Kohút nezaspieva

Filmový prepis Bukovčanovej divadeľnej hry nesie v sebe všetky neduhy. Hoci sa tvorcovia snažia všetky exteriérové scény natočiť vierohodne ( a to sa im aj podarilo ), nemuseli ich natočiť bez dialógov, tým ich degradovali. Inak príbeh o osobnej statočnosti, človečenstve a strachu má čo povedať aj dnešnému divákovi. (15.05.2011)

Výborná vojnová dráma z obdobia SNP. Príbeh neprináša veľké bitky či prestrelky, ale komornú drámu desiatich ľudí zavretých po zákaze vychádzania. Extrémna situácia, v ktorej sú všetci spočiatku odsúdení na smrť ako odveta za vraždu nemeckého vojaka sa mení na ponuku vykúpiť sa zradou a nakoniec obetou jedného z nich. Desať ľudí, desať rôznych osobností. Holič, študent, učiteľ, babica, dievča, prostitútka, tulák, zverolekár. Pod tlakom sa vyfarbujú charaktery a zbabelci, pätolízačí odhaľujú svoju pravú tvár. Skvelé herecké výkony najmä Leopolda Haverla a Karola Machatu plus veľmi dobrá produkcia tvoria vysoko nadpriemerné dielo. Za povšimnutie stojí predabovaný Milan Kňažko. (19.10.2023)

Zavrieť desať ľudí do jednej miestnosti je psychologicky zaujímavé. A keď to je desať dobrých hercov, tak to môže byť aj pútavé. Bolo len čiastočne, lebo dialógy nemali vždy tú správnu šťavu, a hlavne prestrihy do exteriérov boli akoby naviac a zbytočné. –––– To je taká malá okupantská matematika: Desať za jedného. (14.05.2016)

Pri tej plejáde hercov a sile literárneho diela som čakal trochu viac. Film sa nedokázal odtrhnúť od divadelnej predlohy a preto je natočený ako divadelná hra v externom prostredí, čo však nebol iste zámerom, ale nedokonalosťou spracovania. Psychologicky a dialógovo ale ostal film na úrovni. Hoci som pôvodnú verziu nevidel, budem musieť po nej siahnuť, keďže ten rozdiel v hodnotení je markantný. (16.09.2021)

Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Verzia s Jozefom Krónerom je o dosť kvalitnejšia, filmovejšia a určite sa na ňu lepšie pozerá. Tak narýchlo si nespomínam, že by niekto na Slovensku natočil remake alebo film na základe tej istej predlohy, ak nepočítam nesmrteľného Jánošíka. Výber hercov je zvládnutý dobre v obidvoch filmoch, tam by som problém nevidel, zvyšok je úloha režiséra, ktorú Ťapák zvládol iba priemerne. Tento film pôsobí ako tv film a možno ním aj je, hoci tu na csfd chýba označenie, či to tak naozaj je. Kto videl iba jednu verziu, bude možno spokojný, kto však videl obidva, vie, že táto ťahá za kratší koniec. Musím však pochváliť samotný záver, kde Leopold Haverl hodí pod stresom do miestnosti granát. Toto ukončenie príbehu sa mi zdalo lepšie a účinnejšie, ale Ťapákov film celkovo iba priemer. 60%. (03.07.2016)