Chlap prezývaný Brumteles

Já bych také chtěla být Mojko Vlado Müllera. Na malém prostoru hodiny a čtvrt dokázal předvést ohromně širokou paletu poloh, od vystresovaného chlapa, pro kterého je práce náhradou za rodinný život, přes vyděšeného človíčka, který si neumí představit svoji budoucnost, až po muže, jenž během pár minut získal tak trochu nedopatřením a hodně náhodou vnuka. (06.03.2015)

Súdruh Dvorský je námestníkom veľkého štátneho podniku. Žije sám, bez manželky, bez detí. Je zavalený prácou pre naše socialistické hospodárstvo. Podniku venuje všetok svoj čas. Vysoké pracovné tempo sa podpíše na jeho zdravý. Začne mať vážne problémy so srdcom. Tie vyústia až do silného infarktu, ktorý ho takmer pripraví o život. Kvôli tejto príhode a následným komplikáciam musí opustiť svoje miesto. Jeho kariera musí ísť bokom. Rozlúči sa so svojimi kolegami a odchádza do dôchodku. Zoznámi sa so susedom Konštantínom. Je to malý chlapec, žiak základnej školy. Žije iba so svojou matkou, ktorá na neho kvôli frajerovi nemá čas. Medzi starnucím Dvorským a mladým Konštantínom vznikne zvlášte priateľstvo, ktoré im obom pomôže vyrovnať sa s ťažkou životnou etapou, v ktorej sa ocitli. Brumteles a Mojko si budú vzájomnou oporou. *** (07.03.2012)

Shovívavost je jedna z mých oblíbených vlastností a rád si na ni vzpomenu i tentokrát. Film balancuje na hraně snímku Obžalovaný a seriálu Přátelé zeleného údolí, kteréžto spojení mi v hlavě vytvořilo menší dilema, podtrhnuté i nenápadně laděným připomínáním budovatelské myšlenky. Ani jednoduchá hra na hodné a zlé mě nakonec nedonutila k nižšímu hodnocení. Vlado a Štěpán Koníček se svou hudbou drží celý filmek pevně nahoře. (21.03.2015)

ČESKOSLOVENSKÁ TELEVÍZNA PREMIÉRA: ČST 1 = 31.1.1983, pôvodný televízny film - Klasika a kult slovenskej filmovej televíznej tvorby. A sebeckú matku v podaní K. MAGÁLOVEJ som nenávidel dlhé roky. Ale našťastie nadabovala v 1989-tom MAKEPEACEovú a tak som ju vzal na milosť :-). (4.8.2008) (04.08.2008)

CICVOR PIŠINGERSKÝ! Absolútna bomba a pre mňa určite jeden z najvydarenejších cca 20. slovenských filmov. Vôbec. Nezľahčuje situáciu, ale je vtipný. A je vtipný, ale nezabúda zostať i dramatický a smutný. Mnohé veci, ktoré sa tu stanú, a mnohé rozhodnutia viacerých postáv, sú pomerne kontroverzné, ale ľudské. A taký je celý tento film. Vtipný, pôvabný a pritom občas smutný a na 99% ľudský. Vlado Müller je absolútny šéf a Henrich Hlocký (talentom a prirodzenosťou do nemalej miery pripomínajúci Tomáša Hollého, ale nekopíruje ho, je sám sebou) je mu dokonalým partnerom. Všetci sú super (napríklad František Dibarbora), ale títo dvaja páni sú totálna bomba. Dialógy vynikajúce, zrejme jedni z najlepších, aké som kedy v slovenskej kinematografii počul. A realistický koniec k tomu. (09.09.2018)