Leviatan

Rozmáchlé ruské gesto zalomilo rukama nad bezútěšností ruské politické scény, která je úzce spjata s tou pravoslavnou. Můžeš si vodkou vypít mozek z hlavy, vše darmo, systém tě dostihne a dá ti okusit hořké medicíny. Rusové vždy výborně uměli filmovou hudbu, proto je s podivem, že si ke spolupráci přizvali toho nudného Američana. (25.01.2015)

Atmosférické, autentické, presvedčivé... ruské. Na Leviatana by sa robila zlá paródia, lebo tvorcovia narábajú s vecami typickými pre Rusov tak svojsky, že to samo osebe pôsobí parodicky (alkohol, korupcia, byrokracia, zbrane, Lenin). Ak by som Leviatana omylom videl v noci v televízii, asi by som pri ňom vydržal do konca a nenudil sa. No Dosť by som sa čudoval, že ma to baví a na konci by som uznal, že to bolo zaujímavé, kvalitné a dobré a Lilja dole bez tomu len a len prospela (škoda, že tam nečupela ešte aspoň dve hodiny). Hlavne by som ale asi uznal, že ruské filmy ozaj, ozaj, ozaj nie sú mojou šálkou kávy. (05.01.2017)

Doteraz som nevidel nič od Zvjaginceva, takže som bol pred Leviatanom bez predsudkov. Zo začiatku som bol príjemne prekvapený, pretože ruské reálie boli zobrazené presne, i keď v nekonečne dlhých a často aj prázdnych záberoch. Neskôr mi však začala prekážať diskontinuita rozprávania, ktorú som pripisoval opitému strihačovi (pretože tej vodky vo filme bolo tak neuveriteľne veľa, že musela ostať aj pre tvorivý kolektív). Takže z pôvodne zamýšľaných štyroch hviezdičiek ostali obligátne tri a v pamäti mi ostane iba scéna na policajnej staniciu a búranie Kojlovho domu. Ale keď som si pozrel film opakovane, ostalo mi v pamäti viac scén, ocenil som atmosféru a pridal hviezdičku. (16.06.2015)

Na Leviatana jsem slyšel tolik chvály, až mě napadalo, jestli si ho lidi náhodou nepletou se mnou. Když u něj milovník všeho =woody= v kině usnul, říkal jsem si "klid, Pepíku, je to jen jedna vlašťovka." Teda ne snad, že bych u filmu usnul taky, svoji jedinečnou ruskou atmosférou mě ve spolupráci s oříškovou Milkou držel úspěšně při vědomí. Ale přirovnal bych Leviatana k našlapanému týmu ruské sborné, která se sestavou připomínající All-Star team NHL sebevědomě nakráčí na olympiádu, aby pak v tichosti vypadla ve čtvrtfinále. Osud Kolji, možná odrostlého synka Svěrákova, mě nijak hluboce nezasáhnul. Asi proto, že to prostě nemohlo dopadnout jinak. Člověk si ani nemusel hrát na cinefilního chytráka, aby během první z těch několika hodin poznal, že s ruskou sviní je stejné pořízení jako s jakoukoli jinou. Plusové body ale oproti tomu nahnal Andrej Zvjagnicev za to, jak vyspěle na mě Leviatan zapůsobil po filmařské stránce. Kvalitní biják se studeným čumákem. (Challenge Tour 2015, film č.29) (27.04.2015)

Je to veľmi komplikované hodnotiť tento film. Aspoň pre mňa. Na jednej strane ide o veľmi silný, veľmi kreatívny a veľmi iný film. Európska kinematografia je proste iná, než americká. V prvom rade je tu veľmi dobrý výber hercov, veľmi dobre stvárnený príbeh a vynikajúco stvárnená hlavná myšlienka. Myslím si, že záverečná polhodina je skutočne to, kde film vyplnie veľmi efektívne a všetko čo sa budovalo zanechá hlboký dojem. Moje problémy plynuli najmä asi zo začiatku filmu, kedy som sa jemne nevedel orientovať a strácal som sa. Ale postupne to zapadne. Spôsob akým sudkyňa rozpráva je neskutočne komický. To sú neni ani čiarky ani bodky, len čítať čítať čítať čitať. Vadim je ako záporák nesympatický jak šlak, a človek aj chce aby prehral, len bohužiaľ je príliš mocný. Mám ale pocit, že to potom jemne pretiahli a zašli moc ďaleko. Jedno čo ešte poviem je, že keď hodí pohár o stenu a nerozbije sa, predstavil som si Pelíšky a je vidno, že v nerozbitnosti sa súdruhovia zlepšili. Leviathana som si veľmi užil, mal dobré dramatické momenty, mal aj trošku komédie a všetko je to veľmi silné. Stojí za to si pozrieť. (09.03.2015)