do prostredia biedy a beznádeje v zabudnutých rómskych osadách. Miesto kázania sa Kuffa snaží strhnúť Rómov vlastným príkladom a ľudským záujmom. Snaží sa pomôcť najchudobnejším: miesto chatrčí plných potkanov ich uči svojpomocne stavať dôstojnejšie bývanie. Film šokujúcim spôsobom odkrýva problémy, s ktorými rómska komunita zápasí. Filmári boli dokonca svedkami tragédie: dve z miestnych detí uhoreli pri požiari chatrčí. Sledujeme dramatické mikropríbehy Rómov a sysifovský boj Kuffu s drsnou realitou: chce, aby „jeho deti" objavili svoje schopnosti, naučili sa nezávidieť si a pomáhať jeden druhému. Podarí sa mu to?(oficiální text distributora)
Pohľad skúseného režiséra Ladislava Kaboša na život v rómskej osade je jedným z najzaujímavejších za posledné roky. Všetky moje deti neskĺzavajú k reality show, naopak, pozorujú. Film ponúka vyvážený pohľad na problematiku osád a zároveň skúma, ako môže (a nemôže) jeden človek pomáhať tam, kde si nevie rady celá spoločnosť. Tým „jedným obyčajným človekom" je kňaz Marián Kuffa, ktorý nie je zaslepeným idealistom, no predsa pomáha.(MFF Cinematik Piešťany)
Na riešenie cigánskych problémov majú ľudia rôzne názory. Zväčša sú to len hlúpe a prázdne reči. Od humanistických (v pozadí ktorých cítiť túžbu zarobiť na eurofondoch) po rasistické. Reči, reči, reči. Zdá sa, že koľko je tu odborníkov. Nie je. Tých, čo niečo zmysluplné robia je ako šafranu. Ako farár Marián Kuffa. Praktik, čo kašle na úradné obmedzenia. Kráča cestou potreby núdznym. Namiesto rečí sú za ním činy. Nie ideály, ale konkrétne výzvy, konkrétne riešenia. Je za tým cesta srdca, obete a Božej milosti. Kto to vo filme nevidí, je rovnaký obmedzenec, ako tisíce teoretikov. Náckovia sa môžu ohradiť, že oni robia praktické veci. Lenže tie sú vo vzťahu k Cigánom diktované najmä nenávisťou, zlom a násilím. Pán Kuffa pomáha tým, čo pomoc potrebujú. Narkomanom, prostitútkam, bezdomovcom a cigáňom. A tiež hovorí, že iná cesta ako vyriešiť zúfalý stav obyvateľov osád ako cesta obete a srdca jednoducho nie je. Súhlasím. Myslím, že úsilie predražených misií v cudzine, či aktivity občianskych združení a nadácií v rozvojových krajinách by sa okamžite mali preorientovať na Cigáňov v osadách. Bezvýnimočne. Pretože pokiaľ existuje tretí svet doma, je úplne zbytočné riešiť ho v cudzine. Na záver jedna parafrázovaná podnetná myšlienka montérkového farára (pretože častejšie sa pohybuje v montérkach ako v kňazskom rúchu): Na záver Ťa nebudú súdiť podľa úspešnosti výsledkov, ale podľa úprimnosti snahy niečo zlepšiť, pomôcť niekomu.(16.2.2014)
Farář - hlavní protagonista dokumentu - je buď svatý, šílený nebo tolik nadšený. Podle dokumentu snad všechno dohromady. Všechny moje děti je prosté všech ideologií, alibismu nebo ospravedlňování, proč je někdo takový jaký je. Marián Kuffa pomáhá, co může, ale taky "své děti" nechá, ať si v určitých situacích vyžerou, co si nadrobily a nezbavuje je tak zodpovědnosti. Je ale taky příjemné vidět, že i mezi lidmi na okraji společnosti se najde pár jedinců, kteří se umí chytit kladiva.(8.5.2014)
Rómska problematika je téma, kde sa slovenský filmári môžu vyblázniť do sýtosti. Asi stále bude o čom točiť a čo riešiť. Všetky moje deti je remeselne prekvapivo dosť dobré natočený film. Rozhodne som pri ňom netrpela ako pri Zvonkoch šťastia. Farár, ktorý na seba zobral neľahkú úlohu pomôcť Rómom v jeho okolí odviedol v tomto smere asi dobrý kus práce. Takže na jednej strane určite pochvala, že toleranciu, ochotu a trpezlivosť s touto problematickou menšinou. Na druhej strane sú to čisto osobné dôvody, prečo hodnotím tak nízko. Ide o Kuffove postoje voči homosexuálom. Môže neviem ako chce pomáhať tým, ktorí to potrebujú, ale ide mi jaksi proti srsti, keď na jednej strane sa snaží pomáhať problematickým občanom, ktorý zo spoločnosti skôr berú, ako niečo dávajú a na druhej strane považuje homosexuálov za masových vrahov a najradšej by ich utopil bez ohľadu na to, že tí v tejto spoločnosti pracujú, rozvíjajú jú a sú i prínosom. V celkovom hodnotení u mňa ten človek klesol mimoriadne hlboko a tie dve hviezdičky dávam filmovému štábu. [9. MFF Cinematik, Piešťany 2014](11.9.2014)
Vydržal som to sledovať celé napriek tématike, ktorá ma vôbec nezaujíma. Nevidel som tam nič nové, nič čo by som nevidel bežne v TV. Iba sme 90 minút sledovali ako sa jeden farár snažní pomáhať romom a tí sa mu pekne smejú do očí. Smutné. A koniec-koncov, stále je to iba film o parazitoch dnešnej spoločnosti. Dakujem neprosím. [9. MFF Cinematik 2014](12.9.2014)
Mňa ten film proste dojal. Najprv som to bral tak nejak humorne, keď si Rómovia-Cigáni stavali obydlia, tá ich nepraktičnosť, naivita, nebojím sa povedať hlúposť, tie hlúpe hádky, bitky o postel, potom som v tom však začal vnímať prvky punku, a to naozajstného, kde človek cíti život tak ostro ako britvu na svojej brade, a snaží sa akýmikoľvek prostriedkami prežiť, nech pripadajú akokoľvek anarchisticky alebo asociálne. Nie, tento film určite nepatrí do rady viacerých akože dokumentov o Rómoch, pretože výsledne o Rómoch vôbec nie je. Je o človeku - AKOMKOĽVEK, a jeho práve na to byť milovaný, byť akceptovaný, o práve človeka, aby ho v hocakej situácii vnímali ostatní ľudia ako človeka, a nie ako tvora nehodného existencie!! Čím viac sa blížil záver, tým viac som sa cítil previnilým, malým, "nedostatočným" človekom. A hlavne, čím viac sa blížil záver, tým viac som sa cítil byť materiálne oveľa bohatší ako som! A nie len to! Ja som si to začal vyčítať! Samozrejme, veci ako že Kuffu skoro v jednej osade "zarúbali sekerou" som rozhodne nebral na ľahkú váhu, podobne ako rôzne vyhrážky, prípadne neochotu pracovať! Ale to záverečné motto, to sa proste nedá pre ako-tak veriaceho človeka (ako ja) ničím prebiť ! A síce slová farára Kuffu v závere filmu, kde povedal niečo v zmysle "Boh nás nebude súdiť podľa skutkov, ale podľa veľkosti lásky a snahy". Voči tomu som zatiaľ proste nenašiel argument... Tento film ma ponížil, a ďakujem mu za to! Moja "láska" je totiž ak, tak iba sebecká (inak povedané, mám pocit že som mizantrop) a moja snaha o niečo dobré (pomôcť iným, pomôcť sebe, snaha zmeniť niečo aspoň o trochu k lepšiemu...), tá je doslova nulová. Po filme som sa hanbil za svoj život!! Uvedomil som si (aspoň na chvíľu), že aj ten Cigán so svojimi 5-timi deťmi, ktoré síce musia spať na dvoch posteliach a pod troma duchnami pri piecke spolu s rodičmi v tatranskej zime, že aj ten Cigán prežíva svoj život plnšie a "naozajstnejšie" ako ja vo svojom útulnom, osamelom pohodlí :-/(25.9.2014)
-
Skladateľa Martina Dohnala zasiahli osudy Rómov z osady natoľko, že sa rozhodol prerušiť prácu na opere Stalinova smrť a prijal ponuku na vytvorenie hudby pre film.
(Eoin)
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.
Další informace
V kinech
od:
Radko
Na riešenie cigánskych problémov majú ľudia rôzne názory. Zväčša sú to len hlúpe a prázdne reči. Od humanistických (v pozadí ktorých cítiť túžbu zarobiť na eurofondoch) po rasistické. Reči, reči, reči. Zdá sa, že koľko je tu odborníkov. Nie je. Tých, čo niečo zmysluplné robia je ako šafranu. Ako farár Marián Kuffa. Praktik, čo kašle na úradné obmedzenia. Kráča cestou potreby núdznym. Namiesto rečí sú za ním činy. Nie ideály, ale konkrétne výzvy, konkrétne riešenia. Je za tým cesta srdca, obete a Božej milosti. Kto to vo filme nevidí, je rovnaký obmedzenec, ako tisíce teoretikov. Náckovia sa môžu ohradiť, že oni robia praktické veci. Lenže tie sú vo vzťahu k Cigánom diktované najmä nenávisťou, zlom a násilím. Pán Kuffa pomáha tým, čo pomoc potrebujú. Narkomanom, prostitútkam, bezdomovcom a cigáňom. A tiež hovorí, že iná cesta ako vyriešiť zúfalý stav obyvateľov osád ako cesta obete a srdca jednoducho nie je. Súhlasím. Myslím, že úsilie predražených misií v cudzine, či aktivity občianskych združení a nadácií v rozvojových krajinách by sa okamžite mali preorientovať na Cigáňov v osadách. Bezvýnimočne. Pretože pokiaľ existuje tretí svet doma, je úplne zbytočné riešiť ho v cudzine. Na záver jedna parafrázovaná podnetná myšlienka montérkového farára (pretože častejšie sa pohybuje v montérkach ako v kňazskom rúchu): Na záver Ťa nebudú súdiť podľa úspešnosti výsledkov, ale podľa úprimnosti snahy niečo zlepšiť, pomôcť niekomu.(16.2.2014)
Tayen
Farář - hlavní protagonista dokumentu - je buď svatý, šílený nebo tolik nadšený. Podle dokumentu snad všechno dohromady. Všechny moje děti je prosté všech ideologií, alibismu nebo ospravedlňování, proč je někdo takový jaký je. Marián Kuffa pomáhá, co může, ale taky "své děti" nechá, ať si v určitých situacích vyžerou, co si nadrobily a nezbavuje je tak zodpovědnosti. Je ale taky příjemné vidět, že i mezi lidmi na okraji společnosti se najde pár jedinců, kteří se umí chytit kladiva.(8.5.2014)
Orvokki
Rómska problematika je téma, kde sa slovenský filmári môžu vyblázniť do sýtosti. Asi stále bude o čom točiť a čo riešiť. Všetky moje deti je remeselne prekvapivo dosť dobré natočený film. Rozhodne som pri ňom netrpela ako pri Zvonkoch šťastia. Farár, ktorý na seba zobral neľahkú úlohu pomôcť Rómom v jeho okolí odviedol v tomto smere asi dobrý kus práce. Takže na jednej strane určite pochvala, že toleranciu, ochotu a trpezlivosť s touto problematickou menšinou. Na druhej strane sú to čisto osobné dôvody, prečo hodnotím tak nízko. Ide o Kuffove postoje voči homosexuálom. Môže neviem ako chce pomáhať tým, ktorí to potrebujú, ale ide mi jaksi proti srsti, keď na jednej strane sa snaží pomáhať problematickým občanom, ktorý zo spoločnosti skôr berú, ako niečo dávajú a na druhej strane považuje homosexuálov za masových vrahov a najradšej by ich utopil bez ohľadu na to, že tí v tejto spoločnosti pracujú, rozvíjajú jú a sú i prínosom. V celkovom hodnotení u mňa ten človek klesol mimoriadne hlboko a tie dve hviezdičky dávam filmovému štábu. [9. MFF Cinematik, Piešťany 2014](11.9.2014)
2-Xtreme
Vydržal som to sledovať celé napriek tématike, ktorá ma vôbec nezaujíma. Nevidel som tam nič nové, nič čo by som nevidel bežne v TV. Iba sme 90 minút sledovali ako sa jeden farár snažní pomáhať romom a tí sa mu pekne smejú do očí. Smutné. A koniec-koncov, stále je to iba film o parazitoch dnešnej spoločnosti. Dakujem neprosím. [9. MFF Cinematik 2014](12.9.2014)
d-fens
Mňa ten film proste dojal. Najprv som to bral tak nejak humorne, keď si Rómovia-Cigáni stavali obydlia, tá ich nepraktičnosť, naivita, nebojím sa povedať hlúposť, tie hlúpe hádky, bitky o postel, potom som v tom však začal vnímať prvky punku, a to naozajstného, kde človek cíti život tak ostro ako britvu na svojej brade, a snaží sa akýmikoľvek prostriedkami prežiť, nech pripadajú akokoľvek anarchisticky alebo asociálne. Nie, tento film určite nepatrí do rady viacerých akože dokumentov o Rómoch, pretože výsledne o Rómoch vôbec nie je. Je o človeku - AKOMKOĽVEK, a jeho práve na to byť milovaný, byť akceptovaný, o práve človeka, aby ho v hocakej situácii vnímali ostatní ľudia ako človeka, a nie ako tvora nehodného existencie!! Čím viac sa blížil záver, tým viac som sa cítil previnilým, malým, "nedostatočným" človekom. A hlavne, čím viac sa blížil záver, tým viac som sa cítil byť materiálne oveľa bohatší ako som! A nie len to! Ja som si to začal vyčítať! Samozrejme, veci ako že Kuffu skoro v jednej osade "zarúbali sekerou" som rozhodne nebral na ľahkú váhu, podobne ako rôzne vyhrážky, prípadne neochotu pracovať! Ale to záverečné motto, to sa proste nedá pre ako-tak veriaceho človeka (ako ja) ničím prebiť ! A síce slová farára Kuffu v závere filmu, kde povedal niečo v zmysle "Boh nás nebude súdiť podľa skutkov, ale podľa veľkosti lásky a snahy". Voči tomu som zatiaľ proste nenašiel argument... Tento film ma ponížil, a ďakujem mu za to! Moja "láska" je totiž ak, tak iba sebecká (inak povedané, mám pocit že som mizantrop) a moja snaha o niečo dobré (pomôcť iným, pomôcť sebe, snaha zmeniť niečo aspoň o trochu k lepšiemu...), tá je doslova nulová. Po filme som sa hanbil za svoj život!! Uvedomil som si (aspoň na chvíľu), že aj ten Cigán so svojimi 5-timi deťmi, ktoré síce musia spať na dvoch posteliach a pod troma duchnami pri piecke spolu s rodičmi v tatranskej zime, že aj ten Cigán prežíva svoj život plnšie a "naozajstnejšie" ako ja vo svojom útulnom, osamelom pohodlí :-/(25.9.2014)