Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Adaptácia románu "Jozef Mak" od popredného predstaviteľa slovenskej medzivojnovej prózy Jozefa Cígera Hronského nám nevšednou, lyrizovanou formou približuje pomery na slovenskej dedine z konca 19. storočia až po tridsiate roky 20. storočia. Jozef Mak, "človek milión", sa narodil ako nemanželské dieťa chudobnej vdovy a od detstva ho utláčal starší brat Jano, ktorý ho neskôr obral o snúbenicu aj o novú chalupu. Makovi postupne umiera otec, matka, láska z mladosti Maruša... Až po smrti svojej ženy July si uvedomí, že v nej stratil lásku, ktorú celý život hľadal. Vie, že nemôže zúfať, lebo sa musí postarať o deti, ktoré sú stelesnením tejto lásky. Príbeh obyčajného človeka, ktorý sa nedá zlomiť, ale vydrží všetko, čo mu osud prinesie, má čo povedať aj dnešnému divákovi. (RTVS)

(více)

Recenze (61)

Ten Druhy 

všechny recenze uživatele

Oceňujem odvahu a chrabrosť, s ktorou sa tvorcovia pustili do filmového spracovania námetu, ktorý je veľmi literárny. Rozprávač, ktorý knižný príbeh posúva do nadosobnej a nadčasovej roviny, vo filme nemá až takú veľkú moc, hoci preberá aj úlohu literárnej „bielej postavy“, no má však ženský hlas poľudšťujúci  drsnú realitu a zvýrazňujúci emócie. Film je oveľa depresívnejší ako kniha, po dopozeraní zostal vo mne oveľa väčší pocit zmaru a beznádeje, a to som román čítal dvakrát. Postavy, ktoré sú výrazné a dôležité v literárnej predlohe, napr. Jožova krstná Hana Meľošová, sú tu na úrovni komparzu, naopak viac priestoru a významu nadobúda jej manžel (T. Maštalír), ktorý upozorňuje na negatívne javy na slovenskej dedine začiatkom 20. storočia. To platí aj pre epizodickú postavu Makovho biologického otca Gregora Biaľoša, ktorý tu doslova zažiari v skvelom podaní A. Bártu. Takisto J. Bárdos v roli Maruše je presvedčivá: krásna i rapavá. Nechápal som ako sa mohla utopiť, i keď zámerne, v sude s teplou vodou na pranie bielizne, nerozumiem tomu ani teraz po filme. Jula, ktorá je v románe priam stelesnenie utrpenia, úbohá chudera, ktorá dokonca žiada manžela Jozefa, aby ju zbil ("Jožko, veď ma len zbi! Ľudia ani neveria, že sme muž a žena."), vo filme oslňuje vnútornou krásou a vôbec nepôsobí ako mrzáčka. Až takú peknú som si ju na základe literárnej predlohy nepredstavoval. J. Kvantiková postrčila Julu do vyššieho levelu. Jozefa Maka mohol hrať ktokoľvek, veď je to človek ako milióny obyčajných ľudí, no D. Hartlovi sa podarilo stvárniť nielen túto vlastnosť, ktorú hrať ani nemusel, ale i nezdolnosť a silu čeliť nepriazni osudu. Predsa som však očakával niekoho silnejšieho, kto by vyzeral menej chlapčensky... Jozef Mak tvrdo makal ako drevorubač, vláčil ťažké vrecia na dunajské lode a navyše je to posledný preživší, v podstate všetci jeho blízki tragicky zahynuli. Zato Jožovho brata Jána Maka som vďaka J. Lojovi nevnímal až natoľko záporne. A nakoniec to, čo so sebou dorobila D. Mórová v roli Makovky si zaslúži poklonu. Tvorcovia sa držali predlohy a súčasne ju svojsky interpretovali. Hoci kniha ponúkla na záver istú katarziu, film je zničujúci, toto je peklo na Zemi, kde postavy nemajú šancu dožiť sa staroby, no možno zafunguje ako silná facka; nebuďte pasívni, preberte sa. ()

Dale 

všechny recenze uživatele

Páčilo sa mi to vyobrazenie drsnej reality, aká vládla na slovenskej dedine na konci 19. storočia. Tie bezútešné až tragické charaktery, veď ani jedna postava v tomto filme nebola šťastná. Vďaka predlohe to tvorcovia mali s vyobrazením dedinského života jednoduchšie, no až tak úplne sa im to nepodarilo. Chalúpky aj kostýmy vyzerajú dobre, ale na hercoch mi niečo vadilo, nepôsobili na mňa príliš dobovo a dedinsky. Samotný príbeh je zaujímavý, ale ničím výnimočný. No na to, že ide o SK TV film, tak to bolo slušné. 70% Inak, v čase keď začali záverečné titulky, mal film 70 hodnotení, veď na čo čakať do konca, keď sa dá film ohodnotiť v polovici alebo po 10 minútach... ()

Reklama

Ephemeris 

všechny recenze uživatele

Sem-tam niekto vytýka výber mužských hercov, že treba zemitejšie a drsnejšie typy. Nuž, týmto bratislavským chalaňom naozaj chýbajú už len legíny (rozumej Maštalírovi a Hartlovi). Lenže každá doba proste produkuje určitý typ ľudí a kde už dnes chcete hľadať írečitého dedinského ogrgeľa z prelomu storočia? Dnešná doba vyprodukovala tento herecký ansámbl, tak čo sa budeme sťažovať. Judita Bárdošová sa tradične blysla svojou slovenčinou bez prízvuku, za čo jej patrí uznanie. Hudba možno bola príliš dramatická, ale zato skvelá, kľudne si to vypočujem aj mimo filmu. Za mňa vskutku vydarený počin. ()

gogo76 

všechny recenze uživatele

Jozef Mak-človek milión... Nebol to márny pokus pán Bebjak, je to jeden z tých naozaj lepších slovenských filmov z poslednej doby aj keď len tv film. Priznávam, že som túto klasiku v škole nečítal, ale zhruba som vedel o čom to bude a trápenie životom som očakával. V niektorom momente som si vravel, či toho utrpenia nie je na jedného dosť. Obsadenie fajn, napriek hviezdnym menám ma najviac zaujala Jana Kvantíková, nádherné exteriéry, atmosféra a úplne super hudba, veľmi dlho si nepamätám lepšiu a účinnejšiu, skvele zapadla a dotvárala atmosféru. Chyby sa našli, ale nebolo to o peniazoch takmer ako vždy. Dialógy občas nezrozumiteľné, to je v posledných rokoch asi klasika. Úplne najviac mi však vadila tá skratkovitosť, chýbalo mi viac dialógov alebo aspoň trefnejších, divák má mnoho, skutočne mnoho otázok na ktoré nedostane odpovede. Horí dedina, Mak sa nepýta čo sa stalo a divák sa to tiež nedozvie, prečo má Maruša zrazu rapavú tvár?, prečo Maštalír oslepol (to iba tušíme), čo má s rukou Makova žena, minulosť Makovej matky je zahmlená jej syn Mak sa nikdy neopýta kto je jeho otec?? Kedy sa rozhodol, že ide stavať dom, iba záber ako zrazu ťahá drevo v lese, kam presne ho odviedli na vojenčinu myslím, bojoval vôbec? urobila z neho vojna silnejšieho chlapa?...mohol by som pokračovať. Je to celé tak nejak poeticky ladené akoby to bolo robené zámerne, ale neviem, či to bolo dobré rozhodnutie. Napriek nedostatkom to celkom funguje, v závere mi pri vyznananí od Makovej manželky zvlhli oči, takže je to úspech. Stačilo málo, zopár minút, možno5-10minút s dialógmi, ktoré by lepšie dotvorili mozaiku vzťahov a výsledok mohol byť možno výnimočný. 70%. ()

Radko 

všechny recenze uživatele

Esenciou drvivej väčšiny slovenských filmov je ťaživé trápenie sa životom.  Slovenskí filmárikovia a filmušky totiž len zúfalo skromne nadviazali na akčno-romanticko-dobrodružné tradície, započaté v Amerike nakrúteným Jánošíkom (1921) - prvým slovenským filmom. Naopak, uplynulé roky venovali rozvoju ponurého psychologického filmu. Nepochybne v tom mal prsty i boľševik s jeho "rafinovanou" kultúrnou politikou. Avšak aj súčasní režiséri sa v takejto téme občas nájdu Vybŕľajú a zbastlia ďalší ponurý film. Aj  režisér Bebjak musel vytesať zárez do širokého portfólia "zmierenia s beznádejným trpkým žitím". Vybral si skvelý román - človeka milión - Jozefa Maka. Spracovanie fajné. Vidno však, že dnešné hviezdy sk herectva nie sú úplne tou najtop hereckou generáciou. Nech je ako chce, ide o pozerateľnú záležitosť. A odznie v nej i táto skvostná veta - poznanie: "Dobro sa skrýva v diere, sračky sa tvária ako med.". ()

Galerie (18)

Zajímavosti (5)

  • Kvôli postave Jozefa Maka sa Dávid Hartl musel učiť dojiť kozu. (Zdroj: pravda.sk) (samoch96)
  • Film sa nakrúcal v Múzeu oravskej dediny v Zuberci, v protitureckej pevnosti v Komárne, v Banskej Štiavnici aj v historickom centre Trnavy. (krasomama)

Reklama

Reklama