maddy

David Gordon Green to dokázal! Dokázal po Halloweene, ktorý kvalitatívne klesal s každou ďalšou časťou, až na absolútne dno, zmarit ďalšiu kultovú hororovú značku. No úprimne som čakal po tých negatívnych ohlasoch o niečo väčšiu mizériu. Believer je, keď už nič iné, tak aspoň pomerne profesionálne natočený horor, ktorý si svoje uvedenie v kinách obháji, narozdiel od iných tohtoročných exorcistických kúskov. Priviesť však túto značku späť do kín po 50 rokoch a ponúknuť niečo takto obyčajné a sterilné by malo byť ovšem na celoživotný zákaz točenia hororov. A pri Gordon Greenovi dúfam, že sa už tak stane, pretože je to režisér, ktorý si vybudoval kariéru na priemerných indie drámach (Joe, Prince Avalanche) a teraz točí iba podpriemerné kino horory. The Exorcist: Believer síce vyslovene v prvej polovici neurazí, akurát to v nej vyzerá ako nezaujímavá krimi story o pátraní po dvoch dievčatách, než horor, u ktorého navyše všetci vieme kam smeruje, ale scenár nám zápletku s posadnutím predkladá ako niečo prekvapivé. A v tej druhej polovici ponúka iba mizerné vymietanie oproti ktorému aj päťdesiat rokov starý film vyzerá ako odvážny kúsok. Záverečná pol hodina s vymietaním je totiž jedno obrovské sklamanie, kde sa nič poriadne nedeje, postavy stoja v kruhu a rečami vymietajú dve deti. Celé to pôsobí absolútne zbytočne a keď sa pri záverečných titulkách rozoznie kultový hudobný motív tak priam až nepatrične. Vrátane zbytočných cameo rolí v podobe Ellen Burstyn, ktorá tu je vlastne iba preto, aby tu pár minút bola, nič viac. Pokiaľ chce na tomto Universal stavať celú novú Exorcist trilógiu, aj spoločne s Greenom, tak to teda ďakujem pekne, keďže akýkoľvek záujem pochovali už prvým dielom a neviem načo vlastne by som sa mal v tomto príbehu tešiť ďalej, vyústilo to do úplneho prázdna. CELKOVO: 5/10

Ja ten švédsky humor fakt zbožňujem! The Conference je tohtoročné hororové prekvapenie, aj keď sa primárne o horor nejedná, ale o čistokrvnú hororovú komédiu, ktorá ma prekvapivo bavila viac v tej prvej humornej hodine, ktorá predstavuje jeden toxický teambuilding, aj s ukážkovými korporátnymi toxickými vzťahmi spolupracovníkov. Švédi jednoducho vedia ako ich humor správne podať a tak sa tu nijako netlačí na pílu, ale celý vtip vlastne vyplýva z maximálne stereotypného zobrazenia určitých typov ľudí/zamestnancov a ich následných trefných komentárov a musím povedať, že som sa bavil náramne. V tej hororovej/vraždiacej časti prevažne v posledných štyridsiatich minútach je The Conference štandardným slasherom, kde by som uvítal odvážnejšiu alebo o dosť uletenejšiu story, ktorá by sa do podobného filmu hodila, no vo výsledku ponúka len štandardnú slasher naháňačku a absolútne otrepaný motív hlavného zabijáka bez štipky invencie. Trocha škoda, pretože popracovať na tom, mohol z toho vznikúť nový kultový snímok v štýle Dead Snow. V tomto podaní však stále pomerne zábavná hororová komédia, ktorých sa dnes už točí pramálo. Navyše takto profesionálne s fakt prvotriednou kamerou a vyslovene nápaditým strihom jednotlivých scén (prelínanie medzi občasnými vraždami a situáciami na team buildingu). PS: a kedy naposledy som videl horor, kde by neumierali -násťroční, ale dospelé postavy všetkých vekových kategórii si už ani nespomeniem, takže palec hore aj zato! CELKOVO: 7/10

No ty bláho! Už ani The Expendables 3 neboli žiaden zázrak, ale stále sa jednalo o znesiteľné Béčko a hlavne film, ktorý pôsobil ako kino film. Expend4bles sa však dostali niekde na úroveň Seagaloviek, ktoré smerujú rovno na mŕtvy formát DVD. Hnusne natočený film v hnusných, lacných, bulharských lokáciach (prvá polovica v nejakom šednom hangári a tá druhá na lodi ... ktorá vyzerá ako ten hangár) a s hercami a pravdepodobne aj celým štábom, ktorých to ani samých nebavilo. Už dlho som nevidel film, ktorý by pôsobil vo všetkých ohľadoch tak znudene. Herci sa tvária, že tú sú iba preto, lebo musia, nemá to jedinú zaujímavú akčnú scénu, jeden akokoľvek zaujímavý kamerový záber, nič. Ale tak čo čakať, keď to s touto sériou dopadlo tak, že ju točí Scott Waugh, absolútne podpriemerný režisér, ktorému už ani v USA nechcú zveriť film a tak musí točiť nejaké čínske sr*čky typu Hidden Strike s Johnom Cenom ... alebo štvrtých Expendables. CELKOVO: 3/10

Jeden z tých lepších Saw filmov, i keď to v rámci tejto série nie je zárukou žiadnej extra kvality, keďže skutočne kvalitný bol akurát prvý Saw, ostatné kúsky boli prinajmenšom znesiteľné (Saw VI) alebo silne priemerné (Saw 3D). Saw X vracia po dejovej stránke sériu niekde k udalostiam druhého Saw a ako je teraz vo filmovom svete v móde silne vsadzia na nostalgiu s navrátilou postavou John Kramer a Amandy, no to prakticky nie je nijako podstatné, pretože vo zvyšku filmu rozohráva typický Saw film s pascami a dávkou brutalitou ako sme u série zvyknutí už dobrých dvadsať rokov. Pokiaľ tu niekto čaká čokoľvek inovatívne, tak sa nič nezmenilo a všetko je po starom. Na druhej strane, fanúšikovia série, ku ktorým som sa svojhočasu radil aj ja, by mali byť spokojní, pretože desiatka im dá presne to čo čakajú. Stále je to však  rovnako hlúpe a neuveriteľné s prestreleným záverom, kde John Kramer je takmer jasnovidec a dokáže predvídať každý krok každej postavy v každej situácii, ale Kevin Greutert je natoľko zručný rutinér a skúsený Saw režisér, že tie necelé dve hodiny rýchlo utečú, dostatočne pobavia a vôbec nijako neurazia. A to je po takmer odpadovom Spiral alebo otrasnom Jigsaw pre sériu stále tá lepšia vizitka. Saw X sa nesnaží nijako zboriť mantinely originálnosti a v podstate ponúka iba ďalší Saw v poradí, ktorý akoby vypadol spred dvadsiatich rokov, keď táto séria bola ešte cool. Ako taká spomienka na staré Saw časy to stačí, ale žeby malo akýkoľvek zmysel s touto sériou ďalej pokračovať, to nemôžem povedať. Neškodný priemer vo všetkých ohľadoch. CELKOVO: 6/10

Tak už aj David Slade (30 Days of Night) nám začal točiť absolútne hororové sračky, kam to ten svet speje?! CELKOVO: 2/10

Od filmu o tom ako jeden mladík (Troye Sivan) čaká 3 mesiace na výsledky HIV testu som čakal pomerne ťažkú depresívnu drámu (vzhľadom na to, že som nevidel trailer, ani o filmu nič vopred nevedel). Nakoniec som dostal príjemný, feel-good movie, ktorého scenár vie byť v určitých momentoch vážnejší s pár trefnými životnými múdrami, ale zároveň neskĺzať k žiadnym hollywoodskym klišé, počnúc zbytočným glorifikovaním, no ani znevažovaním LGBT komunity, končiac nevyústením do typického romantického, očakávaného konca. Vo výsledku síce ničím objavná, no príjemná indie good-feelingovka zo života. CELKOVO: 7/10

Nežná,  sústredená, netradičná indie romantická dráma o jednom neštandardnom trojuholníku vzťahov, ktorá otvára veľmi citlivé témy, ktoré následne aj prezentuje s náležitou citlivosťou po celý čas vyhýbajúcou sa typickým hollywoodskym romantickým klišé a ponúka skôr taký obyčajný príbeh zo života, než klasickú filmovú romancu. Napriek pomerne odzbrojujúcemu záveru, kde všetky tie emócie budované v predošlým minútach doľahnú ako na titulnú postavu, tak na diváka, tak nemôžem si pomôcť, ale v tých predošlých sa mi Past Lives pod kožu až tak nedostal akoby som čakal. Po režíjnej stránke síce maximálne sústredené a vedené silnou režisérskou rukou, no za mňa zároveň aj pomerne zbytočne naťahované na 105 minút s postavami, ktoré si moje srdce získali až v samotnom závere, než by som ich osud hltal aj v priebehu predošlého diania. Na ďalšie počiny Celine Song som rozhodne zvedavý a uznávam kvality jej prvotiny, no úplný fanúšik jej režíjneho rukopisu ešte zatiaľ nie som. CELKOVO: 6/10

DC Universe našlo nové dno a musí byť skutočne zúfale, keď sa v roku 2023 rozhodne poslať do kín komixový film akým je Blue Beetle. Ten by totiž zapadol aj na streame a jedná sa vyslovene o televízny film, ktorý je definíciou premiernosti. Priemerný hlavný hrdina (každý chcel byť Supermanom, Batmanom, kto by už preboha chcel byť Blue Beetlom?!), priemerný vizuál s absolútne podpriemerným CGI, priemerná story, priemerná akcia, priemerný infantilný humor, priemerné všetko od prvej do poslednej klapky. Ako film niekde na káblovke na Disney Channel asi fajn, ale inak to nemá šancu nikoho ničím zaujať. Film pre deti maximálne do 10 rokov, ktoré sa u toho budú avšak nudiť kvôli množstvu zbytočných dialógov, akokoľvek staršiemu divákovi to nemá vôbec čo dať. Nie je to vyslovene škodné, len maximálnou možnou mierou zbytočné a ešte proti tomu vyzerá aj Shazam ako veľdielo. CELKOVO: 4/10

Od It Lives Inside som čakal skôr indie horror po vzore It Follows, ktorým sa chcel neznámy režisér zviditeľniť zaujímavým námetom a preukázať svoje režíjne kvality. Bohužiaľ to, že Bishal Dutta zakomponuje do filmu pár prvkov z indickej mytológie skutočne nestačí na kvalitný, ani originálny horor. V jadre sa totiž jedná v prvej polovici o priemernú ducharinu a v druhej, keď sa ukáže titulné božstvo/monštrum v plnej kráse gumovej masky zase o podpriemerný, neškodný monster horor, ktorý nestrhne ani dejom, ani žiadnym krvilačným dianím, ani pointou. Chabý pokus natočiť indie horor, ktorý však vo výsledku ponúka len Béčkový, podpriemerný monster horor. CELKOVO: 4/10

Neškodná hororová zábavka, ktorá si berie priznanú inšpiráciu z množstva ďalších slasherov (Scream), sci-fíčiek (Back to the Future) alebo priamo z podobných komediálne-hororových filmov (Happy Death Day). Ako nápad na slasher v štýle Návratu do budúcnosti rozhodne fajn, aj keď nijako zvlášť originálne, no prekvapivo to funguje práve ako tá zamýšľaná, odľahčená zábavka, ktorá sa neberie vážne a všetci si to natáčanie evidentne užívali. Akurát to prevedenie je v podaní Nahnatchka Khan také obyčajné, až priemerné. S týmto scenárom sa rozhodne išlo pohrať viac, avšak režisérka natočila film maximálne rutinne akoby zvládol snáď každý režisér. Nakoniec tak ani poriadny horor, ani poriadna komédia, ale celé to skončilo niekde na pol ceste. S hororovou stránkou sa išlo vyhrať viac čo sa týka hlavne vrážd a dať im aspoň trocha nápadu, a pri komediálnej časti sa odviazať viac pri stretnutí sveta z osemdesiatich rokov s mladou pubertiačkou z roku 2023, než neustále ponúkať iba prvoplánové WOKE komentáre ako bolo všetko v 80s rasistické. Tých 105 minút utečia hravo a viem si to predstaviť ako perfektný film na nejakú halloweensku párty s partiou podnapitých ľudí, no vo výsledku pri všetkej triezvosti to je iba taký síce neškodný, ale priemerný kúsok, ktorému režisérka vedela dať síce správne tempo, ale nevie dať vlastný ksicht, poriadne využiť 80. roky alebo aspoň sa odviazať v tej hororovej časti. Zadanie asi splnila, ale ďalších 50 režisérov by to natočilo akokoľvek zaujímavejšie. CELKOVO: 6/10