Domino

Každá avantgarda skôr alebo neskôr skončí v záplave produktov väčšinovej kultúry, ktorá už nemá naliehavosť a vypovedaciu hodnotu pôvodných experimentov, naopak, dokonale slúži uchovaniu status quo. V minulosti sa napr. prelomové filmy Brucea Connera stali (nepriznanou) inšpiráciou pre tisíce videoklipov MTV. Podobný osud postihol neskoršie novátorsky hravé krátke filmy, pracujúce so zbesilo rýchlym strihom, rôzne poprehadzovaným radením záberov, surovým zvukom alebo farebnosťou. Poslúžili výrobe technicky dokonalých, no v podstate zúfalo neobjavných zlátanín, akou je napríklad Domino Tonyho Scotta. V súčasnosti letí: všetko je možné a nič nie je sväté, hlavne nech je toho veľa, s maximalizujúcou slovnou omáčkou a pôsobí to efektno nezrozumiteľne. Prečo by nakoniec modelka nemohla byť drsnou lovkyňou zločincov, že ? Kiera je pekná, a podľa mňa jej práve táto úloha sedí. Seriál Beverly Hills považovaný za demódé dostane cez papuľu: momentálne sú na vrchole sofistikovanejšie série (ha-ha-ha). Zarasteno spotení svalniaci perlia múdra podľa požiadaviek kultu hláškovitosti: "drsnovtipné" obsahovo ničnehovoriace frázy. Zjaví sa aj spevák trpkých jazzovo-bluesových balád Tom Waits (veď zdanie intelektuálnosti musí ostať zachované, a pre tieto kruhy je Waits modlou), v miniroli jurodivého proroka, náhle sa zjaviaceho uprostred púšte. Dej je primitívne jednoduchý, napriek snahe o jeho maximálne skomplikovanie formou. Sociálno-humanitárne vyznenie, nepriamo vyzýva na pomoc hladujúcim a chorým deťom, v mene uchovania rodinných hodnôt (podporených záverečnou selankovitou scénou matky s rebelantskou dcérou), je dokonale príznačnou bodkou. Bodkou, apelujúcou na pokračovanie podpory systému dokonale neadresnej občianskej spoluzodpovednosti za neutešený stav sveta, zasielaním šekov na "humanitárne" kontá. (15.04.2007)

Mám (väčšinou...) rád epileptický strih Tonyho Scotta a žena ako akčná hrdinka mi problémy nerobí. Ale keď som na tomto žánrami a štýlmi premixovanom čude sedel v kine, už po prvých minútach som bol ako ovalený. A to ma čakali ešte dve hodiny. Ohučaný som bol už zo scény pred titulkami, ale postupne som si v tomto svojráznom filme zopár vecí našiel (Ian Ziernig, Brian Austin Green, Mickey Rourke a jeho deväť prstov, Keirine prsia resp. prsia Keirinej dablérky). Príbeh šialený, takže ma vôbec neprekvapilo, že údajne vznikol podľa skutočných udalostí. (13.04.2006)

Zatiaľ čo v Man on Fire sa ešte dalo hovoriť o vyrovnanosti medzi dôrazom kladeným na príbeh a jeho formálnym spracovaním, tak v Domino zachádza Tony v užívaní svojej epileptickej, vizuálne prefiltrovanej hyperdynamickej montáži záberov oveľa ďalej až do sféry pózerstva. Film je jedným dlhým videoklipom, zbesilo striedajúcim lokácie, farby ako aj zvukové podfarbenie. V totálnom područí vizuálnej opulencie je žiaľ príbeh, ktorý nemá šancu zviazať formálne besnenie, ale práve naopak, je ním trieštený a prekombinovaný. Výsledkom je na audiovizuálne receptory búšiaca kanonáda rôznorodého štýlu a výpovednej hodnoty, ktorej lacnosť a povrchnosť sa naplno prejaví v záverečnom, zlyhavajúcom snažení zviazať príbeh do hlbokomyselnejšieho celku. (21.10.2005)

Ve svém vrcholném díle Tony Scott ztvárnil bláznivou báchorku inspirovanou divokým životem reálné lovkyně lidí jako impresivní trip, který divákům navozuje zjitřené vnímání za vlasy přitaženého vyprávění. Proměnlivou rychlostí snímání, nestandardním procesem vyvolávání materiálu, epilepticky těkavou kamerou a frenetickým střihem proměňuje filmové plátno v kinetický obraz, kde se sama struktura i matérie filmu stávají viditelné a hmatatelné. Sytě barevné záběry skládané přes sebe a pohyby kamery se stávají ekvivalenty masivních nánosů barev a tahů štětce, přičemž střídavě evokují malby fauvistů, futuristů i německých expresionistů. (20.01.2015)

Neznášam Scottovu hru s farebnými filtrami, prepáleným svetlom a podobnými hračkami, a práve v Domino je ich azda najviac za celú jeho kariéru s tragickým koncom. Čo sa týka filmu, netuším, či chcel režisér, alebo azda scenárista parodovať sám svoje dielo, ale na film podľa skutočným udalostí je Domino prehnané, afektované a neskutočne prekombinované. Zato Keira je skvelá a v drsnom rebelskom štýle jej to sekne. Prekvapivo až tak nevadil mne nepríliš sympatický Miky Rúrka a neprekvapivo zasa Ramírez. Výborná Lucy Liu a letmo odbavený Christopher Walken, to sa len tak v jednom filme nevidí. Ale čo už. Ešteže aj neskôr točil Scott lepšie filmy. (28.02.2013)