Master & Commander: Odvrácená strana světa

Tak nebláznite chlapi, osud k Vám hovorí, zostaňte v teple prístavu, nechcite do morí. Filmové prepisy historických románov su asi nejak v móde. Mne to však vôbec nevadí, ja mám historické filmy rád. Režisér Peter Weir si vzal na paškál dvadsaťdielny románový rad kníh zosnulého írskeho spisovateľa Patricka O'Briana Master and Commander . O'Brian bol údajne počas svojho života proti sfilmovaniu svojich kníh, pretože ich sám považoval za nesfilmovateľné, ale ako to už chodí, keď ste už raz a navždy z hry von, nikto na vaše želania nebere ohľady. Režisér sa samozrejme nepokúsil vopchať dej všetkých dvadsiatich románov do jedného filmu, to by bolo velmi zvláštne. Vybral si román iba jediný a to román desiaty a jeho dej presunul z americko-anglickej vojny roku 1812 do začiatku napoleónskych vojen, do roku 1805 ( spisovateľ sa asi prevaľuje v hrobe ). Hlavné postavy však zostali tie isté. Sledujeme príbeh odvážneho a uznávaného kapitána Jacka Aubreyho (Russel Crowe) a jeho priateľa, doktora Stephena Maturina (Paul Bettany) a samozrejme celej posádky lode HMS Surprise s ktorou brázdia vody južného Atlantiku. Prenasledujú francúzsku loď Acheron, ktorá je však oveľa lepšie vyzbrojená a rýchlejšia. Vzájomný boj sa blíži. Ako táto dobrodružná plavba za anglickú korunu dopadne? Lov na loď Acheron sa začína! Tak s pánom Bohom španielske krásky, teraz musíme plávať k brehom Anglicka, snáď príde ten deň, keď sa vrátime späť, príde iste ten deň, veď Boh s nami je. Dej filmu nie je vôbec zložitý, naopak, je velmi priamočiary. Na kvalite mu to však nijak neuberá. Režisér ukazuje, že v jednoduchosti je krása. A čo viac, nie je tam žiadna tisíckrát prevarená romantická zápletka. Je to naozaj výnimočné. Veľký zápor filmu pre mňa osobne však je, že vo filme nie je skoro žiadna žena, no detí je tam strašne veľa. Bolo to snáď bežnou praxou, že sa deti plavili na bojových lodiach? Pripadá mi to veľmi zvláštne. Kapitánov cieľ alebo až posadnutosť "uloviť" Acherona mi pripomína legendárny príbeh kapitána Achaba a jeho chorobnú honbu na bielu veľrybu Moby Dick. Páni! Pripíjam na manželky a milenky, ktoré sa snáď nikdy nestretnú! Kamera sa mi veľmi páčila. Detailné obrazy a celkové dobré nápady. Za kameru je zodpovedný Russel Boyd (Navždy mladý, Krokodýl Dundee), ktorému sa za toto dielo pošťastilo dostať aj Oscara. Hudba je kvalitná a nijako neruší dobrý dojem z filmu, naopak, príjemne ho dotvára. Hudba je kľudná a aj spievanie posádky nijak neprekáža, dokonca piesne posádky som si pospevoval pri rôznych činnostiach, musím priznať, že sú chytľavé. Veľmi dobre sú spracované aj námorné bitky a úžasné detaily pri nich, napríklad používanie diel a celková taktika boja a spracovanie lodí. Film ubieha v pomalom tempe, vôbec nie je zošitý rýchlou ihlou, na všetko je v ňom dosť času, v dnešnej uponáhľanej dobe je to taký malý zázrak. "Lenivosť" filmu ma vôbec nenudila. Film ponúka zaujímavé a detailné boje, ktorých však nie je toľko veľa, ponúka aj pekné zábery prírody na Galapágoch, veľmi kvalitné herecké výkony a príjemnú hudbu. Je to málo? Možno, ale mne to úplne stačilo. 85% (25.01.2009) (méně) (více)

„Vždy ste ku mne boli láskaví.“ Nádherný, prekrásny film. Keď som v r. 2003 zašiel na túto nádheru do kina, bol som ohromený. Nech už som čakal čokoľvek, toto nie. Následne som si Master and Commander pozrel o dve desaťročia neskôr. Stále som bol ohromený. Vôbec sa nečudujem, že ho mnohí majú vo svojom osobnom rebríčku najobľúbenejších filmov. Ono je to vlastne divné, lebo je to „len“ film o tom, ako anglická bojová loď prenasleduje francúzsku a medzitým si urobia (absolútne geniálnu) zastávku na Galapágoch. Galapágy... odkedy som videl tento film, vnímam ich temer s posvätnou úctou. V skutočnosti to nie je vojnový historický film. Historický áno. Ponúka viacero pozoruhodných dobových detailov (úchvatný motív detí na palube, prípadne motív šikany medzi námorníkmi). Ale vojnový ani nie, hoc obsahuje viacero intenzívnych akčných scén (jedna je bravúrne dynamická napriek tomu, že v nej de facto k súboju vôbec nedôjde, čo je úplne šialené). Proste je to fest dobrý film s fantastickými postavami. Jasné, Crowe a Bettany spolu majú takú ozrutnú chémiu, až je neskutočná škoda, že nikdy nevznikol sequel. Ich spoločné scény berú dych. Obaja majú na svet, vojnu atď. iný názor, napriek tomu sú priateľmi. Alebo možno skôr – práve preto? Občas to ale realisticky škrípe, lebo keď to doktor jemne preženie so svojimi „nihilistickými“ názormi, kapitán má tendenciu prestať sa správať ako priateľ a začne sa správať ako drsný kapitán. I v najvyhrotenejších okamihoch ale vidíte, cítite, počuje a vidíte, že to SÚ priatelia. A tie ich spoločné hudobné pasáže... prečo je ich dočerta tak málo? Ale parádni sú všetci (mojím miláčikom je mručounský kuchár a statočný lord Blakeney). Hoc výprava pozostáva v 90% prípadoch len z lode (exteriér, interiér), kameraman Russell Boyd to predal na jednotku s hviezdičkou. Samostatnou kapitolou sú spomínané Galapágy, na ktorých by ste najradšej strávili celý film. Hudba je geniálna a vskutku diabolská. Nielen prevzaté skladby, ale tiež dunivá, prekvapivo akčná pôvodná hudba. Peter Weir trpezlivo, s bravúrou skúseného majstra vedľa seba ukladá jednu nezabudnuteľnú scénu za druhou (amputácia ruky, delová guľa, žoviálne spoločné scény večerí, samooperácia, mimikry). Skvelý nápad bol i spraviť z nepriateľskej lode temer až démonického hitchcockovského McGuffina. A TEN moment, keď si Crowe uvedomí, ako to bolo s francúzskym lekárom, tak ten je ozaj báječný. Dojemné je, že diváci na celosvetovej tržbe v kinách nechali pozoruhodných 212 miliónov dolárov. To na tak dialógový a poetický film krásne číslo. Žiaľ, rozpočet sa prehupol cez 150. Vďaka tomu film vyzerá ozaj úžasné a peniaze sú na ňom vidieť, lež vzhľadom na rozpočet tržba nemohla byť považovaná za úspech a k sfilmovaniu ďalších kníh nedošlo. V rovnakom roku mali premiéru tiež prví Piráti z Karibiku, ktorí stáli 140 a celosvetovo trhli 654. To bol neporovnateľný rozdiel. Nie som zaťažený na námorné akčné scény, skôr naopak, ale Weir v nich nasadil také ostré tempo, že som skoro spadol zo sedačky v kine. Občas je to možno trošku divné (vojak, ktorý postrelí istú postavu, sa jej neospravedlní?), ale sú to skutočne len detaily a ja naozaj ani po 20 rokoch od premiéry nevidím jediný dôvod, prečo tomuto božskému filmu dať „len“ 4*. Vlastne by som najradšej dal šesť. Áno. Šesť z piatich. Kino Považan NMnV 2003 (06.12.2004) (méně) (více)