Cesta do nemožna

Podľa mňa to bolo skôr o dejinách filmu, než o Štefánikovi. Taký True Štúr 2, ktorý v osobnej emotívnej rovine funguje, ale ako historickú drámu to nikto nemôže brať vážne. Tvorcovia si to uvedomili a urobili z toho aspoň vtipne milý mišmaš. Bolo to krátke, ale aj tak som sa nudil a dostal som chuť pozrieť si všetky filmy, z ktorých Cesta do nemožna ukradla nejaký záber, len nie dopozerať tento konkrétny kúsok. (01.01.2020)

Veľmi sa mi páčila vizuálna stránka filmu od začiatočného Star Wars textu až po absolútne úžasnej scenérii Štefánikovej tváre nad obzorom na konci. Neviem či to bol zámer tvorcov, aby všetky tie exteriéry vyzerali tak počítačovo-umelé alebo len animátori precenili svoje sily, každopádne aj tak sa mi tá neprirodzenosť prostredia páčila. Veľmi originálne a svojsky je spracovaný Štefánikov príbeh, čo sa mi tiež páčilo, i keď rozumiem, že nie každému tento štýl sadne (z kinosály odišli 20 minút po začiatku dve slečinky, ktoré sa už nevrátili). U mňa veľká spokojnosť. (02.11.2019)

Plne súhlasím s komentárom, ktorý dal Flego! Doteraz som videl dokumenty o Štefánikovi len vo veľmi vážnom duchu, toto bolo trocha odľahčené, ale nie dehonestujúce. Dokonca sa podarilo dosiahnuť aj určitú atmosféru tých časov. Moja obľúbená scéna je s gumeným opekacím krokodílom, pri ktorej mi zabehlo a začal som sa dusiť... skoro ako Štefánik. (12.12.2020)

Artová kompozícia obrazov, pestrá kombinácia s animáciou, úmyselne nedokonalé triky a farebný vizuálny opar - to sú len určité atribúty tohto zaujímavo poňatého filmu. V našich podmienkach ide o výnimočne spracované dielo, obohacované dobovými obrazmi a vynaliezavými prechodmi medzi scénami, ale treba podotknúť, že na Držiakov snímok sa treba naladiť. Bolo by naivné myslieť si, že Cesta do nemožna ( pekný odkaz na Méliésa ) je seriózny historický životopisný film, ale ako alternatívnu kinematografickú fantáziu treba oceniť tento počin. (10.08.2020)

Mňa to bavilo. Ak niekto rozmýšľa či si to pozrie alebo nie, nemusí sa vôbec báť, lebo film ani chvíľu nenudí - má rozprávača, dynamický strih, je vizuálne pestrý, trochu aj romantický a je tak primerane ukecaný. A ani dialógy nenudia a sú zrozumitelné. Veľká časť filmu je tak veselá, že váš úsmev bude neustále v strehu a ani herci vás pri tom nesklamú. Srandovný mi prišiel orem iného aj dlhý záber na Milana a jeho - o hlavu a pol vyššieho najbližšieho priateľa. Takýchto milých a komických momentov je tam veľa. Oceňujem hlavne snahu tvorcov, aby pomocou zábavnej formy pripomenuli divákovi (aj tomu mladšiemu ktorého naša história nebaví) čo pre nás a pre Štefánika znamenalo Rakúsko-Uhorsko a aké dôležité pre nás bolo Československo. Niečo je vystihnuté vtipne až pikantne, napríklad keď má Štefánik žalúdočné vredy, najväčší vred v jeho žalúdku má hlavu Jozefa Franza l. - vtedajšieho rakúsko uhorského cisára. Keď ide o fikciu, vždy sa to dá rozpoznať, lebo postavy vtedy napr.vyzerajú ako karikatúry, alebo k scéne hrá groteskná hudba (bitka v krčme keď Slovák osočuje Čechov zo zabitia Štefánika, ba dokonca Štúra poukazuje na hlúposť niektorých konšpiračných teórií). Niektoré animácie, či scénky mali čosi doseba. Trebárs animácia do rozpadnutia sa zrýchľujúceho kolotoča, prechádzka po Karlovom moste, alebo scéna keď po havárii Milan trpko zisťuje (vďaka nevšímajúcim si okoloidúcim), že už nie je medzi živými. Tá odkazuje na jeden vynikajúci japonský anime film. No animácia je aj nekonzistentná, zrejme sa tu chcel ktosi vyblázniť a siahal po širšom spektre možností, mne to ale naozaj vôbec nevadilo. Milan Rastislav Štefánik bol človek s dobrými úmyslami a veľmi vysokou ctižiadosťou, film ho aj takto zobrazuje. Kiežby sa častejšie objavil niekto, kto disponuje týmito dvoma hodnotami. No...a ešte som nepozeral kto robil hudbu, ale ten človek je frajer. Kto film nevidel do konca, nevie. (08.03.2021)