Velislav

Čo znamená sloboda? Čo je život? Existuje nádej? Umelecké dielo. Sila priateľstva za múrmi väzenia. Vyslobodenie je sloboda, aj samotná smrť. Film, ktorý potrebuje autonómny rebríček, v ktorom by trónil a pozeral sa dole na svojich poddaných. Minimalisticky výborný Tim Robbins, štandardne skvelý Morgan Freeman, najlepší film Franka Darabonta, ktorý už ničím neprekoná, či predloha (aj keď podstatne menej sugestívna ako film) pána spisovateľa Kinga, súčet najlepšieho príbehu v dejinách filmu. Mozartova Figarova svadba patrí k najsilnejším momentom histórie kinematografie, doslova katarzickým. Dúfam, že The Shawshank Redemption raz uvidím v kine. 10/10

„Dívate sa pozorne?“ Keď dvoch partnerov rozdelí tragédia. Keď sa z dvoch partnerov stanú doživotní rivali. Keď podriadenie sa umeniu je viac ako život sám. Keď nenávisť a posadnutosť poháňa. Vizionár sci-fi a jeho podstaty 21. storočia priniesol pohľad na iluzionistov v nezmieriteľnom opojení v predstavení neskôr oskarového Christiana Bala a Hugha Jackmana. Nad nimi ale čnie naozajstný génius, ten "pravý čarodej", ktorý síce vystupuje ako reálna postava v podaní naliehavého Bowieho, ale práve on prináša to science fiction. S paralelou na jeho skutočnú rivalitu s nenávistným plagiátorom Edisonom. Sú dni, keď je pravda pravdou a keď slová "milujem ťa" sú úprimné. Dokonalý trik? Dokonalý film. (aj keď... prestíž, a trik nie). A nezabudnite na klobúk. 10/10

Na rozmedzí sociálnej rodinnej drámy a komorného science fiction nakrútil indický režisér Shyamalan svoj najlepší film, minimálne spoločne so Šiestym zmyslom. Otázka viery a jej skúšania je v Signs pre neho asi rovnako relevantná ako návštevníci malej farmy Grahama (Mel Gibson) a jeho rodiny. Naháňanie bratov okolo farmy s výtržníkmi, šokujúce video z oslavy a záverečné vyvrcholenie v spojení súvislostí naoko nesúrodých myšlienok naháňa zimomriavky. Samotný tvorca filmu si tu zahral nie zanedbateľnú úlohu v kontexte príbehu. 10/10

„Amadeus-Amadeus, Am-adeus-Amadeus, oh Amadeus“... spieval jeden mŕtvy rakúsky spevák. Ešte skôr si to však spieval v myšlienkach jeden český geniálny tvorca, ktorý to zhudobnil rovno do troch hodín turbulentného príbehu o inom géniovi, ktorý sa na svet díval trochu inak, inými očami, slobodne, bez zábran, bez vnútorných hraníc. Človeku súčasnému ho zas excelentne priblížil pánko, ktorý bol predtým, aj potom rád asi za každú úlohu a pre stvárnenie hudobného mimozemšťana zrejme podpísal zmluvu s diablom. Na jeho nákazlivý smiech sa zabudnúť nedá. Sekundoval mu pán herec, ktorý si niekedy ale nevyberal vždy tie najlepšie príležitosti a vrchol tiež dosiahol priskoro. Nakoniec to bol asi Matterhorn všetkých zúčastnených. Určite aj pre mnoho fanúšikov artového filmu. A pre každého z nich (a nielen) je povinnosť navštíviť nádherný Salzburg. Nasať genius loci. A nechať si mysľou plynúť niečo, čo vám v rádiu nezahrajú. 10/10

„Hemingway raz povedal: ,Svet je nádherné miesto a oplatí sa zaňho bojovať‘. Súhlasím s druhou časťou.“ Zdrvujúci a mrazivý záver, na ktorý sa nezabúda asi iba ako na koniec Titanicu. Thriller s veľkým T, ktorý prebral štafetu po podobne ladenom a temnom, a predsa inom Mlčaní jahniat. A rozdával a rozdával ďalej (8 MM, Diplomová práca, Zberateľ bozkov a kostí, Purpurové rieky, Červený drak, Zodiac... až po Temný prípad). Aj vy pre lepší spánok neužívate melatonín, ale radšej si zapnete metronóm? Rozmýšľate o existencializme a bytí samotnom popri tom, ako na vás prší vytrvalý dážď? Sprvoti nesúrodá dvojica detektívov Pitt-Freeman nájde k sebe cestu, ktorá ale nemusí byť dlhá. Postup do prvej ligy pre Davida Finchera... vďaka za to. 10/10

„Už ste sa usadili deti, môžem čítať?“ Horor nehororového režiséra, ktorým vytrel zrak všetkým špecialistom na daný žáner. Horor číry bez špiny ako vystrihnutý zo šesťdesiatych rokov, nenásilný, zato znepokojivý, pochmúrny a v istých momentoch infarktový. Po opakovaných videniach a odhalení pointy a niekoľkých zvratov síce stráca na cene, ale nie na kvalite. Bledá Nicol v okne honosného kaštieľa s obrovskou záhradou na Normanských ostrovoch a v prikrývke neustálej hmly na konci druhej svetovej vojny je ten najlepší výjav, ktorý charakterizuje celkovú atmosféru príbehu. Navyše, podporená dobrými detskými hercami, aj nepozvanou návštevou. Takto nejak by sa malo pracovať s konkrétnou látkou, čo mnoho tvorcov nedokázalo. 10/10

Otec kvalitného moderného hororu pochádza z Malajzie a vraví si James Wan. Ukázal, ako sa skvelý explicitný horor dá urobiť aj bez hektolitrov krvi a hromady mŕtvol. A tiež, že na vystrašenie vám nestačí zvuková kulisa, moment prekvapenia musí mať dobré načasovanie. Atmosféra vytváraná domom na samote, rodina, hra na slepú babu, strašenie, manželský pár lovcov duchov, inšpirované skutočnosťou. The Conjuring je duchársky horor typu The Haunting, Amityville Horror, Poltergeist, či The Changeling, ale... hrôzostrašnejší. Nielen v rámci žánru: 10/10

Prvé naozaj veľké americké (trezorové a oskarové) dielo zrejme najslávnejšieho českého rodáka v Hollywoode Miloša Formana v hlavnej úlohe s bláznom, ktorému boli podobné úlohy súdené. Jackovi ten postoj jednoducho veríte. Viete, že to nehrá, on sa len správa prirodzene. Do esencie šialenstva sa ponoril až o niekoľko rokov neskôr, ale práve táto úloha pacienta v psychiatrickej liečebni po detektívnej Čínskej štvrti potvrdila jeho status herca prvej ligy. Ako antagonista mu sekunduje Louise Fletcher, pre niekoho nekompromisná, pre ďalších len profesionálna vrchná sestra, ktorá sa k podobnej úlohe už nepriblížila. Entuziazmus prefíkaného McMurphyho, ktorým vie nakaziť aj tých najintrovertnejších cvokov (v úlohách s neskoršími hviezdami - DeVito, Lloyd, Dourif, Schiavelli a s nezabudnuteľným Náčelníkom) a jeho protiváha diktátorskej sestry je súboj o mentálnu nadradenosť, boj o slobodu mysle, duše, aj tela a dokresľuje to už len záver, kedy rebel dosahuje zmier a voľnosť, aj keď v inej forme, v akú veril. 10/10

Moja najobľúbenejšia gangsterka. McDonagh ma baví, baví ma citom, emóciami, humorom, akciou, nekorektnosťou. Perfektná dvojica Gleeson a Farrell, ale aj Fiennes a atypicky pekná Francúzka Poésy dotvárajú spolu s nádhernou kulisou ucelený film s pointou a dejom, kde sa dá popri smiechu utrúsiť aj slza. Na rozdiel od takého Tarantina, či Ritchieho, napriek nadhľadu v príbehu, ho divák musí brať seriózne a nie len ako výplň pred ďalšou akciou, či hláškami. Nevidím jediný dôvod pre nižšie hodnotenie ako za plných desať. 10/10

Pred návštevou kina na premietaní Cesty vody som si povinne zopakoval po viac ako desiatich rokoch fantasy, ktorá zmenila svet filmu. V pamäti som mal iba zážitok, podtext o korporáciách/okupantoch/kolonialistoch a tak-nejak povinný plný počet bodov. Čo som dostal po opakovanej projekcii sú emócie, o ktorých som netušil. Pravdepodobne zásluhou director's cut verzie, ešte so slzou v oku, ktorú som mal snáď dve tretiny príbehu Pandory, prehodnocujem všetko. Ide o vizuálnu a zvukovú dokonalosť, ktorú u mňa len tak niečo neprekoná. A o postup do mojej top-ky. 11/10