Jozef Mak

Nakoľko je to (stále) povinné čítanie, je fajn, že takýto film vznikol. V dnešnej dobe by po prečítaní asi málokto pochopil. Nehovorím, že po dopozeraní áno, ale predsa. Skôr stredoškolákov prinútite stráviť dve hodiny pred telkou ako to prečítať. Čo je ale tento film? Čistokrvná, dobre obsadená, nudná depresia. Až tu divák reálne pochopí, prečo oni non-stop chľastali, mlátili ženy, mali plné stodoly sena atď. Aj keď Bebjaka nemám rád, astmošku vystihol. Síce mu k tomu vo veľkej miere dopomohla spolupráca so Zubercom a skvelá výprava, občasné kamerové fintičky a polozábery to dobre doplnili. Rozhodne to nie je film, ktorý by ste si dali len tak s chlebíkom, ale skôr s flašou domácej a susedkou na sene. Podstata človeka milión bola zachytená, dá sa to pekne rozanalyzovať, snáď aj pochopiť. Na TV film to nepôsobilo lacno. Je ale veľmi fajn, že to nevzniklo v dobách dávno minulých. Asi by to bolo kratšie, ale nepozerateľné a nepočúvateľné. Objektívne dve, jedna navyše za klasiku v "modernom" šate. 3 z 5 (08.01.2022)

Na tv film to nebolo zlé, niektoré scény aj zasiahli nadpriemer no ostanem pri troch hviezdách. Vlastne až teraz vidím kto tu režíroval a v podstate tomu nie je čo vytknúť. Herec hlavnej úlohy bol čistý štandard, no za pochvalu tu stojí Tomáš Maštalír, lebo tak presvedčivo zahrané opité prasa som nevidel snáď ani v žiadnom zahraničnom filme, teda ak nebudem rátať Paula Newmana. Mojim osobným objavom tu bola Judita Bárdošová (pardón, Judit Bárdos) a ňou ztvárnená premena čistej krásnej bytosti na alkoholickú ľudskú trosku. Páčil sa mi aj čistý jasný zvuk počas celého filmu, použitie rozprávačky a dobre zvolená a umiestnená hudba. 68%. (01.01.2022)

Český divák pochopitelně nebude mít povědomí, že je film natočený podle slovenské klasické povinné četby, já to sice taky nečetla, ale jakés takés povědomí o těžkém osudu nemanželského syna děvečky ze statku jsem měla. Obecně mi vcelku vadí, že se slovenská tvorba posledních osmdesát let v drtivé většině omezuje na příběhy drsného venkova, pustíš si RTVS a na ní film ze 40.let- ožralý sedlák zbije a klátí na seně služku, přepneš na ČT1, film ze 40.let- Oldřich Nový tančí v baru s Natašou Gollovou.. Ale pal to čert, čas od času se i slovenský film ze sedláckého prostředí povede. K mé velké radosti třeba tento. Mám ráda Káru plnou bolesti, kde by se kámen ustrnul nad nebohými tuláky Geišbergem a Zednikovičem a tady je Hartl taky skvělý! Juditka je úžasná, jako vždy. Loj, Nahálka, Mórová, představitelka Julky...všichni přesvědčiví, plus perfektní Agáta Spišáková, která má peckovně nastudované snad všechny venkovanky vůbec. Bebjakův televizní Jozef Mak je krásný film, s nádhernou hudbou, skvělým hlasem vypravěčky Szidi Tobias, je pomalejší, což ale není vůbec na škodu, vizuálně perfektní. Je to důstojně a vkusně zpracované dílo, které každý Slovák aspoň rámcově zná, což tvůrce vždy limituje. Líbí se mi Bebjakovo pojetí. Není to film pro každého, člověk mu musí jít trochu naproti, protože dobrobolně se dívat, jaké strasti jeden člověk unese, to není zábava vhodná na jakýkoli večer. Hodnotím to přesto maximální známkou, sedlo mi to asi jako Želary nebo Sekal, zajímal mě každý záběr a už dnes vím, že se k filmu budu ráda čas od času vracet. Jozef Mak- človek milión. Nezapomenutelné! (19.08.2023)

Nepamätám si, že by ma niekedy slovenský film dohnal k slzám, ale Bebjakovmu novému televíznemu dielu sa to podarilo. Úprimnosť s akou Hronský komentoval nevraživosť a ľudské chyby hrdého kresťanského národa je ohromujúca. V rukách Ondreja Šulaja, ktorý zvládol do scenára preniesť poetiku knihy spoločne s iróniou, absurditou a humornými momentmi (po ktorých spravidla prichádza tvrdá rana krutého života) a rukách Petra Bebjaka, ktorý veľkú výzvu v podobe historického filmu zvládol bravúrne po produkčnej aj režijnej stránke (a tak sa nám v kontraste so Slovanmi ujazuje, že pokiaľ má Bebjak dobrú - hoc aj dobovú - predlohu a schopného scenáristu, tak je zárukou vysokých filmárskych kvalít). Nikdy som nebol hrdým Slovájom so zaťatou päsťou pritláčajúcou sa k hrudi, ale pre tentokrát sa presne takto cítim. Som hrdý že niekto prostredníctvom jedného z najvplyvnejších médií spracoval takto kritické dielo a to najmä v dobe, kedy práve v mnohých prípadoch tá časť hrdého Slovenského národa takto priamu a silnú kritiku potrebuje. Tak isto som hrdý na skvelý kasting, ktorý naším jasným hviezdam nič nedaroval a mnohí z nich, či už Loj, Hartl, Mórová či Bárdos sa objavujú v polohách, v akých sme ich ešte nevideli. Jozef Mak, človek milión sa tak pre mňa stal jedným z najväčších prekvapení a tak isto jedným z najintenzívnejších umeleckých zážitkov slovenskej filmovej tvorby za posledných desať rokov. Nebojím sa dať Jozefovi Makovi 5 hviezdu. Takú peknú, rýdzo Slovenskú, ale jednoznačne poctivo vybojovanú. (01.01.2022)

Po dlhšom čase (okrem rozprávok) väčší slovenský film podľa slovenskej literárnej klasiky, takže očakávania boli veľké. Z väčšej časti sa aj naplnili, vernosť predlohe je zachovaná, takže, ako sa tu píše, premietanie na hodinách slovenčiny v treťom ročníku gymnázií je isté. Malé muchy, ako príliš dunivá hudba alebo nejasnosť deja pri nepozornom sledovaní, sa dajú prepáčiť. Len pozor na náladu pred sledovaním, lebo toho nešťastia a trpkej hry osudu typickej pre medzivojnové drámy je veľa a vydrží to iba Jozef Mak. –––– Maruša, nalievaj a nešetri! Aj na malú chalupu treba veľa pálenky. –––– Nemôžeš len tak zmiznúť zo sveta, ešte si všeličo vytrpíš. Ale ty vydržíš všetko, lebo si tvrdší než kameň. Lebo si obyčajný človek, malé zrnko v nekonečnom vesmíre. Jozef Mak – človek milión. (01.01.2022)