Ostrým nožem

O Únose som sa vyjadril ako o spoločensky najdôležitejšom porevolučnom slovenskom filme. Ostrým nožom je minimálne tak dôležitý. Filmársky je kvalitnejší a funguje na viacerých úrovniach- ako rodinná dráma, krimi o vyšetrovaní, autentická interpretácia Tupého prípadu i kritika spoločnosti. Kritike sa venuje len v náznakoch, no silno zarezonujú. Scenár je výborne vystavaný, neplytvá časom na zbytočnosti a hercom vkladá do úst uveriteľné repliky. Casting odviedol skvelú prácu, herci i neherci presne sedia do svojich rolí a dominuje im vynikajúci Roman Luknár. (27.02.2019)

Vôbec nie je dôležité nakoľko film zodpovedá faktom reálnej vraždy Daniela Tupého. Nejde totiž o rekonštrukciu, ale voľnú inšpiráciu. To ale mnohí diváci nevedia pochopiť a vybíjajú sa v údajných nepresnostiach. Dôležité je, o čom film vypovedá. O štáte, kde je úradná arogancia voči ľuďom bez postavenia a moci naočkovaná mocenskej mašinérii asi priamo pri nástupe do funkcie. Arogantní a mlčiaci policajti, ktorí bez tučného všimného nepohnú prstom. Zjavne na úplatkoch založená sudkyňa, pečúca s mafiou, z ktorej jej sypú peniaze za rozsudky v súlade s právom, no popierajúce spravodlivosť. Otravný bulvár sledujúci zavádzajúce stopy, podhodené ktoviekým. Neochotní advokáti, tiež spriaznení predovšetkým s majetkovo vhodným portfóliom klientov. Prokurátorka, ochotná čosi urobiť len po zdĺhavom naliehaní (teda to čo, by malo byť jej úlohou). A na konci systému arogancie, hrubosti, zastrašovania a ne-vyšetrovania stojí rodina, ktorá stratila jedného člena. Ľudia sa sťažujú v komentároch na scenár. Azda chceli mať nejakú akčnú drámu, navyknutí na neustále striedanie obrazov  a preklikávanie. Tu však ide "len" o vydarenú komornú drámu rodiny. Ktorej otec sa sa po vražde syna snaží zabezpečiť aspoň elementárnu spravodlivosť. Systému navzdory. Navzdory prehnitému systému, kde sa pozná každý významnejší s každým. Systému loviacemu malé, bezvýznamné ryby a zatvárajúce ich za efemérne delikty na ťažké roky natvrdo do basy. Systému, až priľahko púšťajúcemu a minimálne postihujúcemu strojcov zločinu, mafie a ich nohsledov. (31.05.2021)

Kriminálka v štýle, že otec obete hľadá spravodlivosť, je pomerne bežná, tu je ale posilnená faktom, že ide o skutočný príbeh. Práve to by malo príbehu dodať na sile, ale dopadlo to nejako opačne a príbeh je poslabší. Pritom skorumpovanosť a neschopnosť justičného systému by si žiadala film s lepšie napísanými postavami, lepšou nadväznosťou scén a možno aj trochu lepších hercov. (2.3.2020) –––– Na druhýkrát musím zostať pri troch hviezdach. Len sa mi žiada dodať, že stále si tu tak žijeme, aj po pár desaťročiach. Len dnes sa to pre zmenu volá paragraf 363. (9.11.2021) –––– Neexistuje dôvod na začatie trestného stíhania... Z polície a prokuratúry to prišlo nepripravené. Nemohla som rozhodnúť inak. (02.03.2020)

Smutné. Veľmi smutné. Mohla z toho byť dráma s hustou atmosférou, namiesto toho sme sa dočkali len akejsi demoverzie, v ktorej režisér absolútne nedokáže budovať napätie a pracovať s gradáciou jednotlivých scén. Napriek tomu, že Roman Luknár nepatrí medzi mojich obľúbených hercov, skôr naopak, musím uznať, že on jediný dokázal film ako-tak udržať nad vodou. 40 % (03.03.2020)

Ve špatný čas na špatném místě se může ocitnout každý z nás. A může to mít vpravdě tragické následky. Třeba i smrt, pokud narazíte na bandu nácků někde na samotě uprostřed noci. Tento slovenský film podle skutečných událostí je velmi tísnivý, vlastně hodně smutný a v divákovi mnohdy kypí hněv ze zoufalého pocitu nespravedlnosti a chybějícího selského rozumu. Vynikající a především uvěřitelné herecké výkony dělají z tohoto filmu strhující zážitek, který nemůže nudit, a jenž logicky vyvolává otázky. Oceňuji debatu s režisérem po skončení, kdy jsem se dozvěděl řadu zajímavostí. Za mě vpravdě nečekaný, a o to více dokonalý zážitek. [Noir Film Festival 2019] (22.02.2020)