Vojtěch

Slovenská kinematografia zažíva zlaté časy! Osobne sa tomu veľmi teším, a preto každý film rád aj podporím v kine! Len škoda že slabý marketing (ale aj neochota kín - slabé vysielacie časy) moc ludí nenaláka. Keď nebudem moc zachádzať do minulosti, len si spomente na skvelý Pokoj v duši, potom bolo chvíľku ticho, ale o to viac sme sa mohli viac tešiť! Prišiel výborný Kandidáť, ďalej nasledovali od Jaroslava Vojtecha Deti, Jurajov Nvotov Rukjemník, kde sme po dlhom čase mohli v plnej kráse vidieť opäť na plátne charizmatického Milana Lasicu, výborne vtipný nizkorozpočtový Socialistický Zombi Mord, perfektná surovo chladná a zároveň reálna Koza, a taktiež špinavočistý Čistič. Celé ešte pred Vojtechom to zavŕšil klenot novodobej slovenskej tvorby, a pre mňa neskutočné potešenie menom Eva Nová! A určite netreba zabudnúť aj na dokumentárnu tvorbu, kde sme dostali výbornú Tridsaťosmičku a Comeback, z ktorého ešte teraz z jeho reálneho zachytenia idú zimomriavky. A možno aj preto, z toho čo tu všetko vymenoval, to mal Vojtech ťažké, aj keď s určitosťou môžem povedať, že hanbu neurobil:). Preto ak chcete vypnúť, a zároveň aj vypnete mozgové závity, dostanete niečo cez tucet skvelých dialógov a scén, ktoré pobavia. Každopádne sa veľmi teším, že sa u nás stále niečo deje, a vznikajú filmy, ktoré väčšine tu z nás hladia filmovú dušu:)! Nazdar (09.01.2016)

Akoby ďalšia filmová verzia PANELÁKU (atď.), ktorá svoju typickú tému slovenskej kultúry - krízu stredného veku a vzťahy obyčajných, panelákových ľudí - nedokáže posunúť nikam ďalej a niečo z nej vyťažiť. Všetko je plné únavy a prázdnoty, ktorú sa však ani v najmenšom nepokúsili stvárniť nejakým zaujímavejším formálnym prístupom. Všetko v rámci príbehu je predvídateľné, potvrdzujú sa tu najošúchanejšie stereotypy a slimačie tempo je v druhej polovici už také smrteľné, že sa nedá hovoriť ani o zneužívaní Landlovej sympatickosti, lebo dohromady nemá čo hrať a divák to jeho jachtanie pomaly, ale isto začína nenávidieť. (02.01.2017)

Film Vojtech režiséra Viktora Csudaia z roku 2015 je typickým slovenským počinom z tohto obdobia, v ktorom sa vyskytuje humor iba pre humor. To znamená, že množstvo toho, čo sa snímka snaží prezentovať ako humor v skutočnosti ani humorné nie je, pričom v niektorých scénach má divák skôr nepríjemné pocity trápnosti. A hoci je v tomto prípade takýchto scén viacero, príbeh o nešťastnom štyridsiatnikovi Vojtechovi (Matej Landl) ponúka aj niekoľko dobrých scén, trefných dialógov a vtipných hlášok. A tie z neho v konečnom dôsledku robia vcelku podarenú a pozerateľnú komédiu. Hoci snímka, ktorá stavia predovšetkým na situačnom humore, má aj svoje muchy (ide najmä o prehnané vystupovanie Zuzany Šebovej a Mariána Miezgu), pozitíva v nej – síce len tesne, ale predsa – dokážu prekonať negatíva. Dielo, postupne sa meniace na vzťahovú frašku, v ktorej sa postavy zamotávajú vo vlastných klamstvách, má relatívne dobré tempo, ale akosi zdanlivo uponáhľaný koniec. Pri ňom má divák pocit, ako keby tvorcovia už nemali veľa času, tak ho jednoducho nasilu "uťali". Ale tento malý nedostatok im možno prepáčiť s ohľadom na to, že ide o lepšiu slovenskú komediálnu produkciu, s ktorou to má divák v iných prípadoch skutočne veľmi ťažké. Viac si však tvorcovia, pravda, mohli dať záležať na logickej výpravnej nadväznosti jednotlivých scén, keďže neraz sa stáva, že postavy "skáču" z miesta na miesto v rámci celej Bratislavy. Čo sa hereckého obsadenia týka, vo filme sa v menších či väčších úlohách objavuje plejáda slovenských hereckých tvárí. Spomedzi všetkých je logicky najvýraznejší a zároveň aj najlepší práve Matej Landl v hlavnej úlohe. Hrá presvedčivo, vtipne, rola Vojtecha mu pasuje. Vojtech je prekvapivo podarenou komédiou. Stále je však potrebné mať na pamäti, že ide o slovenskú produkciu, od ktorej nemožno očakávať zázraky. Aj preto snímka miestami pôsobí ako televízny počin, nad čo sa však divák v tomto prípade dokáže povzniesť. Ani zďaleka nejde o to najlepšie, čo človek kedy uvidí, ale na jednoduchosť a snáď aj hlúposť, ktoré sa tu spájajú, sa pozerá dobre. A to je najdôležitejšie. (23.12.2023)

Tak takto to dopadne, keď sa raz za uhorský rok natočí na Slovensku kino film. Nedá sa to ani pozerať! Akýsi niktoš Csudai napísal maximálne trapný scenár a sám si ho aj fušersky zrežíroval. Do svojho ambiciózne kreténskeho projektu si prizval poriadne odpudivú tlupu slovenských seriálových ksichtov, ktoré predviedli vskutku mimoriadne príšerné herecké výkony. Bolo mi z nich trapne. Landl, Miezga, Šebová, Mórová, Mauréry, Kobielský, Pomajbo, Malachovský, Sklár, Vráblicová, Kemka, Sakálová, Martinovič... to nie sú filmoví herci, to je odpad! (05.01.2017)

Ďalšia zo slovenských telenoviel riadne hrubého zrna, tentokrát vo formáte celovečerného filmu. Pár momentov by sa našlo (Miezga si svoje monológy písal sám? To by u mňa mierne stúpol...), inak niet o čo stáť. Dajte študentom filmových škôl slušné peniaze, slušnejšie filmy natočia (a horšie v nich nezahrajú). Ale dajte im ich, kým študujú, kým ich nezomelie samozvané kaviarenské prostredie s patentom na... na piču! (02.08.2023)