• etienne
    **

    zaujímavý film na pozretie si po takmer 25 rokoch od premiéry minimálne z pohľadu, ako vyzeralo čerstvo nové hlavné mesto nového štátu a prípadne si porovnať, ako sa postupne zmenilo. Niekedy som mal pocit, že režisér sa snaží o taký slovenský mechanický pomaranč. Celý film pôsobí dosť bizarne, resp. dejovo zväčša nedáva veľký zmysel, ale to bude aj tým, že film mal mať pôvodne - vraj - 5 hodín. Žiaľ - alebo našťastie - sa pôvodný matroš niekde stratil, ukradol, možno ho chalani vyfajčili, kto vie...(29.1.2018)

  • insurgentes
    *****

    Nechápu, jak může mít tento film tak mizerné hodnocení, když je to jednoznačně nejsrandonější porevoluční komedie (která si - a to zřejmě někoho irituje moc - na nic jiného, než být komedií, ambice nedělá). Já jsem se prostě smál nahlas prakticky od prvního záběru. Je to také možná tím, že Slováci mají trochu jiný smysl pro humor, který Češi díky své provinční řevnivosti nedokážou přijmout, anebo je to prostě tím, že Slováci nemůžou být z principu lepší než Troškův Kameňákov, jako nemůžou být lepší v ničem. Dost ubohý postoj v tom případě. Kdybychom se o podobnou volovinu, jakou je tento film, pokusili my, bylo by to trapné, hrané, nepůvodní a nudné. Těmhle slovenským debilům já jsem po celou dobu věřil, že jsou doopravdy takoví debilové, jací v tom filmu jsou. Klobouk dolů!(11.10.2010)

  • Radko
    *

    V strede Bratislavy bola raz taká kaviareň. Volala sa U Anjelov. A bola aj iná: Depresso. Chodili do nich bohémi, intelektuáli, homosexuáli. Do Anjelov chodil aj Egon Bondy, ktorý neďaleko býval. Nuž a mladá bohéma sa v týchto kaviarňach navymýšľala v euforických porevolučných časoch bláznovstiev, ktoré následne realizovala v bližšom či širšom okolí. Insiderské žartíky a vtipy jednej takejto "umeleckej minigrupy" sa stali základom pre príbeh filmu, ktorý možno oslovil v polovici 90. rokov lokálnych pamätníkov. Čiže uzulinký kult pre pár zasvätených. V 21. storočí ostala z uvoľneného filmu len nudná skapacina. Osloví maximálne bratislavskými exteriérmi a barovými interiérmi začiatku 90. rokov. To je ale tiež bude zaujímavé prevažne len pre miestnych, mestských tulákov či kunsthistorikov, zaoberajúcich sa premenami mesta v priebehu 20. storočia.(27.2.2014)

  • Anderton
    ***

    Semjan preniesol cirkusovo-anarchistickú poetiku jakubiskovského charakteru do počiatkov modernej slovenskej republiky. Niekedy to vychádza, inokedy vôbec. Napriek tomu je NKMD tak trochu neprávom zabudnutý a nedocenený film. On totiž celkom zdarilo charakterizuje túto divokú dobu, "nesmrteľné" 90. roky a začiatok kapitalizmu. Taktiež genius loci dobovej Bratislavy je prvok, ktorý môžeme považovať jedine za prínosný. Začína to ako svižný akčný film, časom ale Semjan od deja značne odbočuje a venuje sa spomínanej anarchii, až to začne byť málinko ubíjajúce. Skrátenie a väčšie zameranie na dej by filmu iba pomohlo.(24.12.2015)

  • haffen
    ****

    Nieco ako kultovka mojho detstva. Film plny dobrych hlasok a absurdit. Je to film, ktory sa zaraduje do kategorie divnych a rozporuplnych. Bud vas uplne pohlti, vychutnate si ho a zostane vo vas, alebo vas znudi az k smrti a budete ho brat ako odpad. Ja nastastie patrim k prvej skupine. V pripade tohoto filmu netreba brat v potaz hodnotenie a pozrite si ho, nech zistite do ktorej kategorie patrite... 70%(20.5.2011)

  • - Scenárista Maroš Hečko a režisér Štefan Semjan písali texty k filmu takmer rok. (Raccoon.city)

  • - Filmovanie prebiehalo v Bratislave. (dyfur)

  • - Nakrúcanie filmu trikrát odložili. Problém bol v scenári, ktorý mal až 360 strán, následkom čoho presahovala prvá verzia štyri hodiny, pričom distribútor chcel, aby mala konečná verzia iba dve hodiny. Po dvadsiatich rokoch vznikol nápad urobiť "director´s cut" a prestrihať ho do pôvodnej dĺžky, Slovenská televízia však v archíve materiály nenašla. (Raccoon.city)

 
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace