Druhá strana naděje

Nemám srdce to Akimu pokaziť a dať mu prvýkrát "iba" tri hviezdy. A ak by som ich už niekedy udelil, aj tak by som mal dilemu. Vyjadruje sa k výsostne aktuálnej téme, ale o niečo lepšie ju myslím zvládol v Le Havre. Druhá vec je, že neprispôsobuje svoj štýl téme, ale tému svojmu rukopisu. Tak sme svedkami pomerne absurdných situácií, kedy sledujeme drastické zábery bombardovania Allepa, ale krátko predtým a krátko potom vidíme klasické režisérove sucho-humorné scény. A ono aj to sledovanie záberov zo Sýrie s prestrihávaním na hrdinov pohľad a v porovnaní s rozhodnutím súdu pôsobí ako suchý humor. A aj Sherwan Haji svoju postavu prispôsobuje podľa Akiho pokynov náture Fínov. Nakoniec to ale celé opäť pôsobí celkom celistvým dojmom a vážne nemám dôvod usvedčovať Kaurismäkiho z nejakého podliezania festivalovým porotám kvôli zvolenej téme, to vážne nemá zapotreby. Každý má právo vyjadriť svoj vlastný názor, minimálne skrz umenie. (13.10.2018)

Jak správně napsala Frida, tohle se Ti moc nepovedlo, milý Aki. Natočil jsi už mnohem lepší filmy a tenhle mi přijde, jako by po celou dobu jel nějak na půl plynu, no a ten závěr, ten tomu taky moc nepřidal, co si budeme nalhávat. Ale vůbec nad Tebou nelámu hůl. Tvé snímky mi totiž většinou sedí a že zrovna tenhle nevyšel? To je zanedbatelná věc, která se určitě v životě stane jednou každému. (12.12.2017)

Príklad, ako možno autorsky reagovať na aktuálnu spoločenskú problematiku, a to na minimálnom naračnom priestore a s gráciou humornej absurdnosti. Nemusíme nijako akcentovať, že Kaurismäki je jeden z mála súčasných európskych tvorcov, ktorý svojou nezameniteľnou, smutno-veselou optikou úprimne reflektuje životy ľudí na okraji spoločnosti. Smútok a radosť idú neraz absurdne ruka v ruke, a aj keď v Akiho snímkach často víťazí optimizmus a divák si odnáša záverečný „feel good“ pocit, táto nádej nie je nikdy falošná. (13.10.2023)

Hlavní hrdinovia nemajú na ružiach ustlané a tak sa snažia hľadať lepší život na druhej strane brehu. Už len ich samotné pohľady vyoraných myší dokážu celkom slušne pobaviť. Bývalému obchodníkovi, ktorý si kúpil skrachovanú reštauráciu a zamestnáva v nej utečenca a ďalších troch skrachovancov chýba snáď všetko okrem podnikateľského ducha a vytrvalosti. Po prvom neúspechu sa nevzdáva a tak je miesto mäsových guliek v ponuke na druhý deň sushi a na stenách japonské znaky. Akurát losos došiel, ale makrely to predsa istia. Typický suchý severský humor funguje opäť perfektne. Neurazí, naopak dokáže správne odľahčiť inak veľmi závažné témy ako utečenectvo a pribrzdenosť systému. Videné na Cinematiku 2017. (19.09.2017)

Čo my na tomto filme vlastne vadilo? Veď dialógy boli skvelé, párkrát som sa schuti zasmiala... Všetky postavy sympatické, priateľské.. Asi mi vadilo to "o dobrých ľuďoch". Až na náckov, ktorí sa dva razy objavia, všetci sú až príliš dobrí. Kontrola v podniku dopadne dobre, Wikströmova manželka prestane piť, aj toho psa nakoniec nevyhodia z reštaurácie... A príliš otvorený koniec, ako keby sa nečakane pretrhol filmový pás. (02.05.2020)