Občan Kane

Name: Občan Kane
Released: 1941
Duration: 119 min
Rating: 82.81660658216072
Cast: Orson Welles, Joseph Cotten, Dorothy Comingore, Agnes Moorehead, Ruth Warrick

Citizen Kane (více)
Občan Kane
Citizen Kane
Citizen Kane
Citizen Kane
Citizen Kane (méně)

83%

688. nejlepší

Drama / Mysteriózní

USA, 1941, 119 min

(další profese)

VOD (3)

Apple TV+

Rakuten.tv

Google Play

Obsahy(1)

Neposlušné dítě Hollywoodu Orson Welles natáčel toto legendární drama, které se stalo milníkem ve vývoji filmové řeči i vypravěčských postupů, již ve svých pětadvaceti letech. Welles svou režijní prvotinu pojal jako rekonstrukci osudů fiktivního magnáta Kanea, sestavovanou novinářem - využívá k tomu filmové týdeníky, rozmluvy s pamětníky atd. Postupně upřesňovaný obraz titulního hrdiny ztrácí svou původní gloriolu - ukazuje se, že peníze a moc ještě nezaručují štěstí. Občan Kane vzbudil v době svého uvedení skandál, protože tiskový magnát miliardář William Randolph Hearst vztáhl vyprávěný příběh na sebe... Z devíti nominací na Oscara v roce 1941 získal film sice jen jednu (za scénář, na němž spolupracoval sám Welles s Hermanem J. Mankiewiczem), ale od té doby suverénně vítězí v mnoha prestižních anketách nejrespektovanějších světových kritiků. (oficiální text distributora)

(více)

Zajímavosti (141)

Wellesovi poslúžil Kaneov život ako predloha k navodeniu vizuálnych kontrastov. Najzreteľnejšie je to badať v usporiadaní redakcie denníka Inquirer, kde Kane je na vrchole v roli vydavateľa, a honosného sídla Xanadu, kde sa Kane stiahne po odchode z verejného života a kde umiera. V časoch keď Kane preberá vedenie novín, vytvára priateľskú a hlavne neformálnu atmosféru tým, že si do redakcie nechá doniesť vlastný nábytok. Podhľady zdôrazňujú tenké stĺpy v priestore a celkovo je redakcia jasne osvetlená. Ako čas plynie, kancelária Kanea je zaplnená zbierkami starožitností natoľko, že ich uskladňuje v krabiciach. Xanadu je naopak chladný priestor a nábytok stojí od seba dosť ďaleko. Disponuje vysokými stropmi a postavy sú mnohokrát snímané zozadu alebo zboku čo vytvára škvrnité svetlo uprostred tmy. Zbierky starožitností nie sú okázalo dostupné vo vitrínach, ako by sa dalo čakať, ale v priestranných skladištiach. (Biopler)

Presuny z vyprávania rozprávača do minulosti bývajú často podporené netradičným strihom, ktorý má ohúriť či omráčiť. Welles použil nesúrodé prvky, zväčša náhle prechody k intenzívnejšiemu zvuku či značnú kompozičnú diskontinuitu. Je to patričné v scénach ako začiatok týždenníka po zábere na umierajúceho Kanea, prechod z pohodového rozhovoru v projekčnej sále po projekcii týždenníka na blesk a búrku v klube El Rancho, vreštiaci papagáj v centre scény, keď začína Raymondov (Paul Stewart) flashback. Welles chcel prekvapovať a zároveň jednoznačne oddeliť jednu časť sujetu od druhej. (Biopler)

Scéna, kedy Kaneova matka (Agnes Moorehead) odovzdáva syna do poručníctva Thatcherovi (George Coulouris), je snímaná bez strihu. Welles chcel ponechať v jednej scéne všetky dôsledky situácie. Chlapec Kane (Buddy Swan), ktorý je predmetom diskusie, je po celú dobu snímaný v okne. Začína to celkom, neskôr sa kamera vzďaľuje a odhaľuje okno, aby sa zjavila Kaneova matka, ústredná postava záberu. Kamera pokračuje v jazde, predstaví Thatchera neskôr v izbe, kde dochádza k podpisu dokumentov, ktoré z diaľky sleduje Kaneov otec (Harry Shannon), postava, ktorej reakcie nikto neberie v úvahu. (Biopler)

Montáž záberov počas raňajok elegantne popisuje krach Kaneovho (Welles) prvého manželstva. V sérii záberov a protizáberov na protagonistov spolu s niekoľkými krátkymi epizódami z ich života, navyše prepojených dvojexpozíciami so zábermi na ubiehajúce osvetlené okná, sa Kane a Emily (Ruth Warrick) stále viac a viac navzájom odcudzujú. Záverečný odjazd kamery zobrazí veľkú vzdialenosť medzi nimi, totižto každý sedí na opačnom konci veľmi dlhého stola. Vyznenie krachu manželstva podporuje aj hudba. Z prvotného rytmického valčíka sa hudba postupne mení na komickú variáciu valčíku až k neskôr napínavým tónom lesných rohov. V úplnom závere sekvencie mlčanie manželov vyplní ponurá a hrozivá variácia pôvodnej témy filmu. (Biopler)

Orson Welles používa viaceré postupy k napodobeniu obrazu či zvuku, ktoré boli pre týždenníky tej doby príznačné. Vložené titulky v obraze či burácavý hlas komentátora boli bežnou konvenciou. K dosiahnutiu dokumentárneho rázu šikovne využíva kameru. Aj preto, lebo istá časť pasáže má vyzerať, že je z dôb nemého filmu, resp. využíva veľa filmových materiálov, aby utvrdila dojmom, že zábery sú vyskladané z viacerých zdrojov. Totižto časť materiálu bola vyvolaná tak, aby bol dosiahnutý efekt trhavých pohybov nemých snímok ak boli prehrávané už v rýchlosti používanej v ére zvuku vo filme. Welles dokonca určité materiály schválne doškriabal či nechal vyblednúť. Takéto postupy vsugerujú pocit, že zábery, v ktorých je Kane s Hitlerom či Rooseveltom, sú naozaj dokumentárne. Dokonca v scéne, kedy je Kane na vozíku, je zámerne prekážka v obraze a decentralizované rámovanie postáv napovedá, že Kane bol tajne natočený paparazzim. (Biopler)

Welles využil rovnaký vzorec strihu pri dvoch situáciách, pri ktorých chcel zdôrazniť Kaneovu honbu za mocou: najprv jeho pokus pri kandidovaní na úrad guvernéra, neskôr pokus Susan (Dorothy Comingore) preraziť ako operná diva. V oboch prípadoch je ústredný bod strihu Kane na zhromaždení, resp. Susan na javisku. Potom nasledujú zábery na vedľajšie postavy ako Leland (Joseph Cotten), Bernstein (Everett Sloane) či Gettys (Ray Collins), resp. učiteľ spevu. Potom sa opäť strihá na Kanea, resp. Susan. Strih má informovať o postavách, ktorých názor je pre Kanea dôležitý. (Biopler)

Medzi rodičmi Kanea (Welles) sa dá vycítiť napätie, hoci nikdy nie je vyjadrené slovne. Otec je jednoducho vylúčený z debaty o poručníctve syna aj tým, že jeho replika je prekrytá hlasitejším dialógom v popredí. Taktiež ho prehluší aj výrok chlapčaťa Kanea zvonku: "The Union forever!" (Biopler)

Narácia príbehu je sprostredkovaná skrz postavu Thompsona (William Alland). Thompson však nemal byť hlavnou postavou príbehu, hoci je prostredníkom jednotlivých príbehov, ktoré rozprávajú ľudia, ktorí poznali Kanea (Orson Welles). Welles z tohto dôvodu zvolil štylisticky selektívne low-key osvetlenie scén, v ktorých sa objavuje Thompson, resp. kamera ho sníma zozadu, teda je chrbtom ku kamere, nachádza sa skôr na kraji záberov a býva aj zahalený tmou. (Biopler)

Wellesovo prelomové dielo predkladá aj istú škálu manipulácie so zvukom. Jeden z motívov vzniká neschopnosťou Susan (Dorothy Comingore) spievať výšky. Dej sa často presúva medzi rôznymi obdobiami a miestami, a to je veľakrát vystavané pokračujúcim zvukom, ktorý sa postupne líši sa v intenzite. Napr. scéna tlieskajúceho Kanea (Orson Welles) je strihnutá scénou na tlieskajúci dav, alebo scéna keď Leland (Joseph Cotten) začína vetu na ulici a Kane ju dokončí v sále, pričom jeho hlas je zosilnený reproduktorom. (Biopler)

Francois Truffaut o filme prehlásil, že bol väčším prínosom pre kinematografiu ako nástup zvuku. (Biopler)

V roku 1988 soška Oscara Orsona Wellesa záhadne zmizla. Hercova dcéra Beatrice z piety k otcovi požiadala o vyhotovenie kópie. Pri prevzatí kópie otcovho Oscara od filmovej akadémie sa Beatrice zaviazala sošku nepredať. Originálna soška s dramatickým osudom sa objavila v roku 1994. Beatrice ju pre finančné ťažkosti chcela dať do dražby, ale akadémia jej pripomenula, že má prednostné právo na jej odkúpenie za jeden dolár. (JančiBači)

Kritici a režiséri Britského filmového inštitútu označili snímku ako najlepší film všetkých čias. (Kristusazapad)

předchozí 1 2 3 4

Související novinky

více

100 nejlepších filmů všech dob podle kritiků

Občan Kane

Režie:

Scénář:

Kamera:

Hudba:

Hrají:

Produkce:

Střih:

Zvuk:

Scénografie:

Masky:

Kostýmy:

VOD (3)

Obsahy(1)

Zajímavosti (141)

Související novinky

100 nejlepších filmů všech dob podle kritiků

David Fincher prodlužuje spolupráci s Netflixem

Nový film Davida Finchera už letos

Mindhunter se zpozdí