Prolomit vlny

Emocionální dřeň, jen co je pravda, ale přesto to nějak nefunguje. Lars von Trier umí obsah, ale co se týče formální stránky, tak u mě značně kolísá ( u Lynche to mám obráceně). Breaking the Waves má složitou myšlenku a rozhodně to není film určený pro každého. Klady a zápory tu proti sobě nelítostně bojují a vítězem není nikdo. Film je rozdělen na několik kapitol, díky čemuž trochu vyčnívá ze stereotypu, všechny přechody do nové kapitoly jsou podbarveny skvělými optimistickými písněmi, které mi však v celkovém dějovém kontextu překážely. Emily Watson je zajisté schopná herečka a její role není vůbec jednoduchá, hysterické záchvaty, které měla každou chvíli, mě však neiritovaly, ale přímo sraly. Stellan Skarsgård mi rovněž zrovna moc neseděl. Film, jehož účelem je uštědřit divákovi ránu do srdce mě tak nechal zcela chladným. 70% (20.09.2011)

Po tom, čo ma Trier dokonale odzbrojil mozajkou vzťahov a pokleskov obyvateľov mestečka Dogville som bol zvedavý ako ma zaujme táto severská romantická dráma. Zatiaľ čo v Dogville ma zaujal nielen obsah ale aj forma v Breaking the Waves som mal pocity vcelku rozporupné. Dokumentaristický štýl možno dodával snímke realistický prvok no v kombinácii s niekedy až príliš brutálnymi strihmi zo scény na scénu a s častokrát len útržkovým vysvetlením danej situácie som v tom mal menší chaos. Trier ponúka divákovi vodítko, podľa ktorého si zbytok musí logicky vydedukovať. Film ponúka a rozoberá zaujímavé otázky napr. kam až je človek schopný zájsť kvôli láske a čo s ľudskou psychikou dokáže urobiť trvalé postihnutie. Skrytý obsah tohoto výnimočného diela tentokrát vyhráva nad formou ktorá je zámerne amatérsky realistická. Vo filme úplne absentuje orchestrálna hudba a okrem niektorých krátkych úryvkov piesní je film po hudobnej stránke prakticky nemý. Čo je vážne škoda pretože niektoré scény by s jej využitím boli ešte o stupeň silnejšie a pôsobivejšie. Z hereckého obsadenia jednoznačne vyzdvihujem Emily Watson ktorá právom získala nomináciu na oscara. Svojím výkonom dokonale zatienila všetkých ostatných. 70% (23.08.2008)

Trierovka jak vyšitá! Myslené skôr v dobrom...Oproti napr. Tancu v Temnotách, napriek istej podobnosti aj kvôli nezameniteľnému štýlu rozprávania, postavám, je tento film na tom podstatne lepšie. Psychológia postáv je silnejšia a predovšetkým prirodzenejšia, netlačí sa tak na emócie, určite nie umelo a manipulatívne. Trier má svoj ksicht a to je na ňom to najlepšie, rovnako ako fakt, že jeho filmy vždy vyvolávajú pocity a emócie (ich odtiene sú isto veľmi pestré, často protichodné). Nemôžem povedať, že formálna stránka filmov podľa charty Dogma ´95 je pre mňa lákavá, ale ak je obsah tak silný ako tu, tak nie je o čom..A klobúk dole pred Emily Watson a jej výkonom! (26.11.2009)

Keď muž miluje ženu a žena miluje muža, ďalším "reálnym" krokom je svadba. Tam kde nebola láska sa zrazu objaví a jej objavovanie patrí k tomu najkrajšiemu čo môže človek zažiť. Hrdinovia tohto Trierovho opusu začínajú rovnako. V prvom rade si treba uvedomiť, že obidvaja hrdinovia nech sú akokoľvek rozdielny a spoločnosťou v ktorej žijú, nie úplne akceptovateľný, sa ľúbia. Vášnivo a oddane. Práve tento prvok čistej lásky je v prvej polovici filmu neskutočným ťahúňom. Hlavne preto, lebo Bess je psychicky labilná. V hĺbke srdca neskutočne dobrá, ale vďaka svojej citlivosti, nedokáže skrývať svoje obavy, bolesť a strach ako ostatný. Len tak mimochodom asi najlepší výkon Emily Watson aký som mal možnosť vidieť. Svojím hereckým prejavom mi v niektorých scénach doslova vyrazila dych a jej rozpravy s Bohom boli presne tým druhom mystiky, ktorý tomuto filmu prospieval. V polovičke filmu sa to zvrtne, keď sa Janovi - manželovi Bess - stane na ropnej plošine nehoda, vďaka ktorej zostane paralyzovaný. Od tohto momentu nám film ponúka v určitom smere zvrátený súboj ženy s vierou o záchranu muža, ktorého miluje a ktorému ani doktori nedávajú veľké šance. Sledovať tento súboj, sledovať obyvateľov mestečka, ktorý sú až tak fanatický vo svojej viere, že viacej škodia ako pomáhajú a v nemalom rade sledovať Bess ako zúfalo bojuje a nielen s vplyvmi vonku, ale aj so svojím vnútrom, považujem po dlhom čase za jeden z najsilnejších zážitkov vôbec. Prelomiť vlny je pekný film, ktorý definuje lásku a ktorý nesie v sebe niečo smutne tragické. Jeden z najsilnejších Trierových filmov, významom a silou pripomínajúci Dogville. (07.10.2011)

Pěkně absurdní konec. Oba v podstatě na místě toho druhýho. Poslední část filmu je fakt emotivní smršť. Emily Watson, ač neni herečka přímo na muj vkus, válí. Stejně jako například ve Festen, hraje tenhle typ kamery podlě mě kladnou roli a atmosféře filmu rozhodně přidává. Škoda jenom dlouhý stopáže, která mě v průběhu filmu hodila tak trochu do stereotypu a tim asi docházim ke konečnýmu verdiktu. (01.09.2009)