Kon-Tiki

Tá výprava bola jedným veľkým bláznovstvom, pri ktorom posádke hrozila každodenná smrť. V lepšom prípade utopením (ehm, Thor nevedel plávať), v horšom žralokmi. Nevraviac o ponorkovej chorobe, keďže plavidlo bolo malé a plavba trvala niekoľko mesiacov. Už samotná téma je niečo, čo musí automaticky fascinovať každého, kto cíti pokoru pred prírodou. Herecký predstaviteľ Thora nie je veľmi sympatický, ale to nebol ani skutočný Thor. Hoci robil neuveriteľné veci, hraničilo to s posadnutosťou, ktorej neváhal obetovať všetko - a to je zle. Bohužiaľ, snímka je dosť nudná. Herci nemajú šancu vyložene strhnúť a výprava sa obmedzila na už po 10. minútach monotónne more. Neexistuje tu takmer žiadne napätie, snáď len s výnimkou pasáže so žralokmi. Ďalšou výraznou scénou je tá s gigantickým veľrybím žralokom (teoreticky pre človeka nie nebezpečným), ale inak ako rozmýšľam tak rozmýšľam na nič ďalšie vyložene strhujúce si nespomínam. Odkedy hrdinovia vyplávajú, až po cieľ plavby, väčšinou len sedia na Kon-Tiki a rozprávajú sa (niekedy ani to nie). Pokúšajú sa nadviazať telegrafické spojenie, občas sa takmer pobijú, ale nič vyložene vyhrotené. (31.01.2017)

„Chcete, aby lidé přijali vaši teorii? Chcete mít pravdu? Tak do toho. Plujte z Peru do Polynésie na balzovém voru. Hodně štěstí!“ Ale takové věci byste šíleným snílkům, kteří neoplývají příliš silným pudem záchovy, neměli říkat ani ze srandy…Upřímně, mé sympatie k hlavním hrdinům byly zpočátku spíš na bodě mrazu, neb jsem je vnímal jen jako bandu lehkovážných, naivních floutků (ne proto, v co věřili, ale kvůli jejich absolutní nepřipravenosti). Postupně jsem však vzal postavy na milost a pozvolna jim začal fandit (a přestal vnímat, že tahle „profi“ posádka připomíná spíš hlouček nadšených, bláznivých amatérů). A ona ostatně stačí jediná bouře, aby chlapci pochopili, že tohle nebude sranda. A ač mezi nimi narůstají pochyby, strach, nedůvěra i ponorka, stále si udržují nezlomnou vůli, odhodlání a hlavně naději (a ta umírá poslední). A tak se z toho vyklube poměrně záživná, místy dokonce i strhující podívaná, které rád dám slušné 4*. „Lidi, co mají pocit, že by si měli něco promyslet, by měli zkusit tohle. Pustit se na voru přes Tichý oceán.“ (07.11.2021)

Filmu po filmárskej stránke niet čo vytknúť. V tomto smere je to kvalita. Horšie je to však so samotným príbehom. Námetom je skutočný príbeh cestovateľa Thora Heyerdala, ktorý sa snažil dokázať, že "Tiki" osídlil Polynéziu inak ako sa dovtedy všeobecne predpokladalo. Práve nedávno som čítala článok, v ktorom bolo rozoberaná práve tématika mnohých možných omylov v teóriách osídľovania nových území starými civilizáciami. Preto som na film bola veľmi zvedavá. Príbeh nie je spracovaný zle. Nosným prvkom je samotná plavba čo je aj v poriadku. Lenže tá plavba bola akási nemastná neslaná, mnoho dramatických momentov z môjho pohľadu vyznievalo do prázdna. Chcelo to podľa mňa lepšiu kresbu a vývin charakterov, ku ktorému tam nesporne dochádzalo, ale vzhľadom k prílišnej všeobecnosti a nezameraniu sa na jednu (Thor) či dve postavy a ich hlbšie rozpracovanie to všetko zostávalo len v náznakoch. Tak ale teraz už aspoň viem, ako to bolo s tým osídlením Polynézie, keď už nič iné... (14.04.2015)

Velmi hřejivé překvapení ze studeného Norska. Thor musel být nejen mimořádný snílek a pořádný kus šílence, ale kdo jiný, než takový druh lidí, by posunoval hranice nemožného. Díky nim člověk může uvěřit, že sny se můžou plnit. Toto poselství je velké plus filmu. Ačkoli na opravdu dramatické a akční okamžiky je snímek poměrně chudý, pro milovníky moře, přírody a dobrodružných výprav trefa do černého. A když už se mi zdálo těch záběrů na horizont nebo zamyšlené tváře členů Heyerdahlovy suity příliš dlouhé, prostě jsem se kochala estetickou dokonalostí nordické rasy, protože výběr herců byl vážně bezchybný. Dle všeho je několik týdnů na voru nesrovnatelně účinnějším tréninkem než roky dřiny v posilovně. Nebýt toho, že prostě nezvládnu vypít ani čtvrt litru vodky, aniž bych dva dny v kuse neblila, určitě už bych se do Norska provdala.. (25.12.2012)

V roku 1947 sa Thor Hereydahl spolu s piatimi priateľmi ( a jedným papagájom :D ) rozhodol, že pripláva na "vory" z balzového dreva od pobrežia Peru k Polynézii. A dôvod? Ten je tak prostý. Dokázať tvrdenie moreplavca Tiki-ho, že práve peruánsky národ bol prvým, ktorý objavil Polynézsku zem. Toto je film, ktorý vyobrazuje jeho dobrodružnú cestu, naprieč tichým oceánom. Veľmi pekný film, ktorý by mohol robiť reklamu na podmorský svet. Popravde, prekvapilo ma, akú atmosféru mi miestami tento snímok pripravil. Obavy som mal zo stopáže - zbytočne. Vykresľovanie rôznych osudov posádky či ich postupné zbližovanie do pevných priateľstiev spríjemnilo plavbu počas "kľudných" dní. "Kon Tiki" som mal v kompe takmer rok, kým som sa konečne odhodlal - idiot. P.S. : "Sypeš im rajčinovú polievku! - A kde je potom tá otrava na žraloky?! - Tú sme zjedli" :D (22.01.2014)