Horná Dolná

Horná Dolná (2015) 

Pre mňa sú diela, v ktorých hrá Peter Sklár, moja vzdialenejšia rodina, vždy niečím výnimočným, obzvlášť okrem rodinných záležitostí aj pretože sa venuje skôr humoru a zábave. Tu ho môžeme vidieť spolu so svojou parťáčkou z SOS Polnišovou, no zakiaľ on predvádza podľa mňa svoj štandardný výkon, ona je výsostne trápna a afektovaná a jej prejav ma nebaví. Slovensku chýbajú humoristické diela, komédie ako soľ do jedla a tu sa ukazuje, že chýbajú aj kvalitní herci a herečky. Nie všetci sa na to hodia, obzvlášť nie niekoľkokrát vyprané televízne tváre jednotlivých televízií ako napríklad Majeský. Tiež je tu mnoho priemerných ako Sládečková, Kožka, Kubovčík, Šebová a iní, ale ešte by to mohol zachrániť scenárista, no po takej odmlke podobných relácií sa budú hľadať aj oni sami dlho, lebo asi im chýba inšpirácia, či nápady, aj keď u talentov by to bolo poznať aspoň priemernosťou tohto seriálu, pretože si to priam pýta. Určité trnavské nárečie, výrazy, vtipy tomu vedia dodať šmrnc, no človek ich musí vedieť používať, aby nezabil aj črtajúcu sa zábavu, kde zničí príležitosti. Občas človek aj vie, čo kto povie, prípadne vidí obohrané slová a prejav, ktorý sa tam ani nehodí a preto ma to mrzí, že ma to nie veľmi pobavilo, čo je možno aj prostredím televízie, ktorá svojim prístupom mnohé ničí. Nikdy som nebol nejak vysadený na Lasicu, Markoviča, bavili ma svojho času aj Skrúcany, Noga, Piško, Snopko, no taká tá bezprostredná zábava a hlavne nie nejak trápna, že diváci to s protagonistami cítili rovnako sa u mňa stratila niekedy okolo roku 2005, potom bol ešte posledný výstrel SOS a potom už len plejáda odporných nevkusných a falošných reality-show, silených talk-show, trápnych prvoplánových neoriginálnych seriálov typu Susedia, Hoď svišťom, Kutyil s.r.o. a mnohého, na čo si už ani nespomeniem, kedy som si musel zábavu vynahradiť Simpsonovcami, Dva a pol chlapom a filmami. Dobrý humor je niekedy ťažšie urobiť než dobrú drámu a preto ma mrzí, že nemám uchované nejaké momenty, ktoré ma pobavili tak, že som ledva vedel dýchať, toto bohužiaľ vie vyplniť chvíle, ktoré mi prídu nudné, ale väčšinou to ide, keď mám čo robiť až som v zhone a tak to, že na to nemám veľmi čas, ma veľmi nemrzí. (01.03.2015)