Skalní v ofsajde

Tak to je teda filmové překvapení ze souseního Slovenska! Nepamatuji se, že by se mi někdy tak líbil film "našich bratrů" vyroben za dob společného státu. Tento film má tak pozitivní náboj, až to je nakažlivé. Výkony tří hlavních herců jsou uvěřitelné, především František Dibarbora (nezapomenutelná "Marjánka") táhne celý děj. Je zajímavé, že to bylo natočeno v černobílé podobě - škoda, přinejmenším ten východ slunce mohl stát za to. I tak jsem ráda, že jsem film viděla. Myslím si, že tato příležitost se už dlouho nenaskytne. (10.08.2008)

Kto už by len nechcel vidieť Brazíliu, najlepší tím sveta hrať proti vašej krajine a doma, blízko vášho domu, navyše keď ste skalný fanúšik a futbal milujete v časoch, keď je navyše veľkým fenoménom? A do toho žena chce ísť s vami k svokre, či na operu, no hybajte mi kdesi, to chlapovi nemôžte urobiť. Pripomína mi to tetu s rodinou, ktorá bola v čase titulu majstrov sveta v hokeji v divadle, príde mi to také nasilu odlišujúce sa, no chudák chlap a presne toto ak si uvedomíte, to je niečo na čom mohla táto komédia dobre stavať a až na určité socialistické detaily, na hazardovanie so zdravím, to bolo milo úsmevné. Sem tam do zabrdlo, kde nemalo, no inak to zaujímavo kľučkovalo a dej bol pomerne pestrý, tento film ozaj môžem. (27.07.2013)

Podobný pocit, ako z filmu Šťastie príde v nedeľu. Vďaka bohu za kinematografiu, vďaka ktorej si môžeme pozrieť Bratislavu z doby nedávno až dávno minulej. Fotky sa nehýbu, takže filmy sú preto vzácnejšie. Neodporúčam dnešným fanúšikom Slovana Bratislava, ktorí smutne prechádzajú popri zdevastovanom štadióne Tehelného poľa. Alebo odporúčam, nech sa pozrú krutej pravde prostredníctvom slávnej histórie štadióna priamo do očí. Rodina, ale aj futbal je základom štátu! Po rokoch to už tak nefunguje, nostalgia však áno, ale bohvieká sranda to vďaka totálne briblblému a nelogickému chovaniu ústrednej architektonickej trojky nie je. (14.08.2012)

Skalní jednoznačne v postavení hry z čoho ich usvedčil tento kamerový záznam. Výpravná obrana spoľahlivo plnila divácke nároky a dnes ju moje kritické oko zaraďuje do vitríny jasnozrivých klenotov. Stred poľa v zložení Dibarbora-Mrvečka-Garlatty kreovalo humorné finesy brazílskych rozmerov, len útočný scenár im pravidelne hatal cestu do kinematografickej siene slávy bombardovaním pevnej konštrukcie režisérskej bránky, z čoho rezultoval slabý dôraz v zakončení a občasné rozhodcovské napomenutie. Napriek tomu klasika, ktorú si prevelice rád pustím zo záznamu na zlepšenie nálady a s víťazným výsledkom pre skalného diváka v ofsajde :) 4 a 1/2* (23.12.2014)

Myslím že akékoľvek vyzdvihovanie tohoto snímku ako komediálneho počinu storočia by bolo prehnané, ale vzhľadom na to, že na komédie bolo Slovensko vždy tak trocha chudobné isté nadnesenie neuškodí. Film má bohužiaľ jednu vážnu chybu a to, že pre novodobého diváka stráca čaro, ktoré ešte v 60. rokoch minulého storočia fungovalo dokonale. Miestami je to totiž až príliš neuveriteľné a miestami nevieryhodné. Keď sa Dibarborova rodina vyberie hľadať chorého otecka na futbalový štadión a nakoniec skončí pri pozeraní futbalu ako keby celý vzťah tak pečlivo budovaný v priebehu celého filmu Lackovou uvoľnenou réžiou stráca svoju silu a uveriteľnosť. Ale keď pripustíme týchto pár skromných faktov, ktoré dnes jednoducho pôsobia smiešne a nedotiahnuto, jedná sa o príjemný a vtipný filmík. Trojica hlavných aktérov sa zhostila svojich úloh perfektne a ich priateľstvo prechádza tvrdými skúškami počas celého filmu, ale oni si s nimi vedia svojim spôsobom poradiť. Rovnako ma potešila mini rolička Štefana Kvietika, ktorý si tu strihol pamätnú úlohu policajného strážnika. Všetko sa to nesie v príjemnej atmosfére starej Bratislavy a rodinného života, nezmyselných, ale podarených vtipov - mydlo, kávička a kriedička, potom horúčka, stačí injekcia a všetko je zase okej. Plus musím podotknúť, že scenár je plný rôznych perličiek, ktoré dokážu naozaj skvelo rozdráždiť bránicu - veľa ľudí chodí do opery lebo sa tam spieva. No vidíš a na futbale sa nespieva a chodí tam viacej ľudí. (28.10.2009)