Vévoda z Wellingtonu

Zaujímavý film o výstrednom mužovi menom Kempton Bunton, ktorý sa do histórie zapísal ako "Únosca vojvodu z Wellingtonu". Tento príbeh vo filmovej podobe určite zaujme, akurát je tu taká dilema, že či s človekom ako Kempton sympatizovať alebo nie. Svojim spôsobom má pravdu, ale jeho štýl je zbytočne príliš provokantný. Ten súd bola strašná fraška, až sa čudujem, že takéto niečo sa nestalo precedensom pre akúkoľvek ďalšiu obhajobu krádeže. Ale odhliadnuc od toho bol film fajn, nič extra výnimočné, ale určite som sa nenudil. (25.04.2022)

Základ na skutočnej udalosti pridáva na dojme. Inak je to typická britská komediálna dráma, od ksichtov, cez kulisy, interiéry a exteriéry a tiež štýl humoru, všetko dýcha Britániou, krajinou bezzubých ľudí. Zuby sú tam totiž drahé, odporúčam sa tam stretnúť s echt Anglánmi v dierach ako Stoke on Trent. Bolo však to takejto nenápadnej záležitosti nutné zaplatiť Helen Mirren? Inak ľahký film, ktorý prejde ako voda a skoro sa na neho zabudne. (30.11.2022)

Tento film mi vyčaril úsmev na tvári. Bolo pekné sledovať niečo také povznášajúce a zábavné. Chcem vyzdvihnúť odľahčený scenár, ktorý tiež prináša srdcervúce posolstvo. Film má len 90 minút a má skvelé tempo, udržuje veci v pohybe a neutápa sa v zbytočných detailoch. Vo filme nie je nič mimoriadne okázalé, ale všetko je veľmi efektívne. 7/10 (27.11.2022)

Príjemné, pohodové a úsmevné s typickým anglickým sarkastickým humorom. Starý šesťdesiatročný chlapík sa naserie a šlohne obraz od Goyu,  pričom polícia si myslí, že išlo o kvalitne zorganizovanú skupinu profesionálov. Nechcem spoilovať , čo bolo jeho dôvodom, samozrejme, ale hlavný hrdina menom Kempton Bunton si získa vaše sympatie. Výborná výprava, skvelé herecké výkony... Super pohodový retro film. (27.07.2021)

Takový ten britský roztomilý snímek jako porcelánový pejsek s fajfkou a v houpacím křesle. Milé na krb, na chvilku udělá dobrou náladu a pocit domova, ale zapomenutelné. Na můj vkus udělali z hlavního hrdiny a jeho rodiny příliš uhlazené postavy. Partičku roztomilých bytůstek, místních potrhlíků, vlídných blázínků, kteří jsou jako děti. Svoji čistotou vrhají světlo na náš pokřivený a tvrdý svět. Je to klišé, je to banální a myslím, že předobraz hlavního hrdiny by s takovým zpodobněním sebe jako obecního jurodivce nesouhlasil. Doufám v to. Doufám, že by se pral i před soudem, aby ho neukazovali jako nepraktického popletu, kterému kývneme na to, že může mít v něčem pravdu, ale jinak máme plné právo se na něj dívat z patra. SHRNUTÍ: Kterak bojovat proti systému, když si nikdo ani nevšímá, že bojuješ. (27.03.2023)