• Radko
    **

    Tematizácia spätosti človeka s pôdou. Bez ohľadu na to, či na nej slúžil alebo ju vlastnil. Do toho nenápadne vložená propagácia kolektívneho vlastníctva ako osloboditeľa od večného bremena, od hrdlačenia, od závislosti na počasí. Charaktery psychologicky vierohodnejšie než v agitkách z 50. rokov, ale napriek tomu, že príbeh je skôr drámou citov a potlačovaných vášní, kdesi spopod toho vylieza poznanie, že samostatne hospodáriaci sedliaci sú maximálni hajzli, čo spoločnému dobru bránia, funkcionárov obce napádajú, s manželkami cudzieho spávajú. Ideologicky sa s východiskom filmu, týkajúcim sa nemožnosti vlastnenia niečoho, čo je dané charakterom planéty - čiže pôdy a pozemkov plus mínus stotožňujem, no forma, ktorá v skutočnosti oslavuje štátny kapitalizmus - teda to, čo v ČSSR bolo v rokoch 1947 -1989, mi je bytostne odporná.(22.10.2012)

  • Anderton
    ****

    Na mňa Kto odchádza v daždi ako normalizačná, respektíve kolektivizačná agitka nepôsobila, i keď ňou čiastočne je. Omnoho viac tu ide o vzťahy na dedine, o ťažkom živote tu vedenom a o často zkostnatelé tradície. Ako bolo v 18tom, 19tom storočí, tak je aj v polovici toho 20teho. Postavy nie sú vykreslené čiernobielo, pokiaľ niekto vidí hlavného hrdinu ako záporného a nových súdruhov ako kladných z pohľadu autorov, tak videl veci inak, ako ja. Mám pocit, že Hollému išlo viac o psychológiu postáv ako o politický názor a jeho podanie novej situácie, na ktorú neboli sedliaci dlhé roky žijúci v úplne inom systéme zvyknutí, pôsobí vierohodne. Neprávom neznámy film, ktorý uviedla RTVS vo svojom programe ako zlatú klasiku, čo mu celkom pristane.(15.12.2013)

  • Autogram
    ***

    Kolektivizácia je určite podstatou filmu, v čase normalizácie sa o kolektivizácii jednoducho točiť muselo, žiadny väčší tvorca sa tomu nevyhol. Tu je v tom aj osobný príbeh starého gazdu a mladého manželstva, ktoré nezačalo šťastne. Ani som nespočítal, koľkokrát sa tu Emília kúpala vo vani, a dovtedy sa chodilo s vedrami po vodu, až... Vďaka tomu príbehu jedného manželstva sú to aspoň tie tri hviezdy, inak žiadna sláva. –––– Prečo jej nešvihneš jednu, keď nechce? Nemôžem ťa predsa vo všetkom vodiť za ručičku. ... Alebo to nemáš v poriadku. –––– Kujeme, kujeme? – Nuž, kujeme. Železo máme. Počasie nanič. Nuž, kujeme.(22.2.2016)

  • corona
    ***

    Spolu s SNP patrí téma kolektivizácie k tým najčastejšie sfilmovávaným. Scenár je takmer vždy identický: do dediny príde presvedčený komunista, rodák a proti nemu stojí silný gazda, ktorý opustený v závere spozná, že naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí. Najsilnejšou zbraňou sú herecké výkony, Kvietik týchto politických agitátorov vždy vedel. Verím, že aj dnešný divák si film užije, aspoň ako trocha skreslený obraz svojej doby, aj ked už dnes každý nevie kto to boli bíreši a čo boli kontingenty.(20.10.2012)

  • Martin741
    **

    Tematika ako kolektivizacia v byvalom CSR ma neskutocne zaujima, ale za najlepsi film s touto tematikou stale povazujem Vsichni Dobri Rodaci Vojtecha Jasneho. Reziser Martin Obleceny /Medena Veza/ je v tomto pripade len za rutinera, ktory rozhodne nema na Jasneho vysiny kultoveho filmu Vsichni Dobri Rodaci. Kvietik je len herecky priemer, a ma rad roly tvrdych chlapov /to je fajn, ale ja chcem aj herecke koncerty/, jediny, kto tu vie hrat, je len Emilia Vasaryova. Skoda, takto premrhat dobru tematiku. 30 %(10.12.2013)

  • - Film sa natáčal v nasledovných lokalitách: Senica, Lakšárska Nová Ves, Považská Bystrica, Jabloňové, Plavecký Mikuláš, Kuchyňa. (dyfur)

  • - Štefan Kvietik se stal vítězem divácké soutěže "Komu dáte svoj hlas 1975" časopisu Film a Divadlo. Čtenáři mu poslali celkem 1665 hlasů za nejlepší herecký výkon, který podal hned ve třech nominovaných filmech - Den, ktorý neumrie (1974), Veľká noc a veľký den (1974) a Kto odchádza v daždi (1974). (kosticka7)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace