Richard Müller: Nepoznaný

Žádná Třináctá komnata. Nekompromisní portrét vyhaslého umělce, který se ocitl v područí vlezlých kýčařů. Návraty do 90. let fungují jako tvrdé zrcadlo. Kreativita a intenzita si vybírají zpětně hodně tvrdou daň. Má to v sobě zárodky misery porna a hodně hraničního zážitku, ale Remo dokáže udržet distanci a zachytit vypovídající detaily nad rámec pouhého hyenismu. Působivé, nepříjemné. Rozpaky hlavně z úvodu, poslouchat sebestředný plky blbky Banášový, to je dobrý start leda k rannímu průjmu. (25.01.2017)

Tak z tohto materiálu sa dalo vyťažiť viac, respektíve o Mullerovi by sa dalo nakrútiť 10 dokumentov a každý by bol o jednej téme. Tu je to všetko dokopy a je to potom značne povrchné. Choroba je iba načrtnutá a radšej vysvetlená psychiatričkou, aby sme vedeli, čo to Richard má. Archívne zábery potešia, ale zároveň vzbudia chuť vidieť nejaký komplexnejší dokument o vzostupe v 80. rokoch. Podobne je to aj so ženami, tam by sa zase viac žiadalo okrem dlhodobejších vzťahov zaoberať aj búrlivým životom na turné, pričom Bittová iba na kameru spomenie, ako to asi vyzeralo. Mnohých ale možno tento prístup, od každého niečo, uspokojí viac a bude mať svoju pravdu. Pre mňa Muller ostáva stále Nespoznaný. (08.09.2017)

Byť takú dobu s kamerou pri Richardovi a dozvedieť sa z jeho vlastných úst iba to, "že si 100 000-ový Cayenne, ktorý sa mu páči môže kúpiť za 80 000, ale napriek tomu si ho nekúpi, lebo je dosť kazivé" - je trošku málo. To bola zároveň jediná scéna, pri ktorej som sa zasmial. Neosobné a trošku vykonštruované očami režiséra. Myslíte si, že Richard sa nevie obliecť, alebo vystúpiť z auta? Jeho psychická choroba mu to hravo umožňuje, akurát má pri sebe ľudí, ktorý sa mu neuveriteľne pchajú do zadku. Diagnóza vážna, ale človek nie. Mimochodom je pravda, že posledný naozaj dobrý album vydal v roku 2004, ale to neznamená, že tento dokument nemohol naplniť svoj potenciál. *** len kvôli výpovediam Ivy a Soni, z ktorých by sme sa chceli takisto dozvedieť čosi viac. Pochopiť totiž jeho súkromie znamená pochopiť naplno jeho tvorbu... (07.09.2017)

Pamatuji se na návštěvu Müllerova koncertu v roce 2002. Tenkrát Slováci vyhráli MS v hokeji, což zpěvák neopomněl zdůraznit. Během chvíle si zcela podmanil vyprodaný sál místního kulturáku. Pak jsem jeho tvorbu i excesy úplně pustil ze zřetele. O to větší šok byly záběry, na nichž Müller s nadváhou a roztřesenýma rukama připomíná ponejvíce člověka dezorientovaného podobně jako Zeman bez protokoláře Forejta. Smutně působivý film, během jehož sledování jsem si nebyl jist, zda členové skupiny Fragile jsou Müllerovi spasitelé, nebo obyčejní paraziti. Ale spíš to druhé. (03.03.2017)

Richard Müller je presne ten prípad, ktorý by mohol slúžiť ako reklama proti drogám. Z veľkého speváka zostal už len duch, ktorý môže niečo vyťažiť zo svojej minulosti, ale spev už nie je ako býval, keď nepozná texty vlastných piesní. Podobne je to aj v tomto dokumente. Zaujímavejšie sú archívne zábery zo súkromia alebo zo starých koncertov a na novom materiáli je mi ho iba ľúto, ako nedokáže súvislo rozprávať a je odkázaný na starostlivosť druhých. Škoda, že asi kvôli autorizácii dokumentu, sa do neho nedostalo skoro nič z rozhovoru so Soňou, rozhovor len začne a už aj končí slovami, že to nebolo ľahké. Je z toho nakoniec úplne priemerný dokument, na ktorý ísť do kina by bolo chybou. –––– Myslíš si, že sa mýlim, keď si myslím, že moja žena je krásna ako obrázok? (06.09.2017)