Konfident

,,EŠTE RAZ. POČKAJTE... TIE KUR*Y ČERVENÉ DAJTE DO ZÁPISU." __ Odpočúvania, špionáže, dezinformácie, to bolo vždy pre mňa a za iných okolností (v inom čase, možno na rovnakom mieste...) by som rád túto svoju záľubu pretavil do praxe. Na ,,eŠtéBákovi" ma kvárili predovšetkým skôr druhoradé veci, ktoré si divák musel zodpovedať sám a ktorý prirodzene súviseli s jeho koprodukciou. Bol zvedavý, prečo bola Mádlova postava Čech, to isté platilo aj o jeho nadriadených v ŠtB (Vetchý, Budař), pritom by sa mal príbeh odohrávať kdesi v Bratislave a jej blízkom okolí a občas som nerozumel ani zmenám prostredí. Majerníkova je ulica kúsok odomňa, ale herečku tohto mena som dosiaľ nepoznal, každopádne má potešila a podistým zatienila aj moju obľúbenkyňu Táničku P. . Výprava bola výrazne slabšia a nakrúcanie na známych lokalitách v Bratislave rušili ako súčasné ruchy v podobe hustejšej dopravy (pritom prácu so zvukom by mala byť v takomto filme o to viac dôležitou), tak aj prejazd súčasnej električky spred ,,Dvoch levov", čo môžem pri najoptimistickejšom nazeraní vnímať len ako nevinný žart tvorcov. Kamera potešila svojou jednoduchou estetikou v exteriéroch a pri prenasledovaní lietadla stíhačkami som uznanlivo prijímal slušnú technickú úroveň tejto scény. Sarkastický záver bol na mieste a nemohol som sa zbaviť myšlienky, že po záverečných titulkách by Mádl prezradil komisii jeho zamestnanie. (2102. hodnotenie, 181. komentár k filmu) (22.08.2013)

Český alebo slovenský film odohrávajúci sa pred rokom 1989 spoznáte podľa toho, že ich tvorcovia sa vyhýbajú veľkým celkom miest a dávajú prednosť interiérom. Nemajú totiž prostriedky na to, aby vyvolali dobovú atmosféru inak, ako nábytkom a starým autom pred fasádou domu, ktorý skoro nikdy nie je zaberaný v celku. AK by kamera švenkla o 5 stupňov doľava alebo doprava, zbadali by sme dnešok. Ale ako píšem, ako výčitku to brať nemôžeme. Problém je v tom, že na rozdiel od nemeckých a východných tvorcov všeobecne nedokážeme (režiséri ani scenáristi) vyvolať podobné emócie, o katarzii nemôže byť ani reč. Je to škoda, pretože scenár Eštebáka je veľmi slušný, má zopár zvratov a výbornú pointu. Mádl hlavnú úlohu zvláda s prehľadom. (24.11.2014)

Podle upoutávek v České televizi jsem se na film docela těšil. Nadšení z filmu však ze mne vyprchalo již po několika málo minutách děje. Ten je zejména ze začátku velmi zkratkovitě podaný, což vnáší do filmu zmatek. Ve filmu mně vadila i hromada chyb a historických nepřesností a velmi silná nepravděpodobnost děje. Škoda, námět byl pěkný. (03.03.2014)

Klišé nad klišé. Guláš. Postavy bez minulosti, len s prítomnosťou a predvídateľnou budúcnosťou. Hlavný hrdina samozrejme nesympatický potkan, ktorého by mal ale divák chápať, pretože má krásnu manželku, ktorú zanedbáva. A ona sa, bezmocná, posťažuje susede, kt. vlastne nepozná: "ˇmňa trápi, že si ma ten môj vôbec nevšíma, zato Tvojho manžela si všíma až príliš..." WTF ?! Ako tu sa tu dá žiť ? Normálne alebo normalizačne ??? WTF2 ! P.S. a tie uvedomelé deti !!! (02.08.2012)

Ak je v slovenskom filme deficit tém, tak je to naša minulosť. Absencia reflexie národa raz musí skončiť a Eštebák je filmovým pionierom. Distribučné označenie ako trpká komédia môže zvádzať k omylu, lebo trpkosť prevláda vo všetkých smeroch a komediálnosť je naznačená len v dvoch-troch scénach, ktoré sú však skôr parodické. Ale majú svoje opodstatnenie. Veď najväčšou zbraňou slabých je vždy len humor a opísané situácie v príbehu, akokoľvek krajné, si zaslúžia odľahčenie. Možno práve toho humoru je málo a téma by si zaslúžila viacej komiky, aby bola absurdnosť eštebáckej témy lepšie predostrená mladšiemu publiku. Scenárista Ľubomír Slivka sa však rozhodol inak a svojím podaním vsadil na staršieho diváka. Ten si lepšie pamätá temnú dobu a mnohí majú aj stále čerstvú spomienku na represie režimu. Hoci sledujeme osud mladého rádioamatéra od čias vojenskej základnej služby, kedy bol priamym aktérom popravy utečenca zo socialistického raja ( 1966 ) až po počiatok normalizačných praktík ( 1970 ), hrdinová doba temna je dávkovaná postupne, systematicky až po nezmieriteľný odpor k vlastnej práci. V tomto sa zaskvel Jirka Mádl, ktorý ma nadmieru prekvapil svojím vyzretým herectvom, lebo som ho vždy považoval za zaškatuľkovaného teen-hrdinu priblblých komédií. Oceniť treba aj Ondřeja Vetchého a Jana Budařa, ktorí svojim postavám zástupcov režimu dali pečať hajzlíkov prvého kalibru a tragikomicky sa k nim pridal tretí, ktorého meno nespomeniem, lebo by som spoileroval. Po technickej stránke je snímok Juraja Nvotu prekvapivým počinom. Na jednej strane dokáže vytvoriť priam desivú komornú scenériu, na stránke druhej sa nebojí pustiť do akčných leteckých záberov ( v tomto prípade určite aj zásluhou dobrej kamery Jana Malířa ). Celkový dojem je vyjadrený v hodnotení, určite však zazlievam príbehu, že je obdarený množstvom motívov, ktoré sú spočiatku nečitateľné a až čas zabezpečí, že všetko do všetkého zapadne ako puzzle. Druhý komentár. (20.04.2012)