Itó Džundži: Collection

Kolekcia príbehov Junji Itóa nesie výrazný autorský rukopis. Doslovná adaptácia poviedok do seriálovej podoby môže pôsobiť pre niekoho ako zlý nápad, pretože tam nie je žiadny priestor pre invenciu a posun pôvodných poviedok niekam inam. Hlavne pre tých, čo ich už dávno poznajú. Mne osobne ale tento prístup nevadil. Junjiho Itóa považujem za jedného z najtalentovanejších autorov mangy. Jeho poviedky sú správne nepríjemné, plné obludných nápadov a postáv, ktorým autor nič nedaruje. Až na 4 poviedky som všetky čítal a príjemne mi padlo si ich takto pripomenúť. Väčšina z nich je dosť nepríjemná a desivá, iným ( podobne ako v knižnej podobe) chýba údernejší koniec. V zásade som ale spokojný. Strávil som pri tom niekoľko nepríjemných chvíľ. Za mňa 80%. (31.01.2023)

Jeden by očakával väčší horor. Toto je len príbeh o prapodivnom mladíkovi, ktorého mali poriadne preplieskať už na začiatku. Druhá dvojminútová poviedka má väčší hororový drajf, než tá prvá dvadsať minutová. Dúfam, že tvorcovia vedia, že Junji Itó má kvantum lepších príbehov, ktoré sa dajú adaptovať. (25.01.2023)

Fashion Model je jedna z najdesivejších Itóových poviedok. Pamätám sa, ako som mal po nej zlé sny. A tu je zobrazená perfektne. Long dream je potom pocta Lovecraftovy. V určitom prenesenom význame. Obidve poviedky považujem za to najlepšie, čo Itó vo svojej tvorbe vytvoril. Ich adaptácie sa v tomto prípade podarili. (26.01.2023)

Prvý príbeh je atmosférické urban legend o tajomnom veštcovi a druhá o slimákovi, čo sa zmocní dievčaťa. Prvá časť má výbornú dramaturgickú výstavbu, druhá je úsmevnou a nechutnou jednohubkou. Ďalší podarený diel ukazujúci zvrátené majstrovstvo Junjiho Itóa. (26.01.2023)

Ďalšie dve skvelé poviedky. Prvá o prapodivnej kliatbe, druhá o Bábkach. (27.01.2023)

Prvá poviedka o dome s dverami vedúcich do alternatívnych realít mi prišla nevyužitá a strašidelný motív tam bol pre mňa vytvorený dosť na silu. V druhej sa vracia Kjóši a zase robí hlúposti. Skrátka nešikovný a neznesiteľný čierny mág? Alebo možno hlúpy? Oproti predchádzajúcim dielom je táto časť skrz naskrz priemerná. (27.01.2023)

Tu som rozmýšľal medzi štyrmi a tromi. Prvá poviedka je pekne creepy a druhá má zase veľmi citlivý presah a aj napriek duchárskej téme sa nejedná o horor. Možno je to tou nevyváženosťou, ale spolu mi akosi nesedeli. Hoci každá zvlášť funguje v rámci svojej témy na výbornú. Takže dávam slabšie štyri. Kvôli údernosti myšlienky a funkčnému balansovaniu medzi žánrom hororu a fantasy. (27.01.2023)

Príbeh s platňou zaujímavý a funkčný. Mesto bez ciest je zase veľmi zvláštnym bizárom, ktorý síce koncepčne nedáva veľký zmysel, ale veľmi dobre pracuje s atmosférou. A v zásade keď prijmeme, že sa jedná o sen, dá sa tomu všeličo odpustiť. Obidve poviedky potešili. (30.01.2023)

Lebky predkov a diabolský cirkus. Itó má na konte aj lepšie poviedky. (30.01.2023)

Prvé zoznámenie s démonickou Tomie a až Poeovsky ladená poviedka o krvi a prapodivnom zámku. (30.01.2023)

Prvá poviedka je pekne nechutná, hoci nie nejakým desivým spôsobom. Druhá je duchársky príbeh o putovaní duší. Obidve poviedky som mal možnosť čítať a ich prevedenie zase raz odpovedá nepríjemným pocitom, ktoré som mal pri ich čítaní. (30.01.2023)

Ďalší diel naplno ukazujúci imagináciu Junjiho Itóa. Či už prapodivný klub plný podivností alebo strašiaci berúci na seba podobu mŕtvych na miestnom cintoríne. (30.01.2023)

Itóov vesmír sa pomaličky prepája. Suichi sa vracia a spolu s ním aj obludná modelka. A do toho prapodivný príbeh o lahodnom nápoji. (31.01.2023)

Prvé dva príbehy z poviedkovej zbierky Tomie. (31.01.2023)