Gigant

Ak by som mal vybrať pre dnešného mladého diváka niekoľko filmov, ktoré všetkými svojimi filmovými prostriedkami najlepšie charakterizujú knematografiu 50tych rokov, Gigant by bol určite v prvej päťke. Mohutná rodinná sága, ktorá výborne charakerizuje americkú spoločnosť. Rodina, vlastenectvo, tradícia armády, obrovské ranče, otázky osídlovania na úkor pôvodného obyvateľstva, ropa, americký podnikateľský sen a v neposlednom rade rasizmus. Ten je tu podávaný štýlom, ako keby bol už v dobe natáčania v Amerike minulosťou, pritom M.L.K. ešte dávno nepovedal to, čím spustil v tejto oblasti revolúciu. Tým je Gigant pre mňa najrevolučnejší. Odpovedá na otázku, čím si Elizabeth Taylor podmanila publikum a prečo mladí milovali Jamesa Deana. Gigant má postavy, pri ktorých budete zmätení so sympatiami a antipatiami voči nim, najmä v momentoch, pri ktorých musíte svoje dovtedajšie postoje prehodnocovať. Možno je to jediný film svojej doby, ktorý ukazuje neprikrášlene negatíva obrovského bohatstva, čiže dosiahnutia amerického sna a jeho dopadu na psychiku citlivého človeka v podobe alkoholizmu a samoty. Je to film podobný rovnako výbornému Sirkovmu Written in the wind z toho istého roku a určite z neho čerpal Anderson v There will be blood. Tie tri a štvť hodiny možno neutečú ako voda, ale určite ako rovnako tekutá, ale trochu hustejšia ropa. (13.02.2013)

Už od prvých minút ma Obor zaujal krásnou kamerou a pozerať film vo vysokom rozlíšení bola pastva pre moje oči. Gerorge Stevens priniesol s veľkými hereckými esami tej doby na plátno veľkolepé predstavenie, ktoré dokáže vtiahnuť diváka do deja takým spôsobom, že má pocit, akoby šedivel spolu s postavami. Zlatý vek filmárčiny v plnej sile. (27.12.2013)

Určite zaujímavý počin, minimálne herecky. Ale inak ukrutne dlhý. Takmer 3 a pol hodiny nemajú ani niektoré seriály. A poviem úprimne, že po prvej polhodine zistíte, že to vôbec neodsýpa. Keď si spomeniem na iný trojhodinový film, ako napríklad Gladiátor či Statočné srdce, tak viem jedno, že ani chvíľu nebola nuda, furt sa niečo dialo, proste to išlo ako voda. Tu sme sa nič takého nedočkalo a svojím príbehom film zaujme skôr amerických sledovateľov. Ústredná trojica je však inak chasa veľmi zaujímavých hercov. James Dean dva týždne po dotočení zomrel a bol to ozajstný rebel na plátne i životom. Pekná Liz Taylor sa vydala koľko, snáď osemkrát? No a Rock Hudson bol veľký milovník žien, ale tento len vo filmoch, keďže o pár desaťročí neskôr zomrel na AIDS a myslím, že nakazil aj svojho priateľa, ktorý za to vysúdil jeho dedičstvo. Inak Hudson bol prvou osobnosťou, ktorá podľahla tomuto vtedy novému ochoreniu. Veľmi zaujímavé, ako elegantne a obdivuhodne vyzerajú veľké hviezdy na plátne, no v skutočnom živote to už také hviezdne nie je. (28.05.2021)

Poslední Deanův film, co jsem ještě neviděl a zároveň jeho nejslabší. Ovšem, to nic nevypovídá o Jamesově výkonu. Právě naopak, ve svém posledním díle ukázal, že umí hrát víc než jen rozhárané emaře a roli stárnoucího ubohého miliardáře zvládl skvěle. Snad to ani nejde, aby nepřipomněl Lea, když hrál v Letci Howarda Hughese. Jako snímek je ovšem Obr spíš nepovedený. Možná je to tím, že tyhle roztáhlé ságy moc nedávám, ale spíš se přikláním k názoru, že režisér nedokázal udržet stabilní dějovou linku napříč lety, které ve filmu od začátku do konce uběhly. Zvlášť v druhé půlce, kde jsou časové skoky mezi scénami větší, připomínaly zobrazované momenty jen ilustrační záběry z rodinného fotoalba. Nebyl tam žádný konflikt, nebyl tam smysl a nebyl tam delší dobu ani James Dean :) (18.03.2010)

První půlka této (přliš) dlouhé rodinné ságy je velice slušná, má náboj a člověka zaujme (rasismus, jistý machismus mužské populace, nenávist mezi Bickem a Jettem atd.). Pak ale začnou hlavní postavy stárnout, šířit moudra, nadhled, potírat rasovou nerovnost (nebo se o to alespoň "don cijotsky" snažit) a film začne působit jako poučka morálky v podání drsných ale férových synů a dcer Texasu...70% (05.02.2007)