Reklama

Reklama

Císařův pekař - Pekařův císař

  • Československo Cisárov pekár a pekárov cisár (více)

Obsahy(1)

Slavnou dvoudílnou historickou veselohru Císařův pekař a Pekařův císař natočil s Janem Werichem v hlavní dvojroli režisér Martin Frič v roce 1951. Vyprávění zavede diváka do doby císaře Rudolfa II., kde žije nejen tento vladař, bezmezně milující alchymii a umění, ale i pekař Matěj a mnoho dalších postaviček císařského dvora, které se už dvacet let před natočením tohoto filmu objevily ve Werichově a Voskovcově hře "Golem", uváděné v Osvobozeném divadle. Byla to, jak pravil podtitul, romantická revue a její nezbytnou součástí, tak jako všech představení Osvobozeného divadla, byla Ježkova hudba s Werichovými a Voskovcovými písňovými texty. Z těch, bohužel, do Fričova filmu nepronikla ani jediná. Nicméně svůj evergreen Císařův pekař a Pekařův císař má. Jan Werich spolu s hudebním skladatelem Zdeňkem Petrem pro film napsali od té doby velmi populární píseň „Ten dělá to a ten zas tohle“. Pod návrhy kostýmů byl podepsán slavný Jiří Trnka a ve filmu si zahrála řada skvělých herců – Marie Vášová, Nataša Gollová, Bohuš Záhorský, Zdeněk Štěpánek, František Filipovský. V epizodní roli se v houfu dvorních dam mihne i mladičká rusovláska Věra Chytilová. (Česká televize)

(více)

Zajímavosti (111)

  • Hneď ráno v prvý natáčací deň po 14 dňovej prestávke prišiel na pľac produkčný, že Jan Werich (Rudolf II./Matěj Kotrba) a režisér Jiří Krejčík sú pozvaní súdruhom ministrom na kultúrnu poradu. Tam im bolo oznámené, že ako dvojica umelcov nenašli k sebe žiadajúci tvorivý vzťah. Argumentovali aj tým, že ani jeden z nich nemá kladný pomer k ľudovo demokratickému zriadeniu, dokonca niektorí hovorili o sabotáži a disciplinárnom potrestaní oboch. Zároveň tam bola réžia navrhnutá Martinovi Fričovi, ktorý najskôr váhal a povedal, že sa chystá na natáčanie filmu Psohlavci (1954). Vtedy ozaj hrozilo, že film sa nedotočí a vtedy sa Jiří Krejčík rozhodol, že pokračovať v natáčaní už nechce a ako neskôr priznal, doslova prosil Wericha a Friča, aby sa dohodli. Frič sa rozhodol až po 4 dňoch, že projekt prevezme a film Psohlavci sa odložil o dva roky. (Raccoon.city)
  • Režisér Martin Frič po prevzatí projektu urobil jednu zásadnú zmenu, a to, že jeho Rudolf II. (Jan Werich) bude šedivý a herec musel nosiť parochňu. Keď film ešte natáčal pôvodný režisér Jiří Krejčík, mali Rudolf II. aj Matěj Kotrba vlasy rovnakej farby. (Raccoon.city)
  • Počas 14 dní, keď bolo filmovanie zastavené pre Werichov (Rudolf II./Matěj Kotrba) úraz pri natáčaní, režisér Martin Frič Wericha navštevoval. Počas tých dní bol Martin Frič menovaný ministrom ako predseda zvláštnej komisie, ktorá bola ministrom ustanovená na sledovanie natáčania. Frič ťažko niesol fakt, že nebol priamo on požiadaný ako prvý Werichom, aby točil tento film. (Raccoon.city)
  • Jan Werich (Rudolf II./Matěj Kotrba) počas natáčania hral aj v Karlínskom divadle v americkom muzikáli "Divotvorný hrniec" vodníka Čochtana. Po predstaveniach často ponocoval a popíjal s hereckými kolegami. Kvôli tomu bol nasledujúci deň na natáčaní bez nálady a nepáčilo sa mu doslova nič a po slovnej výmene s pôvodným režisérom Krejčíkom išiel do šatne dospávať prebdenú noc. Krejčík musel potom natáčať scény, kde Werich nevystupoval .Werich v tom čase začínal natáčať často až po obede. Toto sa opakovalo takmer každý deň. (Raccoon.city)
  • Pôvodný režisér Jiří Krejčík už počas krátkeho natáčania zašiel za generálnym riaditeľom, že sa projekt nevyvíja dobre, že v podstate nič na filme neovláda. Navrhol mu, že by mal film režírovať Jan Werich (Rudolf II./Matěj Kotrba)a on by mu robil asistenta alebo aranžéra. Generálny riaditeľ to zásadne odmietol. (Raccoon.city)
  • Jan Werich (Rudolf II./Matěj Kotrba) nebol vo filme iba hercom v dvojúlohe. Bol aj vedúcim skupiny, ktorá niesla názov: "VI. tvůrčí kolektiv Jana Wericha, Jan Werich (vedoucí VI. tvůrčího kolektivu)", niečo ako producent. Keď s ním ako producentom potreboval pôvodný režisér Jiří Krejčík niečo prejedať, bol Werich mrzutý a odpovedal mu často arogantne aj vulgárne: "Krejčíku, to jsou prkotiny, na to se vyser. To já projednám s generálním ředitelem." Generálny riaditeľ bol bývalý úradník Brnenskej poisťovne a byrokrat. Čo spolu vyjednali sa Krejčík nikdy nedozvedel. (Raccoon.city)
  • Jan Werich (Rudolf II./Matěj Kotrba) prišiel na premiéru filmu Svědomí (1948), ktorý natočil Jiří Krejčík a film sa mu veľmi páčil. Následne po premiére ponúkol režisérovi Krejčíkovi režírovať film Císařův pekař – Pekařův císař ako prvý sám Jan Werich. Ako sa Krejčík neskôr svojsky vyjadril: "No hlavně že mně to uchránilo od těch shovadilých lopatáren, co namne vidíral režisér Vávra." (Raccoon.city)
  • Katarínu alias umelú ženu Sirael (Nataša Gollová) mala pôvodne hrať mladučká herečka, ale nakoniec ju stvárnila v tej dobe už 40-ročná Nataša Gollová. Podľa mnohých názorov vtedy aj v súčasnosti bola Gollová na túto filmovú rolu už dosť stará. (Raccoon.city)
  • Podľa spomienok dvorných dám, ktoré stvárňovali aj vybrané manekýnky, museli sa naučiť dokonca aj také detaily, ako sa správne klaňať, ako to bolo zvykom v tej dobe. (Raccoon.city)
  • Všetko jedlo, čo nosili vo filme na stôl Rudolfovi II. (Jan Werich), bolo skutočne uvarené a upečené jedlo, nebola to žiadna kamufláž. Niektorý komparzisti ale spomínajú, že nebolo už veľmi čerstvé a jesť sa už nedalo. (Raccoon.city)
  • Vo filme si zahrala aj Jana Werichová (dievča z ľudu) dcéra Jana Wericha (Rudolf II./ Matěj Kotrba), ktorá podľa spomienok veľmi závidela hrajúcim manekýnkam, že mali v hlbokých výstrihoch bujné poprsie, čím sa ona pýšiť nemohla. (Raccoon.city)
  • Jan Werich (Rudolf II./ Matěj Kotrba) počas natáčania bežne nemal často dobrú náladu. Väčšinu tohto času bol zatvorený vo svojej šatni. Bolo známe, že, keď mu vtedy filmovanie veľmi nešlo, dal si poldeci pálenky. (Raccoon.city)
  • Dodnes zostávajú rozpaky nad obsadením hlavných ženských rolí. Postava grófky Stradovéj (Marie Vášová) bola pod pôvodným režisérom Krejčíkom písaná takmer na telo Ljube Hermanovéj, nakoľko scenár tejto postave predpisoval rad komických situácií. Ale pri výmene režiséra sa Jan Werich (Rudolf II./ Matěj Kotrba) zasadil o to, aby úlohu dostala Marie Vášová, čo bolo na tú dobu nepochopiteľné, keďže Vášová bola vtedy známa ako popredná tragédka Národného divadla. Tím pádom musel byt upravený scenár k jej postave. Verejne sa vtedy šepkalo, že Werich nechcel vo filme Hermanovú, preto, lebo sa mu kedysi páčila a spolu aj randili, ale rozmarná Hermanová začala zároveň radiť, aj z Voskovcom, ktorý, ako neskôr priznala sa jej páčil viac. Herci si to potom v šatni aj tak povedali, čo Wericha dosť výrazne nahnevalo. (Raccoon.city)
  • Manekýnky, ktoré boli vybrané do filmu, sa museli naučiť, ako sa majú správne líčiť na danú dobu, v ktorej sa film odohrával. Hlavný maskér Gustav Hrdlička ,ktorý mal toto na starosti, si nakoniec aj zahral vo filme malú úlohu holiča. V roku 1952 mu bola za jeho prácu na filme udelená Umelecká prémia ministrom informácií a osvety Václavom Kopeckým. (Raccoon.city)
  • Pôvodný režisér Jiří Krejčík si vyberal celkovo z 12 vtedajších manekýnok do úloh dvorných dám. Nakoniec si ich do filmu vybral 5. Annu Pitašovú, Věru Waldhansovú, Idu Lahodovú, Dagmar Moulíkovú-Janečkovú a Věru Chytilovú. Réžiu nakoniec prevzal Martin Frič, ale Krejčíkom a jeho asistentom Ladislavom Rychmanom vybrané manekýnky si už ponechal. Zatiaľ čo režisér Krejčík chcel dvorné dámy v deji viac využiť, pod vedením Friča sa ich pôsobenie scvrklo na komparz. (Raccoon.city)
  • V Prahe je múzeu alchýmie s názvom Speculum Alchemiae, ktoré sa nachádza v centre Prahy v historicky najstaršom dome v metropole. Tu, podľa tu nájdených písomností, v dobe renesancie alchymisti vyrábali elixíry a neušľachtilé kovy menili na zlato v čase Rudolfa II. (Jan Werich). Keď alchymisti boli podporovaní kráľom, z bezpečnostných dôvodov alchymisti pracovali potajomky, buď v podzemí alebo vo vežiach. Podzemná časť múzea je rozdelená do niekoľkých miestností. Jedna je laboratórium, v ktorom sa vyrábali všetky elixíry. Druhá je potom transmutačná, v ktorej sa alchymisti sústredili na prácu s kovmi, na premenu kovu na tekutiny, prípadne potom na zlato. Nasledujúce 2 menšie miestnosti sú bývalé sklady a ako posledný sa tu nachádza alchymistická skláreň  Alchymistické laboratóriá sa našli vďaka povodniam v roku 2002. Rekonštrukcia prebiehala zhruba 10 rokov a ako múzeum ich otvorili v roku 2012. (Raccoon.city)
  • "Elixír mládí" bol v skutočnosti pre Rudolfa II. (Jan Werich) vyrobený. Vyrobil ho jeho osobný lekár Tadeášem Hájkem z Hájku .Jeho zloženie podporuje očisťovanie organizmu, obnovu buniek a celkovú harmonizáciu tela i ducha. Bol vyrobený zo 77 bylín a alkoholu (20%). Užíval sa nie tak, že kto koľko znesie, ale 1 moka lyžička každé ráno pred raňajkami. (Raccoon.city)
  • Voskovec a Werich (cisár Rudolf II./ Matěj Kotrba) sa po niekoľkých rokoch od natočenia filmu stretli v Londýne a všetko si vysvetlili. V ich vzťahu sa už trvalo vyčasilo. Werich bol milo prekvapený, keď zistil, že Voskovec má v zahraničí vždy v divadelnej šatni nad zrkadlom jeho fotografiu - a práve z filmu Cisárovho pekára! (Raccoon.city)
  • Jeroným Alessandro Scotta, ktorého stvárnil František Černý, patrí k najzáhadnejším alchymistom Rudolfínskej doby. Jeho pravé meno bolo Alexandr Seton, nazývaný tiež Girolamo či Hieronymo Scotto. V kronikách býva označovaný za čarodejníka, ktorý dokázal premeniť meď a olovo na zlato. Niektoré pramene uvádzajú, že pochádzal zo Škótska, iné tvrdia, že jeho domovinou bolo Taliansko. Podľa archívov objavil transmutačný prášok, ktorého tajomstvo prezradil iba svojmu učňovi, poľskému alchymistovi Sendivojovi a ten v Prahe vykonal úspešnú premenu ortuti na zlato. S cisárom Setona spája iba v jeho mene podpísaný mysticko-alchymistický spis "Speculum Alchemiae", ktorý bol venovaný priamo cisárovi Rudolfovi II (Jan Werich). Český historik Otakar Zachar vraj na adresu Alexandra Setona poznamenal, že žiadny takýto muž neexistoval. Podľa neho išlo len o zámenu s nemeckým mágom Michaelom Scotom. Britský historik R. J. W. Evans zase tvrdil, žeby sa pod pseudonymom Alessandro Scotta mohol skrývať Edward Kelley, ktorý o sebe rád vyhlasoval, že je škótsky šľachtic - odtiaľ latinskej priezvisko Scotus. Kto bol, onen tajomný a pri transmutácii toľko úspešný alchymista, dodnes nie je známe. (Raccoon.city)

Související novinky

Věra Chytilová 1929 - 2014

Věra Chytilová 1929 - 2014

12.03.2014

Ve věku 85 let dnes zemřela Věra Chytilová, svérázná režisérka a scénáristka. Studovala architekturu, později FAMU. Pracovala jako manekýnka, kreslička, poté na Barrandově jako klapka a pomocná… (více)

Reklama

Reklama