Kto odchádza v daždi...

M.Hollý sklame málokedy, ale tu musím dať priemer, pretože film síce ponúka zaujímavý príbeh, ale chcelo by to viac vyostriť situáciu medzi dvoma znepriatelenými stranami. Gustáv Valach je skvelý, takéto chlapské typy mu vždy sedeli. Krehké manželstvo z donútenia medzi Vášaryovou a českým herecom I. Vyskočilom bolo najsilnejším článkom filmu a právom dostalo najviac priestoru. Škoda, že to ostatné nedokázalo film posunúť kvalitatívne o niečo vyššie. Š. Kvietik netradične vo vedľajšej úlohe. Takých on veľa nemal. 60%. (28.10.2012)

Tohle není žádná agitka, ale pohled na poválečné období, než přišel Únor 1948. Sedláci se mezi sebou rozdělili na dvě strany, jedni chtějí svoji půdu obhospodařovat sami, druzí začínají podepisovat smlouvy se vznikajícím družstvem. Dramatická rovina vítězí nad ideologickými bláboly, Martin Hollý moc dobře věděl, jak se vyhnout poplatných žvástům socialistické éry a tak do svých filmů vždycky dokázal dostat zejména silné charaktery jednotlivých postav a atmosféru oné doby se vším všudy. Gustáv Valach hereckému obsazení rozhodně kraluje a Zdeněk Liška se s hudbou taky opět vycajchnoval. (19.07.2022)

Tematizácia spätosti človeka s pôdou. Bez ohľadu na to, či na nej slúžil alebo ju vlastnil. Do toho nenápadne vložená propagácia kolektívneho vlastníctva ako osloboditeľa od večného bremena, od hrdlačenia, od závislosti na počasí. Charaktery psychologicky vierohodnejšie než v agitkách z 50. rokov, ale napriek tomu, že príbeh je skôr drámou citov a potlačovaných vášní, kdesi spopod toho vylieza poznanie, že samostatne hospodáriaci sedliaci sú maximálni hajzli, čo spoločnému dobru bránia, funkcionárov obce napádajú, s manželkami cudzieho spávajú. Ideologicky sa s východiskom filmu, týkajúcim sa nemožnosti vlastnenia niečoho, čo je dané charakterom planéty - čiže pôdy a pozemkov plus mínus stotožňujem, no forma, ktorá v skutočnosti oslavuje štátny kapitalizmus - teda to, čo v ČSSR bolo v rokoch 1947 -1989, mi je bytostne odporná. (22.10.2012)

Na mňa Kto odchádza v daždi ako normalizačná, respektíve kolektivizačná agitka nepôsobila, i keď ňou čiastočne je. Omnoho viac tu ide o vzťahy na dedine, o ťažkom živote tu vedenom a o často zkostnatelé tradície. Ako bolo v 18tom, 19tom storočí, tak je aj v polovici toho 20teho. Postavy nie sú vykreslené čiernobielo, pokiaľ niekto vidí hlavného hrdinu ako záporného a nových súdruhov ako kladných z pohľadu autorov, tak videl veci inak, ako ja. Mám pocit, že Hollému išlo viac o psychológiu postáv ako o politický názor a jeho podanie novej situácie, na ktorú neboli sedliaci dlhé roky žijúci v úplne inom systéme zvyknutí, pôsobí vierohodne. Neprávom neznámy film, ktorý uviedla RTVS vo svojom programe ako zlatú klasiku, čo mu celkom pristane. (15.12.2013)

"Teras pršíš, v máji si mál...." Deštivé počasí rámuje příběh ze slovenské vesnice z doby poválečné kolektivizace hned dvakrát. Poprvé ilustruje tísnivou atmosféru při svatebním obřadě, k němuž je nevěsta přinucená svým otcem, podruhé (v samotném závěru) jde o tíseň hlavní postavy bezzemka Pavola Heštiaka (vynikající Gustáv Valach), kterému se nesplnil sen o to, že se z něj stane bohatý hospodář. Když vezmu v potaz, že jde o film z období normalizace, tak musím říct, že se Martinu Hollému podařilo dané téma zpracovat velmi citlivě a bez nějakého výrazného ideologického nánosu. Jde v podstatě o dosti syrové sociální drama, jehož tísnivou atmosféru podtrhuje vynikající hudba Zdeňka Lišky. (01.04.2024)