Nepřítel před branami

V tomto období sa vojnovému žánru darilo a vznikalo mnoho jeho kvalitných predstaviteľov a síce Nepriateľ pred bránami vyzerá na prvý pohľad výborne, bitka o Stalingrad a sniperská tématika ma vždy veľmi bavili, ale v tomto prevedení mi to až tak dobre nesadlo. Úvodná dvadsaťminútovka je perfektná, príchod na front a sovietsky útok, všetko to pôsobí správne beznádejne, vedenie je kruté a k tomu prvý Zajcevov hrdinský čin, ktorý ho predstaví v tom najlepšom možnom svetle, ale následne to až príliš rýchlo upadne. Zlé to určite nie je, stále si to drží tú mierne nadpriemernú úroveň a tak som sa nenudil ani na okamih, len jednoducho tématika špičkového odstreľovača v Stalingrade tu nie je vôbec využitá a až príliš rýchlo sa začne sústrediť na súboj dvoch elitných odstreľovačov, ale ten si ma moc nezískal. V celom zvyšku filmu sa už vlastne nenájde ani jedna konkrétna scéna, na ktorú by sa dalo dlhšie spomínať. A veľkým sklamaním je aj to, že film je až moc postavený na vzťahoch postáv, ktoré síce sú samy o sebe zaujímavé, ale práve tie ich vzťahy ma vôbec nezaujímali. A pritom je tu toľko dobrých hercov, Jude Law mi v hlavnej úlohe sadol až prekvapivo dobre, charizmatický Ed Harris ako jeho hlavný súper, ale aj Joseph Fiennes, Rachel Weisz a Bob Hoskins, ale romantická línia a podivné priateľstvo s politrukom ma absolútne nezaujímali a zaberajú dosť veľký priestor. Skôr si ma získal vzťah nemeckého odstreľovača a chlapca, alebo krátka časť s Ronom Perlmanom, ktorý mi v spoločnosti hlavného hrdinu ako jediný vyhovoval. Sklamaním je aj akcia, celkovo je skvelo natočená a odohráva sa vo výbornom prostredí, ale mňa bavila výhradne len tá z úvodnej dvadsaťminútovky, všetko následné je len úplne obyčajné, aj keď nejaký ten trochu napínavý moment sa predsa len nájde. Režijne je to kvalitná práca, síce ma prekvapuje, že to dostal na starosti práve Jean-Jacques Annaud, ktorý točil úplne iný typ filmu, ale zvládol to výborne, rovnako nesklame ani technická stránka a výprava. A sadla mi aj hudba. Takže celkovo som trochu sklamaný, za čo môže hlavne slabší scenár, ale inak Nepriateľ pred bránami určite nie je zlý film, kladov má dosť a raz za pár rokov dostanem chuť si ho pozrieť, aj keď hlavne kvôli tej úvodnej fáze. 66% (07.02.2012)

„Keď na teba pozerá Stalin, pozerá na teba celá ruská zem.“ Hoci ma fascinuje povolanie snajpera (8 hodín bez pohnutia ležať a potom všetko vyriešiť potiahnutím kohútika), toto nebola moja šálka kávy. Po technickej stránke tomu niet čo vytknúť. Strih je prehľadný, apokalyptická výprava pôsobivá, hudba Jamesa Hornera plní svoj účel, kostýmy kvalitné, akčné scény dokážu vtiahnuť a sú správne krvavé. V skutočnosti to vraj bolo o dosť inak (napr. sa vedú spory o to, či postava Eda Harrisa vôbec existovala, takisto stvárnenie Judea Lawa sa vraj brutálne líši od reálneho Zajceva), ale to mi je jedno. Čo mi jedno nie je, to je scenár viac sa nesústrediaci na osobný súboj odstreľovačov. Tento motív je skôr vedľajší, relatívne okrajový. Poteší malá rola pre môjho miláčika Rona Perlmana a absurdný Bob Hoskins ako Chruščov. Nebavilo ma sterilné duo Joseph Fiennes/Rachel Weisz. (28.05.2011)

Soundtrack James Horner: 1. River Crossing to Stalingrad ,2. The Hunter Becomes the Hunted ,3. Vassili's Fame Spreads ,4. Koulikov ,5. The Dream ,6. Bitter News ,7. The Tractor Factory ,8. A Sniper's War ,9. Sacha's Risk ,10. Betrayal ,11. Danilov's Confession ,12. Tania (End Credits) , (16.05.2011)

Úvod je strhující. Pohled na válčící Stalingrad, vypadající spíše jako peklo, přeplouvání Volhy za asistence messerschmidtů a následující ůtok ústící v masakr - to je pěkný kus filmařiny. Vůbec celá výprava je monumentální a patří ke kladům snímku. Jenže po úvodní třetině se film vleče a doplácí na řadu scenáristických děr. Ale koukat se na to dá, i díky trojlístku - Law, Weisz, Harris. (21.07.2002)

Annaud nás nejdříve navnadí monumentálním a strhujícím úvodem, aby celý film v zápětí utopil v romantizující břečce. Potenciálně napínavý souboj je naprosto zbytečně rozmělněn v trapném milostném trojúhelníku a z filmu se tak stává jakési komorní divadlo v neskutečně drahých kulisách. Co se emocí, prokreslení postav a jejich motivů týče, nevěřím navíc Annaudovi ani jedno filmové políčko a i hrůza Stalingradského kotle zůstala tak nějak bez odezvy. Nebýt Eda Harrise coby majora Königa, byl by to vážně průšvih. Hvězdu navíc dávám z evropského patriotizmu. Velká, velká škoda promrhat takhle evidentně štědrý rozpočet. (09.01.2006)