poster

Večeře u Noriko (festivalový název)

  • japonský

    Noriko no šokutaku

  • japonský

    紀子の食卓

  • japonský

    Noriko no Shokutaku

  • anglický

    Noriko's Dinner Table

Drama / Thriller

Japonsko, 2005, 159 min

Komentáře uživatelů k filmu (31)

  • Houdini

    Křišťálový glóbus - výběr(10.5.2007)

  • Adrian
    *****

    Shion Sono zrealizoval v kinematografii veľmi zriedkavý (možno až unikátny) prípad, kedy svojím nasledujúcim filmom vysvetlil a rozšíril svet svojho predchádzajúceho snímku (pričom medzi spomínanými snímkami nejde o vzťah prequel-sequel). Noriko totiž pracuje s koncepciou, ktorú použil v svojom predchádzajúcom filme - Jisatsu saakuru (používa aj konkrétne zábery z tohto filmu), pričom ju rozvíja do oveľa širších súvislostí. Vzťah hry presvedčivejšej ako samotná realita (ktorá je tým zároveň popieraná) ako i fungovanie buričskej, možno až anarchistickej skupiny v rámci celkovej spoločnosti potom ešte vzbuduje spomienky aj na Fincherov Fight Club.(8.7.2005)

  • May
    *****

    Noriko no Shokutaku je rozdělena do několika kapitol. V první kapitole nenastoluje "dokonalou a čistou romanci, aniž by se tam kdokoliv do kohokoliv zamiloval a nebo pomyslel jen na opačné pohlaví", ale snaží se do diváka propašovat pocity, které prožívá hlavní hrdinka; její pohled na svět a její trápení se tím, že ji nikdo nerozumí a že je ve svých 17 letech pořád na (úplně) všechno jen sama, bez přátel a pochopení rodiny. Kvůli tomu a touze někam patřit se začlení do extrémistické komunity, která, díky detailnímu vykreslení chodu, dává nový a lepší rozměr celému Jisatsu saakuru. Noriko není japan-shock ale mrazivé drama. Ruční kamera celé dění posouvá o stupeň výš do reálnosti a násobí tím tíhu emocionálního dopadu. Třetí díl by už nejspíš nebyl dobrý nápad, ale Noriko.. je prostě geniální.(10.7.2005)

  • sniper18
    ****

    Je to celkom dobrá psychologicky ladená dráma od Shiona Sona. Má dosť dobrý príbeh o jednej obyčajnej rodine s dvomi dcérami žijúcej v malom mestečku, z ktorých staršia je už unavená týmto životom bez ambícií a túži odísť do Tokia, čo jej ale otec nedovolí a keď sa cez internet zoznámi s novou priateľkou, rozhodne sa konečne zobrať svoj osud do vlastných rúk a navždy odísť do Tokia, pričom ju čoskoro nasleduje aj sestra a spoločne slúžia v novom type služby, v ktorej sa môžu ľudia najímať ako predstieraní rodinní príslušníci a keďže sa kvôli ich odchodu rodina úplne rozpadne, otec sa ich rozhodne nájsť. Spracovanie je na tom dobre, síce to je taký veľmi zvláštny film, v ktorom prakticky ani nie je najviac kladený dôraz na samotný príbeh, ale hlavne na pocity postáv, no filmu to vôbec neškodí, pôsobí to veľmi zaujímavo. Síce tá dĺžka možno je trochu väčšia, než by bolo najvhodnejšie, toto nie je práve taká zápletka, aby ma to dokázalo dokonalo strhnúť po celý čas a tak prakticky všetky kapitoly mohli byť trochu skrátené, ale zase si ani nemôžem sťažovať, rozhodne to zaujme. Bavili ma hlavne všetky tie pocity oboch sestier a následne aj otca, síce celý ten nápad s týmto originálnym podnikaním, v ktorom sa ľudia hrajú na rodinných príslušníkov pôsobí tak zvláštne, ale bavilo ma to a je to využité celkom zaujímavým spôsobom. A samozrejme chválim celý tento originálny spôsob pokračovania, toto nie je žiadne plnohodnotné a priame pokračovanie predchádzajúceho filmu, dokonca ani z neho všetko nedovysvetlí, funguje to aj samostatne, skôr to rozširuje jeho pozadie a priamo predchádzajúceho filmu sa to dotýka len čiastočne. Len ma trochu mrzí, že tento film prakticky neobsahuje žiadne konkrétne situácie, ktoré by výraznejšie vyčnievali, celý film je dobrý, ale uvítal by som aj nejaké scény, na ktoré by sa dalo dlhodobo spomínať, ako je to aj v prípade predchádzajúceho filmu. Herecké obsadenie je bez problémov, celý film má prakticky len štyri výrazné postavy, obe sestry, ich nová priateľka a otec a všetky sú dobre zvládnuté. Réžia a technická stránka sú výborné, Shion Sono má na svojom konte aj lepšie výkony, ale aj toto si ma získalo, hlavne tou zaujímavou atmosférou. Noriko's dinner table považujem za jeden zo Sonových slabších filmov, ale stále je to slušná kvalita a veľmi zaujímavý filmový počin. 73%(22.12.2012)

  • Radko
    ***

    Niekomu to príde úchvatné, pripúšťam. Do detailov rozpitvaný banálny príbeh dospievajúcich dcér, túžiacich sa vymaniť spod rodičovských pút. Rodinné zázemie stopercentné, stabilné zabezpečenie a príroda predsa nepustí: každé mláďa chce byť dospelým jedincom. Pravdou tiež je, že v prostredí normovanej, na prácu a kariéru vysadenej spoločnosti, ponúkajúcej ako perspektívu dospelého veku len predpovedateľnú rodinnú a pracovnú nudu, sa môže stať uvažovanie o samovražde zaujímavou alternatívou. Navyše v krajine, ktorú nechráni ochranný pláštik všeobecne platných náboženských dogiem o hriešnej neprípustnosti suicídia (doliehajúceho chtiac či nechtiac aj na bezvercov a agnostikov). Inou možnosťou je prežiť si iné životy až do dôsledkov. Hravé skúmanie základnej pochybnosti - naozaj je to stále o tom istom? Alebo je vzdanie sa identity hrou, ktorá dokáže poraziť fádnu a sivú byrokraticko- podnikateľskú realitu? Každá mladícka rebélia však skôr alebo neskôr končí. Či už pokorným prijatím pravidiel, voči ktorým vehementne protestovala. Alebo tragikomickou pózou večnej vzbury, ktorá ale už vzburou nie je - je len zaradením sa do osídiel spoločnosti na inej úrovni. "Heuréka!" sa teda nedá vykríknuť ani nad týmto filmovým počinom, dôsledne síce pitvajúcim všetky záhyby hľadajúcej a blúdiacej dievčenskej duše, či myšlienkové poryvy smutného otca, ktorého postupne všetci opúšťajú, ale neprinášajúcom žiadne prekvapujúce, nové poznanie ani myšlienku. Opakujem: originálne poňatá, solídne zrežírovaná, no vo svojej podstate zbytočne rozvláčna banálna story o ťažkostiach dospievania v súčasnom svete.(9.9.2014)

  • Jhershaw
    ****

    Při sledování Noriko mě mrzelo, že jsem viděl Suicide Circle až pak, protože jsem myslel, že mi objasní pozadí celého toho fenoménu Suicide Clubu (což se nakonec nestalo:). Zde jsou události kolem hromadných sebevražd jen jedním střípkem v celé mozaice příběhu, a zatímco SC byl především o vyšetřování sebevražd + ukazoval něco z japonské mentality, Noriko se ve svém delším časovém záběru může soustředit na pár lidí a především hlavní hrdinku a zkoumat, jak se časem a pod různými vlivy mění... z tohoto pohledu to myslím je o dost více propracované, a ne méně zábavné.(15.7.2005)

  • Madsbender
    *****

    Psychoanalytická drátenka idúca až na dreň. Ak sa hovorí o Love Exposure ako ultimátnom zavŕšení všetkých filmov o láske, je Noriko's Dinner Table ultimátnym zavŕšením všetkých filmov o rodine. Sono sa ešte nikdy predtým neponoril tak hlboko a sugestívne do vnútra svojich postáv, pričom ich vydoloval takmer na maximum. A tiež až na jednu výnimku nikdy predtým nenatočil film tak zvláštny a pritom tak opojne a desivo uveriteľný. Pritom vo vzťahu k Suicide Club sa film nedá definovať ako jasný kúsok skladačky, ktorý perfektne zapadá do celku - naraz sa totiž odohráva pred ním, počas neho aj po ňom, pričom sa vyhýba jasnému prepojeniu či banálnym scenáristickým pokusom o vysvetlenie. Ponecháva ho taký, aký je, berie si len okrajové postavy, ich vzájomné vzťahy a miesto návratu tematicky rozširuje univerzum o majstrovský príspevok - štúdiu rodiny v modernej japonskej spoločnosti. Takmer dva a trištvrte hodiny hĺbkovej sondy pojednávajúcej o identite, vzťahoch, rodičoch a deťoch v hre, riadiacej sa prísnymi pravidlami a v ktorej má každý rolu, akú si vyberie. V hre zvanej život. Postupná metamorfóza Noriko, Yuky a ostatných, predstavujúca jemné psychologické odtiene, s ktorými Sono opatrne narába, podlieha tomu, čo si želá okolitý svet, nie tomu, čo si želajú jeho "hrdinovia". Osobne ma zaujali zámerné časové lapsusy, ktoré evokujú úmyselné ohýbanie reality, ktorá je reálnejšia ako skutočný svet. Začínam vidieť, že vlastne všetky Sonove filmy sú prepojené ako uzavretý kruh v spoločnom a jednotnom univerze, ktorého podobu a zákonitosti stanovil v roku 1985 svojim surrealistickým debutovým krátkometrážnym filmom Ore Wa Sion Sono Da!. Nerád sa opakujem a používam takéto výrazy, ale... Sono je génius. 100%(12.6.2014)

  • dr.horrible
    ****

    Chýbajúce puzzle? Áno aj nie. Sono prostredníctvom Noriko a jej sveta vysvetluje svet Suicide Clubu, ibaže je to vysvetlenie čiastočné a hlavne silno symbolické. Piatu hviezdu vlastne nedávam preto, že pre mňa je Suicide Club dokonalý taký aký je, a teda najmä symbolický, a vysvetlenia nepotrebuje. Ako samostatný film to je ale geniálne bezpochyby tiež.(31.3.2013)

  • ork
    ****

    For Me 77%(18.1.2011)

  • pornogrind
    ****

    Další Sonův zářez nebo spíš nářez.Tohle je psychologický drama jak kráva.Všem těm kdo by tenhle snímek chtěli vidět doporučuju si nejdřív pustit Jisatsu sakuru(Kroužek sebevráhů),protože tyhle fimy jsou úzce spjaty.A tento snímek dáva Kroužku sebevrahů úpně jinej rozměr a posouvá ho ještě výš než na 5 hvězd.Večeře u Noriko vypráví příběh dospívající 17ileté Noriko,která jakoby nikam nezapadala.Proto se pomocí chatu pod jménem Mitsuko(jak jinak) spojí s podivnou komunitou z Tokya.A zanedlouho prchá z domu právě do Tokya a zde ze rozehrává teprve to pravý psycho nátlak(hlavně na diváka).Víc prozrazovat nebudu.Každopádně mi z toho šla čelist opět dolů.A opět podotýkám Šion Sono je GÉNIUS svého řemesla.(21.8.2015)

  • Terva
    ****

    KAPITOLA 1 - NORIKO - Prosinec 2001. CITÁT - Utrhla jsem nit, která mi čouhala z rukávu.......... Zde je k vidění společná sebevražda 54 studentů, kteří se rozhodli skočit pod rozjetý vlak. Ta scéna už v několika filmech byla, tedy na ta scéna samotná, ale ta situace. Vlastně je to preguel k filmu Klub sebevrahů (Jisatsu sākuru) KAPITOLA 2 - YUKA. CITÁT - 54 jahod v mixéru.......... Zajímavý příběh, líbí se mi, že si holky sami vyprávějí svůj příběh, je to hezké. KAPITOLA 3 - KUMIKO Nelíbí se mi zmatená kamera a mnohdy zbloudilej střih. Hudba je skoro nulová ale když už je slyšet, je příjemná. Scéna s dědečkem mě dostala, no já bych ho za to zabil:-) CITÁT - Vedla jsi si dobře, na nováčka.......... KAPITOLA 4 - TETSUZO Oblečení, které holky měly okolo 60 minuty jim seklo. Zvláště Kumiko byla supr. Je to hodně zvláštní příběh a myslím, že se na něj časem podívám ještě jednou.(6.7.2014)

  • ScarPoul
    ****

    Na pozadí tragických udalostí, ktoré sme mohli vidieť v predchádzajúcom Sonovom snímku Suicide club sa odohráva rodinná dráma s fantastickou zápletkou. Všetky tie karmicko duchovné zákony nášho sveta sa stanú živnou pôdou sekty, ktorá viac ako o vlastnú identitu stojí o identity iné. Zomierame preto aby sa naplnila naša úloha a naša úloha je taká akú od nás klienti žiadajú. Príbeh neistej Noriko, jej sestry, otca a kamarátky, ktorý náznakovo odhaľuje tragické okolnosti Suicide clubu a zároveň formuje svoj vlastný príbeh plný výrazných scén a silných myšlienok. Nie je to nechutné, nie je to nepríjemné. Je to len smutné. Ručná kamera pôsobí autenticky. Mám skôr pocit, že Sonovi išlo skôr o znázornenie tej surovej jednoduchosti našich životov. A osobne sa mi veľmi páčil výber hudby. Pri ťažkých scénach vrážd, alebo zúfalstva sa ozývajú hravé tóny a príjemné melódie, ktoré krásne kontrastujú so všetkým čo nám film ponúka vizuálne. Nejedná sa síce o až takú dokonalosť, ale pôsobivosť zápletky a formálneho spracovania, len potvrdzuje Sionov status jedného z najtalentovanejších súčasných japonských režisérov. A každý jeho príbeh je vždy iné dobrodružstvo, kde fungujú emócie rovnako silno ako nepokoj, alebo nepríjemné pocity.(8.1.2014)

  • Mulosz
    ****

    Film sice souvisejici s predchozim Suicide Club, ale celkove naprosto jiny. Vysvetluje motivace clenu Sucide Clubu, ale nijak neodhaluje veskere souvislosti predchoziho filmu, nesetkavame se se stejnymi postavami. Oproti Sucide Clubu je vystaven vice dokumentarne, cemuz prispiva rucni kamera a nekolik diegetickych vypravecu v podobe samotnych hlavnich postav, ktere se divakovi sveruji se svymi vnitrnimi pocity a predznamenavaji sva dalsi jednani. A v tom prave alespon pro mne tkvi klicovy nedostatek celeho snimku. V prvni casti se sice vypravecka jevi jako vhodny zpusob explicitniho zprostredkovani svych pocitu, nicmene v dalsich fazich pusobi komentar jiz spise rusive a v zaveru myslim uz vubec nebylo nutne divakovi sdelovat totez, co muze videt pomoci obrazu. Osobne mi byla blizsi syrovost Sucide Clubu a chvile beze slov dukladne pridavaly na atmosfere, coz se zde nedeje az tak precizne, nebot temer neni okamziku, ve kterem nejsou slyset slova. Samozrejme by nebylo na miste zadat po autorovi, aby byl tento film zpracovan naprosto stejne jako predchozi, protoze tim by oba ztratily na osobitosti, avsak zde plati, ze nekdy i mene je vice. Tak ci tak pro me ale urcite Shion Sono zustava jednim z nespornych talentu soucasneho japonskeho filmu a je to pankac jako hrom, ktery si nic nezada s ostatnimi predstaviteli tohoto proudu (Tsukamoto, Toyoda, Miike, Hiroki). "Gratulujeme pane rezisere, klobouk dolu." (Marek Eben pri zaverecnem ceremonialu MFF KV 2005).(10.9.2008)

  • Othello
    ***

    Noriko no Shokutaku hodinu začíná, hodinu končí a půl hodiny se láme. Námět a scénář je od Suicide Club neskutečný pokrok a evoluce myšlenky do evropské dospělosti. Pro představu je to, jakoby Lynch šukal Hanekeho a někdo si u toho psal poznámky. Tedy již podruhé (po Kimyô na sâkasu) měl u mě Sono našlápnuto na absolutno. Opět to posral. Zatímco Kimyô geniální formu zazdilo stupidně řešeným vyvrcholením, které ještě tak dlouho řvalo na diváka, že graduje až to začalo vadit, Noriko podrazila nohy forma. Film vypadá strašně, jak debut z kapesného a trvá dost dlouho, než ho začnete brát vážně (naštěstí to má pojištěno stopáží). I poté se však udrží další neduh a to jsou vnitřní monology, které nejsou ničim jiným než doslovným popisem situace, kterou právě vidíme - kluk obejme babičku a je nám řečeno "kluk objal babičku", muž se vrátí do místnosti a overvoice hlásí "vrátil jsem se místnosti". Tahle úlitba slepým divákům není rozhodně nic, co bych ocenil a téměř 160 minut filmu donutí několikrát k tomuto faktu změnit stanovisko, ale nikdy v jeho prospěch.(14.10.2011)

  • Lord.Jim
    ***

    Děsivé a pro mě málo uvěřitelné.(18.12.2010)

  • JohnMiller
    *****

    Noriko's Dinner Table je jedna bizarná, experimentálna sociálna analýza, v ktorej sa miešajú prvky negatívneho vplyvu dnešnej spoločnosti a konflikt veľmi rozdielnych generácií. V podtsate dokonale realisticky zachytená nereálnosť Kamera ktorá sa krúžila ako nahrávky na mobile ma zo začiatku trocha miatla, no Sonov rukopis a postupné odkrývanie vnútorných vlastností postáv, ma presvedčili o tom, že ide o majstrovský kúsok tohoto Japonského režiséra. ťažko niečo mu vytknúť, postavy ktoré hrali, charaktery vo filme vymyslené, to zahrali vynikajúco (dosť krkolomné ale inak to nedokážem vysvetliť), príbehovo do detailu premyslené, hoci absurdné. Ide síce o také, viac menej, voľné pokračovanie a doplnenie snímky Suicide Club, avšak tá sa na toto umelecké dielo nechytá ani len zďaleka. Asi toľko.(3.9.2018)

  • Tyckin
    ****

    Poněkud rozvláčný a skoro půlku i docela nudný tradičně zvláštní kousek od Sona na téma přetvářky, rolí, vztahů, práce, rodiny a osamělosti. Trochu psycho, zvrácené a kruté, ale to asi málokoho překvapí a ještě se do toho krásně míchá téma Kroužku sebevrahů :-) Každopádně nakonec celkem dobře fungující dílo. 75%(13.1.2018)

  • snob
    *****

    Odhodlal jsem se roztleskat své dlaně a doposud se mi je nepodařilo zastavit. Mistrovský film. Při první části mi připadalo, že sleduju nějaký trapností oblitý teen problém, jaké štěstí, že se film už druhou částí začal přetavovat v problém veskrze můj. Převléknu se za lva a budu si hrát.(19.9.2010)

  • forsythia
    ****

    Pár velmi silných okamžiků, ale místy přece jen lehce zdlouhavé. Nicméně i ty lehce zdlouhavé pasáže (a možná se mi zdály zdlouhavé jen proto, že jsem je hned nepochopila) stály za to velkolepé finále, ve kterém všechny kousky skládačky do sebe dokonale zapadly. Sonovy pohledy na život mě dostávají do slepé uličky.(22.2.2012)

  • 1frida2
    *****

    Black tangerine. Season Challenge Tour2015(16.9.2015)

<< předchozí 1 2