Mečiar

Boli to temné časy. Myslím však, že tento dokument nespracoval danú tému dostatočne. (13.01.2020)

Dokument Terezy Nvotové o Mečiarovi, kterým si odpovídá na naivní otázky svého dětství a tím odvypráví historii moderního Slovenska. Obsahově to nějak objevné není, rozhovor s Mečiarem není ani konfrontační a jediné unikum jsou, že bývalý premiér ukáže kde bydlí a účast bývalého agenta SIS Oskara Fegyverese, který se účastnil únosu syna prezidenta Kováče. Nejprve se mi ten dokument zdál hrozně slabý a nijak přínosný v hloupé formě, ale pak jsem si uvědomil, že cílovým divákem jsou mladí, kteří ty divoké devadesátky nezažili a tohle je vlastně dokonalý a relativně poutavý způsob jakým tyto lidi informativně přehledně vzdělat něco jako Slovakian history for dummies. PS: fascinovala mne paralela fanouškovské základny tetek a babek , které mají Mečiar a Fico společné, zajímavá stála voličská podpora navzdory všem aférám a přešlapům. (16.07.2020)

Neviem úplne, čo tento dokument chcel povedať. Zanechal zmiešané pocity. (27.11.2020)

Toto dielo treba vnímať, podľa môjho názoru, v dvoch rovinách, po prvé, ako dokument, ktorý sa zaraďuje medzi všetky ostatné dokumenty v rámci žánru, po druhé, ako historickú rekapituláciu jednej osobnosti, ktorá sa dostala k moci, a ktorá zmenila životy. Nás všetkých. Kombináciou oboch možností vznikol film MEČIAR. Technické spracovanie zvládnuté na jednotku, dĺžka úplne adekvátna, výborná prehľadnosť medzi rozhovormi, dobrý nápad s rozprávačskou technikou režisérky, záver na zamyslenie, ktorý zároveň vytvára rôzne úvahy smerom do budúcnosti. Otázkou stále ostáva, či to vôbec bolo na niečo dobré. To, že na čo, a pre koho, ukáže až čas. Ja hovorím, že áno. Bolo. Piatu hviezdu uberám iba z neistoty, že sa mýlim. (20.10.2017)

Pokiaľ vezmem do úvahy, že som mal tento Nvotovej projekt v hľadáčiku už dobré dva či tri roky (ešte v časoch keď bol - v pôvodnej, zhruba polhodinovej verzii - jej vysokoškolskou prácou), z konečného výsledku nedokážem skryť mierne sklamanie. To sklamanie u mňa súvisí s obsahovou stránkou, od ktorej som proste očakával čosi viac - takto som sa nedozvedel dovedna nič nové, a navyše sa ešte aj objavili pre mňa pomerne dosť rušivé prvky, ktoré mi prišli byť priam zbytočnými (či už Nvotovej rodinné videá z detstva alebo záverečné silvestrovské spovedanie podguráženej mládeže). Na druhej strane, keď vezmem do úvahy kontext (že dokument skvelo odhadol dobu, a spoločenskú náladu, a teda jeho načasovanie je priam trefné a aktuálne) a fakt, že je smerovaný v prvom rade mladším ročníkom, pre ktorých má podstatne vyššiu informačnú (a náučnú) hodnotu než pre tých, čo si dané časy zažili alebo sa nimi zaoberajú, koniec koncov je to fajn. Účel to splnilo, zobrazované reálie to zachytilo, ľudia na to vo veľkých počtoch chodili, čiže rozhodne to nemožno považovať za krok vedľa. Do budúcna poprosím viacero podobne ladených, ambicióznych domácich projektov, pomocou ktorých sa slovenský ľud môže konfrontovať s minulosťou a všetkými jej stránkami. 65% (27.11.2017)

Čo by mohlo byť omnoho záživnejšie - film o Fedorovi Flašíkovi. Väčšina filmu bola nuda, ale keď otvoril ústa on, tak som čumel. Až príliš úprimný. Šak sa pozrite sami: Od 1:24:49 do 1:26:30 https://youtu.be/_AijMApp8NM?t=5089 (20.04.2020)

V mnohých ohľadoch celkom "obyčajný" dokument. Neprináša žiadne nové, nečakané informácie či súvislosti, ani si to nekladie za cieľ. Jeho najväčšou hodnotou je prehľadná a technicky skvele zvládnutá rekapitulácia, tak potrebná pre mnohých mladších ľudí, ktorí mečiarovsku éru priamo nezažili alebo si ju nepamätajú. Posledná pätnásťminútovka, ktorá mečiarizmus prepojí so súčasnosťou (hlavne skrz postavu Fedora Flašíka), je must-see. Výborná práca, Tereza. Fandím ti a ďakujem. Niekedy i skvele zvládnuté málo stačí. (25.10.2017)

Dokument vnimam viac-menej pozitivne hlavne z nasledovnych dovodov. Vykreslovana doba je sice uz davnejsie za nami a v sucasnosti nam v politike "nesoluju" tak otvorene hrubo a emotivne, avsak tym mnozstvom populizmu a "laskou/nenavistou" voci svojmu kandidatovi, velmi rychlo spejeme k tomu, aby sa historia opakovala. A to tak na Slovensku, ako i v Cechach. Ostatne, je tomu par dni, co vieme, ako dopadli volby v Cechach. Co tiez hodnotim divacky atraktivne, su rozne kontrasty: meciarov prihovor z ciernobieleho televizoru, Flasikove cynicke a pragmaticke vysvetlenia o "spracovavani volicov", konanie Nvotovej vzdelanych rodicov a vzapati vyjadrenia babiek a dedkov demokratov..jedna tam dokonca postavi Meciara na piedestal najvyssi, Meciar zapaluje vatru na chalupe a opeka spekacku, spieva si v televizore, Kovacov prejav....proste dost veci, ktore si mnohi pamataju a naopak mnohe, ktore by si, aspon z historickeho hladiska, mohli i mladsi ludia uvedomit. Je to pohlad Nvotovej, ako ho vnimala od malicka popretkavany komentarmi i v sucasnosti znamych osobnosti, a ako taky bol pre mna zaujimavy. Boh-vie, kolko ludi z radov politikov a osobnosti verejneho zivota, co naopak s Meciarom vzdy sympatizovali a doteraz si myslia, ze mu ostatni krivdia, by vobec chceli v tomto dokumente vystupit, ked uz "kritici" vycitaju Nvotovej jednostrannost. (27.10.2017)

Je to smutné připomenutí jací vlastně jsme... Nepoučitelní ! A jak si s našimi životy zahrává marketing! Jak to racionálně shrnuje Fedor Flašík. Za vším jsou emoce - když dokáže svou kampaní zaujat 20% zájemců, aby "koupili" jeho produkt, většinou to stačí i k volebnímu úspěchu. Stejné náhodné hodnotící komentáře spotřebitelů - voličů Mečiara a po letech pak Fica - oba produkty stejné marketingové kampaně - to je fak děs! Obzvláště v současné době, kdy v Čechách prožíváme možná něco podobného... (17.03.2018)

Keďže som pozorne sledoval a osobne zažil éru mečiarizmu nič nové okrem vnútra Elektry som nezaznamenal. Oživili sa mi spomienky a po zamávaní do obrazovky spadla z viacerých deka. Prišiel však "skvelý" ťah Sulíkom a sme zas v pr..li. Zrejme má pravdu Nascendi, že nás to /väčšine/ prirodzene tiahne k vodcom. Tak bacha na právnikov a podnikateľov.. (12.11.2017)

S nikým už nekomunikujem, vy ste výnimka, vraví Mečiar Nvotovej. A tá ho sníma ako zakladá oheň, opeká špekáčik, hrá sa s vnúčatami... K slovu sa dostávajú kritici Mečiara, jeho názor na veci ju akoby až tak nezaujímal. Výberu komentátorov sa nedá veľmi čo vytknúť, akurát minimum priestoru, ktorý dostávajú, neumožňuje ísť skoro vôbec do hĺbky. Film je skôr stručným exkurzom politickým dianím od Nežnej revolúcie po voľby v deväťdesiatom ôsmom, azda určený cudzincom či možno mladým (čítaj: ešte mladším ako režisérka). Záver filmu je chvíľu optimistický, ihneď však robí paralelu s Ficom, zato na človeka, ktorý bol hlavným hrdinom Mečiarovej porážky, sa akosi zabúda. Dzurinda sa objaví asi v dvoch sekundách stopáže na archívnom zábere a jeho meno ani len nezaznie. Je to pre mňa nepochopiteľné. Autorke skôr odpustím úlety ako pýtanie sa podgurážených puberťákov počas silvestrovskej noci 2015, čo si myslia o Mečiarovi, no miesto videí seba samej mohla venovať priestor aj niekomu, kto niečo znamená. (27.12.2017)

Velmi dobrý dokumentární pohled na vypjaté období slovenských dějin. Silné pocity i pro Čecha, teď po prezidentské volbě... (30.01.2018)

Povedený dokument o Vladimíru Mečiarovi - politikovi, který spolu s českým protějškem Václavem Klausem domluvili rozdělení Československa. Snaží se ukázat podstatnou špínu, která v politice na SK byla v 90. letech a její propojení s organizovaným zločinem. Dokument není nestranný, poukazuje na možnou a pravděpodobnou spojitost těchto zločinů s osobou Mečiara. Nejhorší nebo lépe řečeno nejpikantnější je ten závěr, který se snažil ukázat, že s koncem moci tohoto politika a příchodem nového hegemona Fica Slovensko nastartovalo (snad) nový kurz. Dokument je z roku 2017. V době natáčení tedy ještě Ján Kuciak se svou snoubenkou žili a Fico byl premiérem. To co se stalo v roce 2018 pouze potvrdilo, že marasmus z doby Mečiara přešel i do doby Fica a ten dopadl snad ještě hůře, když se provalily indicie na propojení mafie s politickými strukturami. Prostě špína v politice vždy byla, je a bohužel asi i vždy bude. (21.04.2020)

Prvýkrát som opovrhoval pani učiteľkou vo štvrtej triede ZŠ, keď nám hovorila, ako je dobré a správne, že budeme mať samostatný štát, pretože máme byť HRDÍ na to, že sme Slováci. Len pár dní predtým sme sa učili o Svätoplukových prútoch a rozdelení Veľkomoravskej ríše. Akosi mi to vtedy nešlo dokopy a nejde ani po 25. rokoch samostatného Slovenského štátu. Čím viac - tým ďalej totiž nadobúdam presvedčenie, že demokracia u nás je peklo. Hrdosť nám poniektorým síce stále zostala, ale to je spoločne s prázdnymi hlavami asi tak všetko, čo môžeme v blízkej dobe ďalším generáciám ponúknuť. Áno, v každej krajine sa nájdu hlúpi ľudia, z ktorých tí múdrejší bez chrbtovej kosti dokážu profitovať. Len mám pocit, že nikde ich nie je toľko a tak veľa naraz ako práve u nás. Takže ja HRDÍ Slovák, častokrát sa za svoj národ HANBÍM... (15.10.2017)

Nemyslím si, že je osoba, ktorá viac ovplyvnila slovenskú politiku a celkovo národné povedomie od 1.1.1993 ako Vlado. Kritika filmu Mečiar síce opodstatnene spočíva vo veľkej subjektívnosti režisérky, no mám pocit, že inak sa to ani podať nedalo. Podľa mňa každý, kto je aspoň na nejakej inteligenčnej úrovni, musí uznať, že film zhrňuje v podstate všetko tak, ako to bolo. Vladimír Mečiar je jeden z najarogantnejších ľudí, akých som kedy videl. Chápem zámer Terezy Nvôtovej dať do kontrastu „ jednoduchý či prostý ” život, ktorý Mečiar teraz vedie a udalosti zachytené audiovizuálne v období jeho „ krutovlády ” + dojmy a zážitky samotnej režisérky z obdobia jej detstva. Ja ako to človek narodený po týchto udalostiach, neschopný zažiť tú éru, dokážem veľmi oceniť filmy podobného charakteru. Tak isto sa dokážem stotožniť so slovami môjho bývalého dejepisára: „ keď si myslíte, že komunizmus na Slovensku skončil, tak ste na veľkom omyle, úprimne povedané, pokiaľ nevymrie generácia 50+, tak sa zmeny nedočkáme. Veď sa pozrite kto nám šéfuje, bývali ŠTBáci. ” Už len pri pohľade na tie staré babky vtedy aj dnes usudzujem, aká pravda sa bohužiaľ skrýva v týchto slovách. Veď aj vo filme zaznelo: „ ľudia po páde komunizmu nevedeli čo majú robiť. Celý život sú komunistami a teraz to je zlé. Bol to pre nich pohodlný spôsob života. ” Prišla zmena a ľudia sa chytajú jedinej slamky nádeje, ktorú dokážu nájsť. No a tou je Mečiar. Človek, plný elánu, zdravej agresie, charizmy a vlastnosti presvedčovať, no priahnuci po moci. História sa opäť opakovala. Brilantným rečník využil šancu a strhol dav. Ak sa vo svete spomínajú vodcovia, ktorí vážne zastávali post kultu osobnosti, Vladimír Mečiar medzi nimi nesmie chýbať. No a tú pararelu s dnešnou dobou na konci ani netreba komentovať. 75 %. (08.11.2017)

Nevím, jak to hodnotit. Dokument je to sice cenný, ale odpovědi nečekejte. Nevím, kde je pravda. Ovšem fanatismus lidí, při zbožňování Vladka by se dalo přirovnat k tomu zbožňování Hitlera! Rozdíl je jen v tom, že Mečiar (Bohudík) nerozpoutal světovou válku, ale jen přihrával svým kamarádům při privatizaci podniků a možná měl prsty v únosu mladého Kováče. To ale jen možná, důkazy chybí! (19.01.2018)

V jeden deň som videl najprv Matku! a potom Mečiara. Spojitosť? Celkom určíte áno. Pre mnohých Slovákov bol ako ten boh, avšak od určitej doby bohužiaľ šialený a nebezpečný. Glorifikovaný v dobách svojej najväčšej slávy, dnes persona non grata. Tento starý muž mohol byť otcom slovenského národa, ale navždy mím ostane len v tých úvodzovkách, nerešpektovaný a zabudnutý. Podobne ako ovce v Aronofského filme sme boli rovnako také ovce v čase keď sme nimi byť nemali a miesto bránenia demokracie sme ho obdivovali a tí druhí len hejtovali. Zmeniť politické myslenie Slovákov sa nakoniec podarilo. Našťastie. Ale podľahnúť stále novým a novým tentokrát už oveľa sofistikovanejším slovenským bohom pretrváva a pokračuje ďalej. Ale treba byť pozitívny a veriť, že táto „blbá nálada“ v spoločnosti raz pominie a spoločne si Slováci vybojujú Slovensko na ktoré budú právom hrdý. Výsledky včerajších komunálnych volieb môžu byť toho náznakom:) (05.11.2017)

Zajímavý pohled do zákulisí slovenské politiky 90. let. Mečiar byl v podstatě gangster, který organizoval zločiny z křesla předsedy vlády, přičemž majstrštykem byl únos syna prezidenta Kováče a jeho zavlečení do Rakouska. No a aby se to pěkně zahladilo, vyhlásil následně amnestii. Jediné štěstí, že Slováci nejsou takoví kreténi jako Češi, kteří si svoji devadesátkovou kreaturu zvolili za prezidenta. (Dvakrát.) Být Mečiar u nás, završil by svoji gangsterskou kariéru v pozici prezidenta. (15.07.2019)

Ano Vlado si dokázal vybudovať a užívať kult osobnosti, no to nič nevypovedá o zlom Mečiarovi, ale len o tupom stáde. A tak je to aj dnes. Mnohí spravili tú chybu, že ak boli proti Mečiarovi, okamžite žrali všetko druhej strane ako boli vtedajší SDK a spol. Klasické čiernobiele videnie sveta, s ktorým majú aj dnes mnohí problémy, vlastne väčšina. Späť k filmu. Celkovo nevyzretý pohľad Nvotovej tomu neprospieva. Jej vnímanie vtedajšej politickej reality pod prizmou domácich rodičovských "debát" atď. je značne (inak pochopiteľne) tendenčné, čo je ale horšie, že je to tak SMERované (nepochopiteľne) zámerne. Vlado bol (a je) hovädo. Ale na konci tohto filmu sa pekne ukázalo proti komu a čomu je tento film hlavne namierený. Skrátim to. Takže zase pol. agitka v prospech strán prozápadne, proeurópsky a proamericky orientovaných, mierne povedané. Dúfam, že sa dožijem dokumentu podobného druhu, ktorý bude nezaujate popisovať udalosti a pôjde do hĺbky a podstaty. Tá podstata, totiž spočíva vždy a len ...ako to napísať jemne ... v tuposti ľudí, pretože ak sa pred nich postaví sebeväčší magor a bude hlásať známe povrchné frázy, vždy na to skočia. (27.01.2020)

Pre mladých ľudí ako poučenie ideálne. (23.10.2017)