Hlavním hrdinou filmového podobenství zpochybňujícího nadřazenost lidské rasy je pes Hagen, který je řízením osudu oddělen od svojí milující paničky, třináctileté Lili, a musí se naučit přežít na ulicích Budapešti. Tam mu ze strany lidí stále hrozí nebezpečí, přesto se Hagenovi podaří získat psí společníky a přežít, aby se ve strhujícím finále postavil do čela dvousethlavé smečky psů a vrátil svým trýznitelům vše i s úroky.(Artcam Films)
Musí přežít v ulicích Budapešti a skrývá svou touhu po pomstě. Třináctiletá Lili se zoufale snaží ochránit svého čtyřnohého mazlíčka Hagena před nesmyslnými předpisy. Podle nového nařízení, upřednostňujícího čistokrevné rasy, jsou totiž na nečistá plemena psů uvaleny vysoké poplatky. A stát vše pečlivě sleduje a policie dbá na dodržování. To je hlavní důvod, proč jednoho dne otec Lili nemilosrdně vystrčí jejich psa před dveře domu. Hagen se musí naučit přežít na ulicích Budapešti, kde mu ze strany lidí stále hrozí nebezpečí... Silné a drsné podobenství o současné evropské společnosti, o xenofobii a nenávisti mezi rasami, natočil jeden z nejvýraznějších současných představitelů maďarského filmu, Kornél Mundruczó.(Česká televize)
Pes je nejlepším přítelem člověka. Co se ale stane, jestli se člověk postaví proti svému nejlepšímu příteli? Dle nového nařízení upřednostňujícího čistokrevné rasy jsou na nečistá plemena uvaleny vysoké poplatky. Majitelé se začínají zbavovat svých psů a útulky jsou plné k prasknutí. Třináctiletá Lili se zoufale snaží chránit svého mazlíčka Hagena, ale její otec ho přesto vyhodí na ulici. Hagen s Lily se usilovně navzájem hledají, dokud Lili tento boj neprohraje. Hagen na ulici bojuje o holý život a dochází mu, že ne každý je nejlepším přítelem psa. Přidá se ke smečce toulavých psů, ale brzy je odchycen a zavřen do útulku. Ten psům nedává příliš naděje, a tak využijí příležitosti, uprchnou a vzbouří se proti lidstvu. Odplata bude nelítostná. Jediná Lili může dokázat této nečekané válce mezi člověkem a psem zabránit.(Ostrava Kamera Oko)
Pomsta za bolest, ponižování a utrpení může mít různou podobu. Ve filmu Kornéla Mundruczóa ji zosobňuje rozběsněná smečka psů, která táhne ulicemi Budapešti. Tento apokalyptický výjev poukazuje na současný explozivní stav moderní společnosti, v níž podle režiséra psi „reprezentují všechny minority".(Letní filmová škola)
13-ročná Lili sa zúfalo snaží ochrániť svojho psa Hagena pred nezmysel nými a krutými úradnými predpismi, ktoré zakazujú prechovávať krížené plemená. Nedokáže prijať argumenty svojho otca a je šokovaná, keď jej milovaného psíka vyhodí z auta. Zdrvené dievča znenávidí otca za zradu, ale vo svojej detskej nevinnosti stále verí, že láskou je možné prekonať všetky problémy a napriek všetkým okolnostiam je odhodlaná svojho psíka nájsť a zachrániť. „Nie je tajomstvom, že po svojich predchádzajúcich filmoch sa obraciam k žánrovým experimentom. Takým je Biely boh, inšpirovaný zväčša absurdnými a stále viac vyhranenými súčasnými sociálnymi vzťahmi. Nadradenosť sa stáva skutočným privilégiom bielej, západnej civilizácie. Či sa nám to páči alebo nie, sme príslušníkmi privilegovanej masy. A preto som chcel vytvoriť film, ktorý ukáže zúrivé vášne a vystaví kritike naše odporné sebavedomie, plné lží a pokrivených právd. Pokrytecky zavrhujeme rozdielnosti a neveríme v žiaden pokoj alebo nenásilné súžitie." (Kornél Mundruczó, režisér)(Art Film Fest)
Fascinujúci film je postavený na silnom, univerzálnom príbehu a na výnimočnej režijnej práci nielen s ľudskými, ale najmä so zvieracími hercami. Hlavnou hrdinkou filmu je sučka Hagen, akási moderná verzia Lassie. Patrí malej Lili, ktorá sa dostane do starostlivosti otca a ten psa po nových vládnych opatreniach jednoducho vyhodí na ulicu. Hagen hľadá cestu späť. Film diváka strhne nielen spôsobom, akým sa v ňom pracuje so psími „hercami“, ale aj metaforickým presahom, ktorým odkazuje na dnešnú komplikovanú spoločnosť. Keď sa po sérií udalostí strhne vojna medzi psím gangom a ľuďmi, Lili je možno jediná, kto dokáže zabrániť katastrofe. Mundruczó sa v oficiálnych materiáloch k filmu vyjadril, že si pre svoj film zámerne vybral namiesto spoločenskej menšiny psov, aby mohol o citlivej téme, akou je postavenie znevýhodnených a slabých menšín v spoločnosti, rozprávať slobodnejšie.(MFFK Febiofest)
Ostrakizace menšin, možná, supertajná metafora pes-člověk funguje totiž jen tak trochu. Ať už bojujou sluníčkový lidi za jakýkoliv práva, prostě se psům musí občas vlepit a houknout na ně, žerou granule, a sex s nima mít nikdy nebudem. Takže jasně, ve filmu je trocha osvěty, především je to ale hodina a půl amores perros vystřídaný fakt zábavnym slasherem. Holčička je megaherečka, party scéna je super sondou do teen budapešti, závěr je působivý velmi. Na co se připravit: film je veskrze nadsázkovej a trochu zdlouhavej.(22.1.2015)
Mám dilemu, ako pristupovať k filmom ako Biely Boh. A nezľaknite sa, ďalej ako napr. Avatar, alebo rôzne zombie filmy. Kód je jasný, psy tu zastupujú niekoho iného (ale nie je to pre diváka nutnosť), mimozemšťania sú indiáni z dôb kolonizácie a zombíci sú obrazom tupého konzumného stádá. Napríklad. Baví ma potom sledovať film a v jeho priebehu si predstavovať namiesto psov práve menšiny a ako sa to bude metaforicky presne prekrývať s práve prebiehajúcim dejom. Biely Boh toho ponúkne však aj viac, vzťahy v rodine a ich porovnávanie so vzťahmi psov, vedľajších postáv a upozornením na motív dospievania a iné motívy, ktoré sa vyskytnú v pravý čas, mu pridávajú na intelektuálnosti. Stále však proste neviem, či je možné takýto film brať ako art, alebo či je Biely Boh vďačným diváckym sústom. Bez toho násilia by tento scenár super fungoval aj ako vážnejšia animovaná disneyovka. 70%.(28.7.2015)
Největším problémem filmu je jeho rozdělení do dvou dějových linií - jedné psí, která zaujme a jedné člověčí, která je vyplněná vatou. Osobně bych ocenil oslabení "rodinného příběhu" ve prospěch rozvinutí podobenství, které se v jednotlivých symbolech objevuje jen sporadicky (ale přiznávám, že u věty "Už dělají seznamy" mě trochu zamrazilo). Možná ale právě o to režiséru Mundruczóovi šlo - vytvořit film pro širší vrstvy, který zároveň ponese aktuální poselství o nesnášenlivosti a xenofobii. Závěr filmu bych naopak vyzdvihl. Hodně jsem po projekci přemýšlel o fenoménu roztřesené kamery - jakkoli mi to přišlo na začátku otravné a samoúčelné, není pochyb o tom, že recipientova snaha "ustálit" obraz pomocí detailu, na který se soustředíme (nejčastěji na lidském obličeji) způsobuje, že takto snímaný film navozuje dojem kontaktnosti. Což pro budování vztahu k postavám má určité opodstatnění.(5.8.2015)
Svet je slzavé údolie hlavne pre ľudí, keďže ľudské kognitívne schopnosti ďaleko prevyšujú tie zvieracie (zrejme). Ľudia však zo svojho postavenia bieleho Boha spoľahlivo zabezpečia, aby bol svet slzavým údolím aj pre zvieratá. U tých si už nemôžeme byť až tak istí, do akej miery vnímajú svoje nešťastie, avšak emocionálna inteligencia je hlavne u psov nesporne veľmi vysoká. Moja výhrada voči tomuto maďarskému filmu spočíva v tom, že k hlavnému psiemu hrdinovi som si nedokázala vybudovať žiadny vzťah. Okrem toho naozaj nevyzeral ako kríženec, ako bolo viackrát spomenuté. Naopak, jeho ušľachtilý výzor evokoval čistú rasu. Grandiózne vystupňované finále ma nezasiahlo asi tak, ako tvorcovia zamýšľali. Každopádne, pozoruhodný počin, ktorý sa úplne vymyká všetkému, čo sa o psoch doteraz natočilo.(5.10.2018)
Rise of the Planet of the Dogs. Bavilo ma to celkom dosť. Ale asi nie takým spôsobom ako by si tvorcovia predstavovali. To, že ide o metaforu na imigrantov a podobné záležitosti mi bolo srdečne jedno, pretože som to prekukol niekde okolo 15. minúty a prišlo mi to ako strašná blbosť. Chytilo ma to však na inej úrovni. Celý príbeh je totiž veľmi tradičnou a veľmi klišovitou rozprávkou (niečo ako od Disneyho), vyrozprávanou však občas veľmi, ale veľmi naturalisticky, drsne a kruto. Ten prapodivný mix sociálnej drámy, psieho dobrodružstva a hororu na štýl Vtákov drží nejakým zázrakom pohromade a je z toho v konečnom dôsledku veľmi zaujímavá žánrovka. Nadšený však nie som z viacerých dôvodov. V prvom rade je to zbytočne dlhé, v druhom: herci a niektoré dialógy sú ako z tej najhoršej telenovely a v neposlednom rade, že niekto sa tu snaží niečo povedať a je to veľmi kostrbaté. Ale ako netradičná a drsná rozprávka je to fakt cool.(6.2.2018)
-
Film je věnován jednomu z nejvýraznějších maďarských režisérů, Miklóši Jáncsovi.
(Terva)
-
V snímke vystupuje 274 psov, čo bol v tom čase svetový rekord v počte psov použitých v celovečernom filme.
(ambron)
-Kornél Mundruczó sa vyjadril, že si zámerne pre svoj film vybral namiesto spoločenskej menšiny psov, aby mohol o citlivej téme, akou je postavenie znevýhodnených a slabých menšín v spoločnosti, rozprávať slobodnejšie.
(Zdroj: ASFK)
anicin
Ostrakizace menšin, možná, supertajná metafora pes-člověk funguje totiž jen tak trochu. Ať už bojujou sluníčkový lidi za jakýkoliv práva, prostě se psům musí občas vlepit a houknout na ně, žerou granule, a sex s nima mít nikdy nebudem. Takže jasně, ve filmu je trocha osvěty, především je to ale hodina a půl amores perros vystřídaný fakt zábavnym slasherem. Holčička je megaherečka, party scéna je super sondou do teen budapešti, závěr je působivý velmi. Na co se připravit: film je veskrze nadsázkovej a trochu zdlouhavej.(22.1.2015)
Anderton
Mám dilemu, ako pristupovať k filmom ako Biely Boh. A nezľaknite sa, ďalej ako napr. Avatar, alebo rôzne zombie filmy. Kód je jasný, psy tu zastupujú niekoho iného (ale nie je to pre diváka nutnosť), mimozemšťania sú indiáni z dôb kolonizácie a zombíci sú obrazom tupého konzumného stádá. Napríklad. Baví ma potom sledovať film a v jeho priebehu si predstavovať namiesto psov práve menšiny a ako sa to bude metaforicky presne prekrývať s práve prebiehajúcim dejom. Biely Boh toho ponúkne však aj viac, vzťahy v rodine a ich porovnávanie so vzťahmi psov, vedľajších postáv a upozornením na motív dospievania a iné motívy, ktoré sa vyskytnú v pravý čas, mu pridávajú na intelektuálnosti. Stále však proste neviem, či je možné takýto film brať ako art, alebo či je Biely Boh vďačným diváckym sústom. Bez toho násilia by tento scenár super fungoval aj ako vážnejšia animovaná disneyovka. 70%.(28.7.2015)
Hwaelos
Největším problémem filmu je jeho rozdělení do dvou dějových linií - jedné psí, která zaujme a jedné člověčí, která je vyplněná vatou. Osobně bych ocenil oslabení "rodinného příběhu" ve prospěch rozvinutí podobenství, které se v jednotlivých symbolech objevuje jen sporadicky (ale přiznávám, že u věty "Už dělají seznamy" mě trochu zamrazilo). Možná ale právě o to režiséru Mundruczóovi šlo - vytvořit film pro širší vrstvy, který zároveň ponese aktuální poselství o nesnášenlivosti a xenofobii. Závěr filmu bych naopak vyzdvihl. Hodně jsem po projekci přemýšlel o fenoménu roztřesené kamery - jakkoli mi to přišlo na začátku otravné a samoúčelné, není pochyb o tom, že recipientova snaha "ustálit" obraz pomocí detailu, na který se soustředíme (nejčastěji na lidském obličeji) způsobuje, že takto snímaný film navozuje dojem kontaktnosti. Což pro budování vztahu k postavám má určité opodstatnění.(5.8.2015)
Ephemeris
Svet je slzavé údolie hlavne pre ľudí, keďže ľudské kognitívne schopnosti ďaleko prevyšujú tie zvieracie (zrejme). Ľudia však zo svojho postavenia bieleho Boha spoľahlivo zabezpečia, aby bol svet slzavým údolím aj pre zvieratá. U tých si už nemôžeme byť až tak istí, do akej miery vnímajú svoje nešťastie, avšak emocionálna inteligencia je hlavne u psov nesporne veľmi vysoká. Moja výhrada voči tomuto maďarskému filmu spočíva v tom, že k hlavnému psiemu hrdinovi som si nedokázala vybudovať žiadny vzťah. Okrem toho naozaj nevyzeral ako kríženec, ako bolo viackrát spomenuté. Naopak, jeho ušľachtilý výzor evokoval čistú rasu. Grandiózne vystupňované finále ma nezasiahlo asi tak, ako tvorcovia zamýšľali. Každopádne, pozoruhodný počin, ktorý sa úplne vymyká všetkému, čo sa o psoch doteraz natočilo.(5.10.2018)
pepo
Rise of the Planet of the Dogs. Bavilo ma to celkom dosť. Ale asi nie takým spôsobom ako by si tvorcovia predstavovali. To, že ide o metaforu na imigrantov a podobné záležitosti mi bolo srdečne jedno, pretože som to prekukol niekde okolo 15. minúty a prišlo mi to ako strašná blbosť. Chytilo ma to však na inej úrovni. Celý príbeh je totiž veľmi tradičnou a veľmi klišovitou rozprávkou (niečo ako od Disneyho), vyrozprávanou však občas veľmi, ale veľmi naturalisticky, drsne a kruto. Ten prapodivný mix sociálnej drámy, psieho dobrodružstva a hororu na štýl Vtákov drží nejakým zázrakom pohromade a je z toho v konečnom dôsledku veľmi zaujímavá žánrovka. Nadšený však nie som z viacerých dôvodov. V prvom rade je to zbytočne dlhé, v druhom: herci a niektoré dialógy sú ako z tej najhoršej telenovely a v neposlednom rade, že niekto sa tu snaží niečo povedať a je to veľmi kostrbaté. Ale ako netradičná a drsná rozprávka je to fakt cool.(6.2.2018)