Reklama

Reklama

Epizody(26)

Obsahy(1)

V jedné zemičce, jménem Gazth-Sonika, zuří již dvanáct let občanská válka. Tam nájemný žoldák Madlax, oplývající takřka nadlidskými schopnostmi, provozuje svou živnost. Ve vzdálené, zdánlivě mírumilovné, zemi Nafrece žije svým pokojným životem děvče Margaret Burtonová. Ač se mohou zdát jejich životy oddělené, jsou ty dvě ženy spojeny tajemným poutem a svatou knihou, po které pátrá tajemná organizace Anfan. Jak Margaret tak Madlax kráčí po cestě svého osudu a blíží se pomalu k odhalení pravdy - aniž by jim bylo zaručeno, že onu pravdu dokáží unést. (Idaho)

(více)

Recenze (31)

Subjektiv 

všechny recenze uživatele

Jak píše Marius, jsem jedním z těch znalců (hrůza, teď jsem znalcem samozvancem), kteří skutečně měli problém s hlavním záporákem a závěrečnou velkou "pointou". Tímto na Maria vznáším dotaz, zda-li jméno záporáka naznačuje, že Mashimo s Kurodou chlastali od pátku do pondělí či od pondělí do pátku. Vlastně je to vcelku jedno, ale rozhodně alkohol jako omluvu neakceptuji. Aspoň ne do doby, než se to naučí i náš šéf :). ()

Gemini 

všechny recenze uživatele

Bee Train přitlačil na mystické lajně, taktéž zvýšil počet hráčů, a především zvýšil otáčky v oblasti animační. Na Madlax se výborně dívá - ano, i na seriál;) - a díky madam Yuki se Madlax též dost dobře poslouchá, i když jsem si ze soundtracků ponechal méně skladeb než v případě Noir. Bohužel příběhově je to také podstatně víc psycho, takže ani po závěrečné epizodě nevím, proč se věci děly tak, jak se děly, a nejsem si ani jist, CO se to vlastně dělo. Což mi samozřejmě brání v tom, abych si seriál náležitě užil jako celek se vším všudy, ale nic to nemění na tom, že Madlax je opravdu k pomazlení a Limelda zrovna tak:) Ale o tom jsem mluvit nechtěl - spíš jsem chtěl zmínit, že vyprávění zabijáckých story v "bessonovsky pohnutém" stylu je opět v míře vrchovaté přítomno i zde a některé epizody - pohříchu už v rozjezdu seriálu - jsou skutečně mistrovsky zrežírované (největší orgáč je nepochybně Blue Moon). 80%, ale na celý seriál se opravdu znova dívat nebudu. ()

Reklama

M.a.t.t. 

všechny recenze uživatele

Druhý diel voľnej Mashimovej trilógie "Girls with guns" mi priniesol ďaleko pútavejší zážitok ako jeho kultový predchodca. Preč je silná epizodičnosť a intimita Noiru situovaná do európskych lokácií, Madlax rozohráva ďaleko komplexnejší, na prvý pohľad o niečo akčnejší príbeh s vyšším množstvom charakterov, v ktorom nie je núdza ani o majstrovsky zakomponované príbehové zvraty. A disponuje aj triumfom v podobe mysterióznej línie, ktorá diváka na ceste za rozuzlením necháva tápať a poháňa jeho túžbu odhaliť skutočnú pravdu. Po vizuálnej stránke pritom ide o absolútnu špičku a to platí aj o soundtracku, ktorý možno nemá tak výraznú skladbu ako Canta per me ale postupom času sa chytľavými melódiami zarýva pod kožu viac a viac. Tak brilantný zážitok, nadobúdajúci v poslednej tretine poriadne tragické kontúry a predkladajúci trochu prekvapivé, no uspokojivé rozuzlenie, by si zaslúžil ešte emocionálnejšie vyšperkovanie celého snaženia sa ale ide skôr o jemný povzdych vyvolaný dokonalosťou zvyšku. Čo mi nebráni označiť Madlax za jedno z najlepších anime, aké som kedy videl. ()

Vavča 

všechny recenze uživatele

Tak Madlax je druhou částí gwg, nutno říci, že horší. Ano je tu spoustu zlepšení, co se postupů a scénáře týče, jenž konec nějak negradoval, hlavní záporák byl ke konci příliš průhledný a poslední díly na mě psůobily, že byly šity narychlo nebo málo promyšleny. Je ovšem možné, že se mýlím a nepochopil jsen správně konec a proto tomu ubírám, ale na hodnocení si stojím, ost má samozřejmě u mě plný počet, Yuki je bohyně nejen pro mě. Jako další zápor vidím, klišovitost některých postav, prostě mě to štvalo, třeba služka Eleanor. Nicméně, hodlám to shlédnout ještě jednou, tak uvidíme. ()

Marius 

všechny recenze uživatele

Po úspechu fenomenálneho Noir sa v roku 2004 dal po tretí krát dokopy režisér Koichi Mashimo a jeho štúdio BeeTrain so skladateľkou Yuki Kajiurou . Z tejto spolupráce vznikol Madlax. Tento seriál je Noiru viac než dôstojným nasledovníkom, po stránke animačnej ho dokonca prekonáva. Príbeh sa tentokrát netočí len okolo niekoľko málo postáv, nájdeme tu množstvo postáv vedľajších, pomerne relevantných pre hlavnú príbehovú líniu. Z takto namnožených „hráčov“ tvorcovia vytvoria akúsi dejovú skrumáž plnú mystiky (chvíľami až Lynchovskej), pri ktorej v prvých asi osemnástich dieloch nemá divák šancu chápať o čo vlastne seriálu ide. Vo zvyšných epizódach potom celý príbeh rozmotajú; to či ste ochotní pristúpiť na záverečné „veľké pointy“ a nakoľko vám pokazí ich pritiahnutosť za vlasy celkový dojem zo seriálu je len na vás. Ak vám to pomôže, vedzte že scenárista Kuroda a Mashimo vymysleli tú najväčšiu spinpoint počas „brainstormingu“, ako oni hovoria poriadnej intoxikácii alkoholom Ja som síce tieto pointy musel pregĺgať (hlavne hlavného záporáka, ktorý bol imho úplne zbytočný), nemal som s nimi ale až taký problém ako iní anime znalci na CSFD. Pokiaľ Madlax scenáristicky trochu škrípe v posledných cca piatich epizódach, režijne je absolútne bravúrne zvládnutý. Už Noir bol príkladom filmovej štylizácie v žánri anime a Madlax ho v tomto aspekte „filmovosti“ dokonca prekonáva. Je to asi preto, že Madlax má originálny scenár a nie je adaptáciou mangy. Po stránke animačnej síce vidíme klasické trademarky BeeTrainu – akési uprednostňovanie podrobnosti kresby pozadia pred animáciou postáv v neakčných sekvenciách , naopak vypiplaná je animácia postáv v sekvenciách akčných. V jednej z posledných častí sa dokonca dočkáte akéhosi „anime bullet time“. Mashimo výborne pracuje so strihom – veľký počet postáv často využíva na zamotávanie či vysvetľovanie strihovými sekvenciami, v ktorých rôzne postavy vyslovujú časti ucelenej myšlienky (podobne ako Besson v Piatom elemente nastrihal scénu „kamene“) a robia tým divákovi z deja buď ešte väčšie klbko, alebo mu dajú návod na jeho rozmotanie. Podobne ako v Noiri tu hrá veľkú rolu hudba Yuki Kajiura. Tu sa opäť prejavilo to , ako inteligentný režisér pracuje nielen s hudbou ale i samotnou skladateľkou; Yuki má totiž od BeeTrain jedinú podmienku – komponovať bez obmedzenia čo len chce a Mashimo potom z predloženého materiálu vyberá to čo sa mu do práve robeného seriálu hodí. OST je jedným slovom skvelý (i keď v jednotlivostiach mám radšej Noir OST) a Mashimo s ním narába neskutočným spôsobom v rôznych montážach scén – vyborná je napríklad scéna atentátu z tretieho dielu, kde je obraz k skladbe Nowhere nastrihaný rovnako dynamicky ako skladba samotná. Madlax je druhou časťou zamýšľanej „girls and guns“ trilógie Koichi Mashima, hodnotím ho na absolútnu 10/10 a týmto vyhlasujem team Mashimo + Kajiura za mojich anime bohov. P.S. Tretí diel „girls and guns“ trilógie „ El Cazador“ je momentálne vo výrobe a tešiť sa naň môžete od apríla 2007. P.P.S. dúfam že Idaho už chápe že dĺžka jeho komentov je v normále ;-). () (méně) (více)

Galerie (26)

Reklama

Reklama