Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Poviedkový film, ktorý sa odohráva v slovenských horách na konci druhej svetovej vojny. Jeden zo zlatého fondu slovenskej kinematografie. Na svoju dobu modernými prostriedkami filmového rozprávania v kinách oslovovil aj v zahraničí. Film Pieseň o sivom holubovi je celovečerným režijným debutom Stanislava Barabáša. Ako predloha pre film poslúžil scenár Alberta Marenčina a Ivana Bukovčana ktorý získal prvú cenu v štátnej súťaži k pätnástemu výročiu oslobodenia Československa. Pieseň o sivom holubovi pozostáva zo šiestich poviedok, ktoré však vytvárajú kompaktný a súdržný celok. Dej filmu tvorí filmu šesť príbehov - prvý sa začína v lete 1944, posledný sa končí na jar 1945 - no tieto príbehy na seba nadväzujú, ich hrdinami sú vždy predovšetkým tí istí traja vidiecki chlapci rozličného veku, Rudko, Vinco a Martin. Práve skrz nich vnímame všetky udalosti prezentované vo filme. A to aj napriek faktu, že základnou a nosnou témou filmu je Slovenské národné povstanie. Pôsobivo prostredníctvom detských hrdinov vypovedá o hrôzach a nezmyselnosti vojny. (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (45)

farmnf 

všechny recenze uživatele

Očekával jsem od Barabáše něco tak skvělého jako Zvony pre bosých. Padající rubl do vody s CCCP vyleštěným jako psí kule jsem ještě vydržel ale vykreslení Chudíka jako buržoazního zbabělce, co má na starosti 2 kluky, to už jsem nezvládl. Klišovitý komunistický dětský film. Určitá poetika propracovanější v Zvonoch per bosých tu malinko vyčuhuje růžky. ()

gudaulin 

všechny recenze uživatele

Snímek sice obdržel jen 3*, ale neznamená to, že jde o tuctový film. Pieseň se totiž stala typickou obětí své doby a deformovaných politických poměrů. Počátkem 60. let ještě bylo kulturní uvolnění v nedohlednu a kinematografie musela sloužit straně a jejímu zahraničnímu patronovi. Propagandistický a výchovný rozměr se bohužel nedá zastřít. Kachyňa se témuž o několik let později ve svých syrových dramatech dokázal vyhnout a poklonkování Sovětskému svazu a straně v něm nenajdete. Právě mezi Kachyňovými Kočárem do Vídně nebo Ať žije republika a tímto filmem uvidíte rozdíl mezi výborným a lehce nadprůměrným kouskem. Na druhou stranu se podařilo Barabášovi natočit solidní válečný film s několika výbornými momenty, jako je např. setkání německého vojáka s rodící partyzánkou uprostřed vypáleného statku. Předčasné ukončení kariéry Barabáše v československé kinematografii z důvodu emigrace je škoda. Byl to talent, který měl slušnou šanci si na své konto připsat ještě pár velkých filmů. Celkový dojem: 65 %. ()

Reklama

ScarPoul 

všechny recenze uživatele

Ak existuje film, ktorý svojou baladickosťou a svojou potrebou vypovedať o hrôzach vojny - iným, novátorským spôsobom a to v čase socializmu v československu TAK aby film nestratil nič na svojej dôležitosti alebo dokonalosti je to práve tento. Pieseň o sivom holubovi je krásny film. Ješinová kamera je neustále v pohybe a tých pár miest keď je statická nahrádza pohyb v pozadí. Film má preto spád a je nasnímaný takmer dokonale. Oproti tomu Ješinová kamera v Jánošíkovi je len kamera. Podobne ako slnko v siety práve kamera a scénar, ktorý je dokonalý a tiež herecké prejavy hercov a nehercov dotvárajú vojnovú atmosféru v slovenskej dedinke. Silné scény, bitka, zastrelenie holuba, príchod nemcov alebo nájazd nemeckej stíhačky či už tragický koniec, sú natočené tak silno a tak dobre až som si dakedy hovoril" naozaj je toto slovenský film?" lenže je. Barabášovi sa vyplatila práca na poli dokumentov. Má cit pre detail a pre postavy a prostredie v ktorom sa nachádzajú a tiež môže ´dakovať premyslenému scenáru, ktorý mu umožnuje naplno rozviť charaktery hlavných postáv tak, že všetky zložky filmu sa spoja v jedno a vy sa zrazu ocitnete uprostred diania. Myslím že takéto filmy sa netočili len tak a márne nájdeme nejaký podobný , lenže fakt že tento film je taký silný a na svoju dobu taký originálny ma teší. pretože vtedy si uvedomíte že ani to české Želary nebolo nejaké super. Tento poviedkový film, ktorého prechody sú také ľadné a pokojné že nenarúšajú štruktúru videného a počutého tvoria akúsi bodku za dokonalosťou tohoto diela, ktoré aj keď má cez 40 rokov nestratilo nič zo svojej vážnosti a krásy. ()

fragre 

všechny recenze uživatele

Velice zajímavý a působivý film, směs poetismu a drsnosti. Samozřejmě, že doba vzniku se na filmu podepsala svou ideologií (leč ne zase tak fatálně), partyzáni jsou zde tak dobráčtí a hodní a s hlavními dětskými hrdiny se tak volně baví a stýkají, jako by ani válka nebyla. A mince se sovětským znakem a nápisem CCCP, která má důležitou úlohu v úvodní povídce, je tak kamerou vytažená, že to dnes působí až násilně. Ale jsou to jen chybičky na vskutku zdařilém celku, který, dle mého amatérského názoru, trochu překonává film Práče (hlavně svou kamerou), leč přec jen trochu zaostává za filmem Ať žije republika, který je méně naivní. ()

Martin741 

všechny recenze uživatele

Ano, ano - som mylovnik ceskoslovenskej kynematografyje, ale urcite nemam rad rezisera Stanislava Barabasa a ani Rezuchu, no a pochopitelne Vojtecha Trapla. Takze tato znoska pribehov od vypuknutia SNP az po prve vojnove udalosti na mna nefunguje. Takze sa nestotoznujem s entuziazmom miestnych mentalov a napliaskam tomu len takych obycajnych 25 % ()

Galerie (4)

Zajímavosti (7)

  • Režisér Barabáš zvolil unikátny spôsob natáčania a zvláštny zorný uhol kamery. Vnímanie sveta dospelých je zhruba vo výške 160cm, v tomto zornom uhle sa aj odohráva 99% všetkých filmov. Zorný uhol detí je však asi 70cm a do takejto výšky postavil režisér kameru. (Raccoon.city)
  • Všechny snímky Stanislava Barabáše vytvořené v Československu byly po jeho emigraci tehdejším režimem dočasně zakázány. (P. J. D.)
  • Postavu Rudka hral mladučký neherec Pavol Poláček, ktorý pred nakrúcaním vyše mesiaca býval v režisérovej rodine, aby sa dokonale spoznali a zvykli si na seba. (Raccoon.city)

Související novinky

Slovenská zlatá šedesátá a ještě něco navíc

Slovenská zlatá šedesátá a ještě něco navíc

26.05.2009

Už ve čtvrtek 28. května začne v pražském kině Ořechovka filmová přehlídka „Slovenská zlatá šedesátá a ještě něco navíc“. 60. léta minulého století jsou všeobecně považována za zlatou éru… (více)

Reklama

Reklama