Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Sean Connery a Michelle Pfeifferová - milenci z protilehlých stran železné opony - se dostanou do nebezpečné špionážní hry... Souboj lásky a svědomí muže, jenž se ocitl v síti tajných služeb. Ačkoli hraje v americkém špionážním filmu hlavní roli Sean Connery, nemá snímek nic společného ani s bondovkami, ani s šachovnicí tradičního špionážního thrilleru s bílými a černými figurami, kde superhrdina brání lidstvo před zlem odhodlaným zničit svět. Vypráví drama lásky a svědomí v dramatu obyčejného muže zataženého do špinavé špionážní hry. Je jím britský intelektuál Barley Blair, který se musí rozhodnout mezi objektivními politickými ohledy a vlastním svědomím, mezi zradou přítele a státních zájmů. Barley si oblíbil Rusko stejně jako před ním mnoho západních umělců a intelektuálů. Pro jeho divokost a tajemnost, pro srdečnost lidí, recitujících u vodky verše o bolestech duše a beznaději. Má rád jejich smysl pro šibeniční humor i existenční úvahy. "Je to nádherný svět", říká škrobeným chlapíkům z britské výzvědné služby. A při jedné z cest do Moskvy (devět týdnů se natáčelo v Moskvě, tehdy ještě Leningradě i jinde) se Barley seznámí s ruským fyzikem a agentem s krycím jménem Dante, který se rozhodl zastavit nesmyslné závody ve zbrojení a přes svou bývalou milenku Káťu propašovat do Londýna poznámky s cennými informacemi o jaderném programu, které má Barley zveřejnit. Zásilka se dostane do rukou britské výzvědné služby a ta se rozhodne nakladatele vyslat do Moskvy, aby prověřil Danteho i pravdivost poznámek. Chuť do špionáže však Barleyho přejde ve chvíli, kdy pozná něco důležitějšího než státní zájem - Káťu a lásku, což v jeho případě jedno jest. Přestože není žádný hrdina, okolnosti jej k hrdinství donutí. Film natočil Fred Schepisi podle scénáře Toma Stopparda, a je adaptací románu Johna Le Carréa, dlouholetého pracovníka britské výzvědné služby. Tvůrci ostentativně rezignovali na matoucí formu vzrušujícího dramatu a zůstali blízko literárnímu vyprávění s monology i hlasem vypravěče. Události se opakují, aby je divák spatřil z jiné perspektivy a plně pochopil. Příběh se rozvíjí jako květ a teprve ve finále je možno zahlédnout to, co se skrývá uvnitř. (TV Prima)

(více)

Zajímavosti (15)

  • Celé meno postavy Kati Orlovej, ktorú stvárnila Michelle Pfeiffer, bolo Ekaterina Borisovna Orlova, zatiaľ čo celé meno postavy Barley Blair, ktorú stvárnil Sean Connery, bolo Bartholomew Scott Blair. (m.a.t.o.)
  • Počas natáčania nakoniec padol neslávne známy symbol studenej vojny, Berlínsky múr. John le Carré, autor zdrojového románu, pracoval v 50. a 60. rokoch pre MI5 a MI6 a pôsobil v Západnom Berlíne (býval tam, keď sa staval múr). Z tejto skúsenosti čerpal, keď napísal román "Špión, ktorý prišiel z chladu", ktorý sa odohráva asi rok po postavení Berlínskeho múru. (m.a.t.o.)
  • Aby sa film mohol natáčať v Sovietskom zväze, scenár musel pred natáčaním schváliť štátny filmový ústav Mosfilm. Producent Paul Maslansky povedal, že zo strany Mosfilmu nedošlo k žiadnym požiadavkám na zmenu scenára a Sovieti sa potrebovali iba uistiť, že príbeh nebude protisovietsky alebo pornografický. (m.a.t.o.)
  • Podľa producenta Paula Maslanského stálo nakrúcanie na sovietskych lokáciách, ktoré sa začalo v Petrohrade (vtedy Leningrade) 2. októbra 1989, až 10 000 amerických dolárov na hodinu, okrem platov hercov. Celkové náklady na päťtýždňové natáčanie v Sovietskom zväze odhadol na 2,5 milióna amerických dolárov. Maslansky povedal, že natáčanie bolo možné vďaka politike glasnosti (otvorenosti) prezidenta Michaila Gorbačova. (m.a.t.o.)
  • Práce na filme začali už v čase, keď román, z ktorého vychádza, bol ešte vo forme rukopisu. (m.a.t.o.)
  • Produkčná spoločnosť Pathé trvala na obsadení Seana Conneryho, bez neho by film vôbec nerealizovali. (m.a.t.o.)
  • Producent Paul Maslansky povedal, že zvedaví sovietski občania sa na natáčanie v Moskve chodili pozerať nie preto, aby videli hercov, ale aby sledovali, ako filmový štáb jedáva jedlo dovezené z Británie, pretože v sovietskom hlavnom meste bol v tom čase nedostatok rozmanitosti. (m.a.t.o.)
  • Tento film bol prvou veľkou filmovou produkciou zo Západu, ktorá bola z veľkej časti natočená v Sovietskom zväze s plným súhlasom sovietskej vrchnosti. Natáčalo sa prevažne v Moskve a v Petrohrade. Nebol však úplným priekopníkom. Ešte predtým sa na Červenom námestí v Moskve natáčala jedna scéna filmu Červená horúčava (1988). (m.a.t.o.)
  • Slovné spojenie „Ruský dom“ odkazuje na prezývku, ktorú dostala sekcia britskej tajnej služby, poverená špionážnou činnosťou Sovietskeho zväzu. (m.a.t.o.)

Reklama

Reklama