Veřejný nepřítel

Jeden zo zakladateľov gangsterského filmu! Verejný nepriateľ upriamuje pozornosť na kontrast morálok dvoch blízkych mužov / bratov: jedného „poctiváka“, druhého gangstra. Zároveň predstavuje nástup jedného hereckého velikána - Jamesa Cagneyho, ktorý sa v tomto žánri udomácnil a najmä vďaka jeho Tomovi Powersovi sa stal hereckou ikonou raných gangsteriek._________ Z obavy, že si publikum mafiána zamiluje ako sympatickú postavu, ale predovšetkým z obavy pred Produkčným (tzv. Haysovým) kódexom, museli štúdia pristúpiť k nasledujúcim krokom. Na samotnom začiatku filmu je uvedené: „Cieľom tvorcov je čestne zobraziť udalosti, ktoré sa dnes odohrávajú v určitej sfére amerického života a nie glorifikovať chuligánov či zločincov.“ Zásahy štúdia sa odrazili aj v zobrazovaní násilia, odohrávajúceho sa vo filme vždy mimo obraz. 10/10 (05.09.2008)

Archaičtější a vůbec celkově neohrabanější Malý Cézar si mě paradoxně získal víc; obě gangsterské klasiky stojí a padají s hercem v hlavní roli, obě reflektují tehdejší žhavě současnou hospodářskou krizi, obě sympaticky ukazují gaunery jako jednoduché gaunery bez přidané psychologické omáčky, ale pokrytecké moralizování Veřejného nepřítele, když všichni víme, že tyhle filmy vznikaly a vznikají pro lechtivý pocit identifikace s charismatickým psychopatem, je mi ze srdce protivné, v mateřských stescích, jaký je to synáček v jádru hodný chlapec svedený špatnou společností, přece jen cítím zárodky pozdějšího stejně protivného žánrového romantizování, samotný příběh je triviální a řemeslné zpracování tak zručné, až je vlastně nudné. S mírným přihlédnutím k historickým zásluhám rovné ***. (09.01.2019)

James Cagney v gangsterskej dráme o jednej sorte ľudí. Hoci tvorcovia diváka pred filmom upozorňujú, že nebolo ich cieľom oslavovať chuligánov a zločincov, akosi sa im to v priebehu filmu príliš nedarilo. Cagney v tomto, ako aj v mnohých ďalších filmoch, sa do role gangstrov nehodí, aspoň pre mňa - môže za to jeho malá postava, blonďavé vlasy, sympatický kukuč a málo charizmatický ksicht. Celkovo hra drsňákov dnes pôsobí úsmevne. Každopádne, film je na svoju dobu, vcelku dobre spracovaný, nenudí a dobre funguje aj vykreslenie charakterov. Akurát tých prestreliek, ako je tá v závere, mohlo byť aj viac. (26.03.2021)

Staré filmy majú niečo do seba ! A to aj staré gangsterky! Nepochybne sa tento subžáner vyvíja stále k lepšiemu, ale aj zo súčasného pohľadu sa dajú pozerať bez donútenia a bez neustáleho prižmurovania očí (na rozdiel od napríklad dobového sci-fi). Tu musím opäť (ako som už neraz...) vyzdvihnúť herecké výkony starej hollywoodskej školy. James Cagney nie je len roztomilý tanečník stepujúci v Yankee Doodle Dany, ale tu som zistil, ževie hrať aj poriadnu sviňu... Vtedy sa asi tak hrať MUSELO, inak tam človek nemal čo hľadať... Verejný nepriateľ z môjho pohľadu nemal obrovské filmové ambície, čo veľmi sympaticky vyústilo do minimalistického diela, no o to silnejšieho obvinenia amerických mafiánkov 30-tych rokov... (02.11.2012)

James Cagney je tak nesympatický v úlohe gagstra Toma Powersa, že to hraničí s realitou. Presne toto od gangsterky očakávam. Antihrdina, ktorý vzbudzuje antipatie preto, lebo je arogantný, násilnícky a je nám z neho zle už na pohľad. Žiaden sympoš Johnny Depp v remaku, ktorého nám malo byť lúto. Ďalej ma film odzbrojil svojou neplánovanou nadčasovosťou. Pre maminky bude syn vrah stále milovaný baby boy, pre ženy bude stále príťažlivejší prachatý hajzel, ako tvrdo zarábajúci poctivec alebo vojnový veterán. Ako bolo v Amerike tridsiatych rokov, tak je všade na svete aj dnes. A potom mi ani nevadí dnes už trochu afektované herectvo, statická kamera, vyhýbanie sa detailnému vraždeniu a štúdiovosť exteriérov. Rozoberať, prečo je Wellmanov film z počiatku zlatej doby Hollywoodu nekompromisnejší, ako Mannov remake zo súčasnosti, si netrúfam. (06.08.2013)