Sunny

Naprosto praštěný feel good biják s parádní hudební kulisou u kterého se dvě kamarádky rozhodnou dát dohromady po 25letech starou partu ze svých středoškolských let. Velmi příjemný film, kde se minulost a současnost lehce prolínají, ale i o tom že život není procházka růžovým sadem, ale na přátelé se vždy můžete spolehnout. Pro mě jeden z nejlepších koreských filmů roku 2011. 95% (04.06.2013)

║Rozpočet $-miliónov║Tržby Celosvetovo $51,116,421║ Zručne natočená dráma, ktorej nechýba miestami dravosť a drsnosť ale má to aj príjemné odľahčené scénky z ktorých saje energia. /videl v kine: 60%/ (videl na festivale Art Film Fest 2012) (17.06.2012)

"Sunny" je ve všech ohledech ukázkový snímek pro současnou jihokorejskou kinematografii. Na jedné straně představuje další doklad triumfu středně nákladných snímků, které čistě na základě scenáristických a hereckých kvalit lákají davy diváků. Ale současně dává vhled do společnosti definované povrchností a umělostí. Vyprávění o ženě v domácnosti, která se vrací ve vzpomínkách do doby dospívání, je rozkročené mezi současností a flashbacky do 80. let. Zatímco minulost je v pelíškovském stylu naivizována, současnost ač zdánlivě zatížená problémy jako jsou životní zklamání či rakovina v pokročilém stádiu má podobu fantazie z lifestylového magazínu. Korejská společnost se tak ukazuje jako společnost růžových brýlí, kde pravicová diktatura je viděna jako doba apolitické nevázanosti, zatímco současnost je stylizována do pouze zdánlivě tíživé, ale při tom laskavě komfortní soapopery. Nelze se pak divit, že žena umírající na rakovinu je zde schopná i v pokročilém stádiu nemoci mlátit drzé školačky po hlavách značkovou kabelkou a vypadat jako výstavní modelka. Jako divácká ukolébavka je "Sunny" dokonale funkční i odporné zároveň. (02.12.2011)

Vtipné. V Ázii spravia aj teenagersky film ako akčný biják. A to je veľké plus. Akčné scény sú na celom filme najlepšie. Vtipný je aj soundtrack. Problém mám s dejom. Strácal som sa v množstve postáv. Je to viac-menej sled epizód a aj tie sa ešte dosť rozbiehajú, čo spôsobuje strácanie pozornosti, najmä keď nie všetky humorné scény sú rovnako kvalitné. (25.06.2012)

Mám trochu dilemu. Seonni je pekný film vo filme. Na jednej strane žena v domácnosti istým spôsobom zmierená so svojím osudom (vrátane toho, že jej vreckové je nižšie než dcérino), ktorá však zrazu utečie do spomienok na detstvo v búrlivých osemdesiatych, aby splnila prianie umierajúcej kamarátky a dala opäť dokopy ich starú partiu, s ktorou ich spája spoločné vystúpenie na "Sunny, yesterday my love was......." . V zásade snád všetko je nadnesené, brané s humorom, vrátane prostestov a stretov s ozbrojenými gardami, šikana, zdoslovnenie korejského slova manželka "anae" (jedno z možných), ktoré znamená "tá, čo je vo vnútri". Sseoni týmto vlastne stojí voči všetkému, čo som mala možnosť vidieť ako veci a a udalosti, ktoré sú vnímané ako PROBLÉM, alebo niečo, na čo Korejci nie sú príliš hrdí. Kým osemdesiate roky brané s nadhľadom sa dajú brať ako pohľad dievčeniec, ktoré viac zaujíma vhodná kabela, resp. fešák počúvajúci "Dream is my reality", tak zvyšok by pravdepodobne mal oveľa väčši problémy, nebyť tak neuveriteľne (ergo korejsky) pumpovaných dojákov a smajlíkov a smajlíkov cez dojáky. Aj preto je veľmi ľahké pochopiť úspech SSeoni u domáceho publika: nostalgia a silné emocie zaberajú (a ešte aj správny myšlienkový základ priateľstva a pomáhania si až za hrob). A áno, ako písal Adrián, nadávky boli skvostné aj v čínskom preklade. Ale možno sa len Korejci priučili od západného suseda, že ako treba robiť sebaprezentáciu :P. (18.12.2011)