Agáva

Dobré k čaju, gu káve: pokukat na agáve. "Už si ju fikol?", to je o čo tu beží. A už nech nahá kráska na tráve friško leží! No Agáva, nie je iba zmyselnosti tela oslava. Vyslúžilá elita televíznych pondelkov osvecuje krás imprezionizmu kov. A pre znalca prírody myseľ má ukázanie lužných južných krás od Dunaja zmysel. Predloha Laca Balleka je počítanie šmačné, hoc kvalitatívne odskočenie od Pomocníka je pri Agátoch značné. Formy knihy a filmu sú šak predsa len iné, a nebudem sa v tom rochniť ako literárno- kritické svine. Obrazovo je dielo krásne, až chcú sa po ňom písať básne. Jennu Vám dnes predkladám - i za recenziu ju pokladám. Mladunká Ukrajinka buržujovi-manželovi pri raňajkách skladá jeho bujarosti mužnej slovný tanec, no stačí symbol rastlinnofalický a už onedlho v chajde s čípoš papričkami raduje sa junný kanec. (25.12.2021)

Film je spracovaný podľa románu slovenského spisovateľa Ladislava Balleka Agáty. Posledné výstrely len nedávno dozneli a v spoločnosti sa začína konečné uvoľnenie. Ale ľudia, ktorí priamo boli v kontakte s vojnou, ako mladý učiteľ Daniel, príslušník samostatnej československej obrnenej brigády s ktorou sa zúčastnil jej bojového vystúpenia v Dunkerque (10.1944 až 5.1945) tu sa nedobrovoľne zoznámil zo smrťou o ktorú sa aj teraz pokúša. Ide o vojnou poznačeného jedinca, ktorý sa zamiluje do dievčiny uväznenej v nezmyselnom manželstve. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, prečo tento film vznikol a čo chcel a komu povedať. V prvom rade ide o historickú reflexiu zložitej doby, ale či je tá doba aj presvedčivý dôvod prečo film vznikol, to ponechávam posúdiť divákovi. Dej filmu sa odohráva v meste Palánk (fiktívny názov Šiah) a je príbehom staviteľa, jeho mladej ženy a jej milenca. Odohráva sa v predtuche dramatických spoločenských zmien v lete 1947. Potom už nasleduje iba “Víťazný február” predstavený Gottwaldom vo filmovom žurnále a premietačom, zúrivým boľševikom. Celým filmom nás sprevádza glosujúci rozprávač Milan Lasica, ktorý nám predstavuje príbeh ale aj celú povojnovú dobu. Pre mňa bol film úžasným zážitkom. (22.10.2019)

....zopár vskutku kúzelných dialógov či klenotov zo scenára, ktorý proste nemohol na papieri fungovať, nemohol....: "Vojna je sviňa, ale voda je výborná." "Počula si doktora Vargu? Sklamanie je zlatý stred, vľavo je bujará veselosť, vpravo smrť." "Prepáčte, nechcel som Vám pokaziť večer. Nevadí, na hnusné veci sa rýchlo zabúda..." "Nie je to proti prírode, zakvitnúť a potom hneď skapať?" "Máš to tu rozryté Angel, chodia Ti sem diviaky? Aleeee, včera som tu prekotil Katarínu. Slúžku? Angel, veď máš ženu! Doktorko, Štefinu obrábam tamto, v tekviciach. Veď preto..." (02.11.2016)

„S príbehy, ktoré poznáme, žijeme dlhšie. Mennej sa bojíme smrti a zabúdanie.“ Tento místy i maličko poetický filmový příběh (viz hezká kamera) o krásné mladé Naděnce, ženě stavitele Hampla (výborný Milan Kňažko), která tak jako rostlina Agáva „rozkvete“ naplno jen jedinkrát a na krátko, jsem si pustil primárně na počest Milana Lasici. A tomto směru jsem si film velmi užil, neboť jeho postava doktora Vargy, moudře glosujícího dění kolem sebe, je napsaná i zahraná moc hezky. Ona hlavní dějová linka příběhu se točí kolem „krásné cizí ženy vzbuzující v mužích nekonečnou touhu“ a musím říct, že velmi oceňuji s jakou grácií byl vykreslen onen křehký vztah mezi Naďou a Danielem. Divák se zde dočká krásných obrazů s erotickým nádechem ovšem bez jakékoliv vulgarity. Kromě toho mě ale zaujalo i nastínění atmosféry poválečného Slovenska roku 1947. Z filmu je totiž již cítit jakési napětí z postupného nástupu moci komunistické strany. Tu ve filmu názorně demonstruje zejména postava mladého promítače místního kina, nadšeného komunistickou ideou. Každopádně, když doktor Varga na konci říká, že ta "blížící se osmička mě děsí", docela jsem chápal, proč to říká.  Co bych filmu ale na druhou stranu vytknul, jsou některé vedlejší postavy (např. věčně ožralý postarší muž nebo syn doktora Vargy řešící své studentské milostné trable), které jsou buď pro vývoj děje spíše nadbytečné nebo načrtnuté velmi nejasně. Moc mi pak nesednul závěr filmu, který  je sice vlasně dost smutný, přesto mě ona dvojí smrt nechala trošku chladným. Možná i proto se mi v této souvislosti vybavil jeden citát z tohoto filmu: „Zklamání je zlatý střed. Vlevo je bujará veselost, a právo smrt“. Za mě tedy celkově pěkný zlatý střed. Ale kvůli Milanovi Lasicovi musím dát o hvězdičku více. (22.07.2021)

Asi je v tom aj biedna predloha, ale hlavne veľmi biedny scenár, takže ani Lasica s Kňažkom to nemohli zachrániť. A už vôbec nie mladá herečka, ktorá sa snaží, ale ani to milovanie na kukurici a feferónkach akosi nebolo dôveryhodné. Neviem, za čo by bola tá jedna hviezda, trebárs za prostredie a kameru. Inak je to opäť raz rozflákaných jeden a pol milióna štátnych eur. (31.10.2016)