Na krásnom modrom Dunaji

I na východ od našich hranic se v době polistopadové najdou filmy, bez kterých by svět mohl existovat v klidu dál. U nás jich však najdeme rozhodně mnohem víc. Několikrát jsem se u tohoto dílka i zasmál. Už si bohužel nepamatuji, zda kvůli nějakému vtipu, nebo jenom z lítosti. Jsem ale rád, že jsem tento film viděl. Člověk by měl zkusit vše. Pro tento film se prostě hodí jedna trefná parafráze. Mnoho povyku pro nic. Rozhodně bych ho neřadil do škatulky s nápisem "kultovní". Toto označení čítám poměrně často u filmů podobného střihu. Jenže - neotřelost není v přímé úměře s kvalitou. (15.12.2006)

To predsa nemohli myslieť vážne, to museli točiť s vedomím, že to je paródia. Nie, to nemohli myslieť vážne. Kamarátka preživšia najntísy sa nechala počuť, že to bol druhý najhorší film, aký videla v kine. Ja som sa bavil celý čas. Možno to bolo tým, že som bol pod vplyvom a že som to fakt nebral vážne. Však to boli samí ochotníci (a zopár hercov, napr. Labuda, Kovár, Stanke... a večne starý Korda). Musím uznať, že strih vynikajúci; keď ochotníci prechádzali Bratislavou (dychberúce zábery), tak sedeli aj trasy, aj pohľady zo všetkých okien. No a presne takto debilne si predstavujem mesto, do ktorého som sa zhruba v čase uvedenia filmu narodil. (05.09.2021)

Toto mi nikto nezoberie - môj najobľúbenejší slovenský porevolučný film. Sladkokyslá-komédia o troch kamarátoch v čudných 90-tych rokoch. Film ktorý sa nesnaží prvoplánovo umelecky pôsobiť (Orbis pictus) a pritom má humánnejší obsah ako jeho "estetický kolegovia". Nádherne vykreslené charaktery postáv, duch doby zachytený, excelentná hudba, fajn uletený príbeh (nie vážny ako hovno), humor, priateľstvo - čo chcieť viac? (22.01.2004)

Po rokoch je tento film stále akoby na okraji a neprávom. Jedná sa vlastne o jedinú crazy komédiu od vzniku samostatného Slovenska. Veľmi dobre zachytená doba, to však vie oceniť divák v dnešnej dobe, bezmála po 25 rokoch od vzniku. Určite i preto nezožal film kladný ohlas v dobe svojho vzniku. Je zábavné sledovať veselé trio a historky, ktorých je neúrekom. V centre je stará dobrá Bratislava a jej dominanty a la Nový i Starý most, UFO či hotel Kyjev. Avšak snímka sa nevyhne dojmu, že väčšinu pláva po povrchu a zišlo by sa ho prestrihať, lebo nekončiaca anarchia už predsa len začne byť sčasti nudná. Záver je už zlátanina, aby sme nejako uzavreli dielo a divák prepáči, lebo Semjan vo svojom debute a zároveň epitafe sa nebojí byť odvážny, ísť nevychodeným chodníčkom a ponúka nám zdravo uletenú vecičku. (16.05.2018)

Na krásnom modrom Dunaji sa skladá asi zo 480 krátkych scén, čiže stále sa tam niečo deje. Dokonca ústredné trio robí z každej druhej situácie kovbojku - plazí sa po štyroch, lozí do auta cez strechu, obhadzuje sa všetkými vecami, ktoré prídu pod ruku, atď., čo pôsobí dobrodružným dojmom. Na základe uvedeného by ste možno povedali, že taký spád nemôže nudiť. Ale na strane druhej, už po polhodine ste videli dosť materiálu na iné dva slovenské filmy dokopy, ktoré by boli menej odvážne, ale so súvislejším príbehom. Toto je naopak svižný a originálny dej o hovne. Tým pádom tie dve hodiny trvajú fakt dlho, ale stojí to zato. Celkom ojedinelý úlet. Keď sa hovorí guilty pleasure, tak tu by sa hodilo guilty pride. Cítim sa hrdý, že tento dekadentný zázrak vznikol u nás. (16.02.2021)