Katanagatari

Časté, neskutočne nudné a dlhé monológy niektorých postáv... Nie vždy som udržal svoju pozornosť a preto som mal proplém pochopiť celý ten koniec, ktorý nebol práve podľa mojich predstáv... Grafika je, no, povedzme, že veľmi originálna - osobne som si na ňu musel zviknúť, ale potom sa mi už páčila... V kombinćii s vyprávačkou pôsobí príjemne rozprávkovo... Veľmi sa mi páčil vzťah Togame s jej "mečom", bola úžasná - a hlavne preto teda 4* (12.08.2011)

Kam mohou hezké vizuální zpracování a slušně zábavné souboje (povětšinou; hlavní klání v závěrečných dvou epizodách jsou obyčejnou přehlídkou super power) vyzdvihnout anime, jež je založeno především na hypertrofických a hyperplastických dialozích? Výše než na průměr rozhodně ne. 5/10 (16.12.2010)

Takže na takový konec jsem čekala 12 měsíců? Jsem zklamaná a zároveň spokojená. Ty jeho oči na konci byly skvělé, asi bych zvládla fall for you, Šičika, ale... Anime zaujme neobvyklou kresbou, která tomu dodává na atmosféře - pasuje k příběhu. Ten je zajímavý, s posunem a jasným cílem. Bohužel se vyskytly chvíle, díly, kdy jsem se nudila a opravdu mě to moc nebavilo. Ale ten konec byl opravdu... Prostě se koukněte. Doporučuji anime "ze středověku" s dobrou hudbou, kresbou, nápadem, zajímavýma postavama. Pro mě slabší 4*. (11.12.2010)

Katanagatari sa snaží naplno využiť celý svoj potenciál, ale dvadsať percent aj tak nevyužilo. Je mi ľúto, že to takto dopadlo a len malý kúsok tomu chýbal, aby to bolo vážne majstrovské dielo. Postupne som si zvykol na 50 minútové porcie a ku koncu mi to vôbec nevadilo (že jeden diel má 50 minút). Zvykol som si aj na to, že každý diel je iný, ale ide v ňom presne o to isté. Koniec ma veľmi sklamal a nepáčil sa mi, to je môj subjektívny pocit. Dlho budované vzťahy boli nakoniec ničím a príbeh no ako keby sa ho niekto pokúsil na konci zabiť tým najdlhším mečom ukovaným slávnym kováčom. Koniec sa mi síce nepáčil, ale uznávam jeho snahu o individualitu, nevšednosť to sa podarilo. Kde nebol napríklad využitý potenciál? Napríklad pri najzaujímavejšej postave a to Nanami Yasuri sestre hlavného hrdinu. Tam kde sa ona vyskytovala v podstate anime vygradovalo a bolo to to najlepšie. Môj pocit je, že Katanagatari by sa dalo vylepšiť hlbším pohľadom do minulosti a malo by sa snažiť vysvetliť všetko a nie povedať toto bolo takto a toto takto. Tieto nevysvetlené súvislosti z minulosti v príbehu veľmi chýbajú. Ďalej chýba hlbšia citovosť a snaha o ukázanie reálnej lásky a hlbších vzťahov medzi jednotlivými postavami. Bojovníci tiež majú srdce. Každý jeden diel by sa dal brať ako samostatná epizóda a hodnotiť v podstate rôzne. Hlavné postavy sa počas svojej púte menia a prechádzajú určitým vývojom čo považujem za zaujímavé. Togame a Shichika majú tiež dosť zvláštny vzťah z rôznymi príchuťami a žiarlivostnými scénami. V niektorých situáciach je snaha tak zamotať príbeh aby tomu málokto pochopil. Chápal som všetkému tak je to zrejme márna snaha. Vlastne neviem na čo chcel Katanagatari hlavne vsadiť a čo by ma malo hlavne zaujať. Filozofická časť, ktorú som cítil hlavne v dvoch dieloch ku koncu? Tá sa mi páčila. Súbojová časť kde každý súboj bol niečim zaujímavý? Toto ma potešilo. Najlepším dielom čo sa točil okolo sestry hlavného hrdinu? Najlepším dielom sa stáva číslo 4. Vzťahovou častou medzi hlavnými hrdinami? Hups no dalo by sa s toho vytrieskať viac a dôvod je jasný Shichika. Vedel by som si predstaviť jedno celé komické anime kde by bol Shichika a Togame. Zaujalo v podstate všetkým len nie koncom a už spomínanými kozmetickými chybami a tým čo by som chcel aby tam bolo a vtedy by to bolo majstrovské dielo. Openingy ani endingy ma veľmi nezaujali skôr hudba, ktorá sa vyskytovala občas v jednotlivých dieloch. (17.03.2015)

Řekl bych, že tohle anime má něco, co chybí spoustě úžasných filmům, včetně takových jako například Artist, kterého jsem taktéž dokoukal dnes (resp. včera, když vezmeme, že právě teď je chvilku po půlnoci). Oním "něčím" je nepředvídatelnost. Respektive, pokud máte už něco nakoukáno, nejen z anime, chápete, jak příběh funguje. Ono je teda několik typů, ale zhruba: Člověk potká protivného(nebo jinak odlišného) člověka. Protivný pomalu měkne a začíná být přístupnější a končí to láskou, zatímco se odehrávají další příběhy kolem tohoto. Autor byl zlý a nechal romantiky a příjmače tohoto klišé plakat až za hrob a na úplném konci je donutil vzít provaz a jít požádat kamaráda, aby mu kopli do bedny od whisky. Dalším skvělým prvkem je animace soubojů, která je logická, svižná a neopakují se v ní čtyři obrázky. --- Za tenhle tah, aneb "divák je hadr na podlahu" autora a všechny, kteří s tím měli co dočinění hodně uznávám a řekl bych, že asi dlouho neuvidím podobný klenot, až tedy do doby, kdy vyjde Kizumonogatari. (13.06.2012)