Ve spárech yakuzy

Kitanov humor i v takom krvavom filme zaujme a poteší. Z Japonska uniká neželaný člen jednej z yakuzáckych rodín pred istou smrťou za bratom do Ameriky. Neznalosť jazyka i prostredia ho po prvotnom konflikte s členom bratovej kumpánie uzatvárajú do malej kutice. Minulosť však neleží na odvrátenej strane mesiaca, ale stále a pomaly sa vracia na svetlo. Z ukrývajúceho sa človiečika sa po niekoľkých lekciách daných okolitým priekupníkom stáva vodcom nového gangu. Minulosť, pred ktorou utekal za bratom sa vracia v plnej sile aj s konfliktami so susediacimi gangami. Pred záverečnou odplatou talianskej mafie neostáva nič iné len pousmiatie sa spolu s konštatovaním: „Všetci zomrieme“. Veľmi pekne spracovaná krvavá ganksterka, tentoraz na japonský spôsob. Chutila, nevravím. Spôsob, akým Kitano narába s dejom, obrazom i hlavným hrdinom je príznačný pre väčšinu jeho filmov s ním v hlavnej úlohe. (26.09.2004)

Ak nie kvalitný(aspoň pre mňa), tak určite zaujímavý, rozporuplný a originálny snímok. Filmy z podsvetia mám rád, no úprimne povedané, tie z prostredia americkej mafie sú mi bližšie ako tie z prostredia japonskej jakuzy. Celkovo je len pár výnimiek z japonských thrillerov, ktoré sa mi zdajú za opätovné zhliadnutie. Kitano bol síce perfektný, pár scén sa podarilo brilantne, no celý film to nezachránilo. Určite sa ale blysol Omar Epps. 70%. (06.11.2006)

Už to tak asi bude, že inteligentnějšímu středoevropanovi je prostě bližší japonská verze akční surovosti a humoru skrytého v rázné neúprosné cestě novodobého mafiána, než podobné akční mafiánky US výroby (vyjma filmů s italoameričany v hl.roli a Kmotra, kde ovšem nemůže být o nějakém humoru ani řeč). Ráznost, svižnost, jasnost i bez zbytečného vysvětlujícího remcání a nenapodobitelný úsporný herecký styl Takeshiho Kitana. (30.09.2005)

To co by mohlo podle načrtnutého děje vypadat jako poctivá hongkongská řežba nebo možná i něco míň stylového, se díky Takeshimu Kitanovi odvíjí tempem existenčního dramatu, a rozhodně si nebere servítky. Od začátku do konce nedá vydechnout nikoliv klipovitou sekvencí akčních scén, ale vykreslením postav, typickou "pomalou" atmosférou a hlavně charismatem hlavního představitele. (04.08.2005)

Na tomto filme sa mi najviac paci to, ze aj ked prisiel Kitano tocit do USA, tak vôbec nic na svojom pristupe nezmenil. Takze to je pomale, brutalne a s typickou Kitanovou atmosferou. Väcsinovemu divakovi isiel na ruku snad len poctom mrtvych, ktorych tu je viac ako je u neho obvykle. Ale akcne sceny su znova v jeho bleskovom style s dôrazom, aby nasilie nepôsobilo samoucelne a cool ale len ako bezna prirodzena sucast yakuzy. Trochu mi vadili len 2 vyhrotene sceny v ktorych sa yakuzaci obetuju, aby zachovali svoju cest. Sice chapem ich pohnutky, ale nikdy som tieto samovrazedne obete nemal rad. V centre deja je vztah, ktory sa postupne vyvinie medzi Kitanom a jeho kumpanom Omarom Eppsom, ktory sa nakoniec ukaze silnejsi ako jeho vztah k skutocnemu bratovi, ktory je neschopny zbabelec. Vsetko to superenie a vyvrazdovanie gangov je len taka omacka okolo. Kitano si znova viac vychutnava len take obycajne blbnutie yakuzakov v casoch volna. Celkovo mi film nepripada tak intenzivny ako predosle Kitanove filmy. Vztah bratov mohol byt prepracovanejsi. Takisto americki gangsteri nepôsobia tak vznesene ako japonski yakuzaci, co vynikne v linii odohravajucej sa v Japonsku, ktora je ovela zaujimavejsia ako ta v USA. Hisaisiho hudba mi pripadala tentoraz len priemerna. Vysledkom je typicka gangsterska Kitanovka, ktora divakovi ocakavajucemu tradicnu americku gangsterku nemusi sadnut. 7/10. (14.01.2017)