V pravé poledne

High Noon je řemeslně naprosto dokonalý film. Herectví, kamera, hudba, režie, střih... Od první chvíle film neúprosně tepe k nutnému rozuzlení, které je, po více než hodině příprav, nakonec tak rychlé a koncentrované, že to bere dech. Jestli existuje něco jako dokonalost ve Westernu, tak je to tenhle film. A to vůbec nemluvím o tom, že je to taky western, který dokonale obrací na ruby mnohé žánrové klišé. Ne, tady fakt nejde o hrdiny a ani šerif v podání Gary Coopera není klasickým westernových hrdinou, spíš je jen člověkem, který má své zásady. Nesmírně důležitý film... Celkový dojem: 90% (28.03.2020)

Klasický western zcela neklasické povahy a podoby. Pozvolna, ale přesto náramně gradující drama muže, kterého čeká osudové střetnutí s bandou nelítostných desperátů a ačkoliv shání pomoc, kde se jen dá (což se naprosto vymyká tradičnímu hrdinskému archetypu), nakonec na souboj s nimi stejně zůstane úplně sám. A to je na tom to nejlepší - ta rostoucí a stupňující se zoufalost a osamělost hlavního hrdiny v dokonalém ztvárnění Garyho Coopera. Připadám si jako jeden z mála vyvolených, kteří genialitu a výjimečnost tohohle filmu chápou a dokážou je docenit při každém zhlédnutí. Do svého westernového TOP 5 bych High Noon asi nepropašoval (konkurence je holt zatraceně silná), ale vždy ho budu považovat za jedno ze stěžejních děl svého žánru. 90 % (24.11.2002)

"Nemyslím, že by dobrý městský maršal běhal po městě jako bezhlavé kuře a žadonil o pomoc. A kdo ho nakonec zachránil? Jeho kvakerská žena. Takhle si dobrý western nepředstavuji." - Howard Hawks. A ako dokazujú i niektoré tunajšie komentáre, nebol v tomto názore sám. High Noon je však klasickým westernom v najlepšom slova zmysle. Čiernobielym obrazom (pozor, existuje neskoršia kolorovaná verzia, ktorá však ničí estetiku filmu), i jasným videním dobra a zla. Zároveň však veľmi atypický, pretože sa jedná o vrcholného predstaviteľa psychologického westernu, ktorý sa prenikavými očami objektívu kamery zabodáva hlboko do šerifovho vnútra. Ďalšou, ešte výraznejšou zvláštnosťou je voľba štruktúry, v ktorej sa dej odohráva v reálnom čase, teda stopáž zodpovedá dĺžke príbehu. Často na to upozorňujú zábery na hodiny, ktorých ručičky sa nemilosrdne posúvajú vpred. Tým sa stanovuje jasný rámec fabule, na ktorého začiatku stojí svadba Willa Kanea a Amy Fowler, a na konci príchod Millerovej bandy a záverečné zúčtovanie. Napriek tomu, že je väčšina filmu venovaná Kaneovej snahe presvedčiť obyvateľov mesta, aby mu pomohli, a vyčkávaniu na poludnie, nuda sa nedostavuje vďaka brilantným strihovým prechodom medzi simultánne sa odohrávajúcimi akciami a dialógmi medzi postavami, ktoré priebežne stupňujú tenziu a vyhrocujú už tak napätú situáciu. Intenzívne prehlbovanie genderových rolí, ktoré majú pre rozuzlenie rozhodujúci význam, je natoľko neobvyklé, až je divák nútený ho pod vplyvom geniálnych slovných stretov prijímať ako samozrejmosť "toho skutočného" Divokého západu. Zásadné je i aplikovanie motívu vlaku, respektíve železnice - lineárna cesta k pevne stanovenému cieľu, nezvratnosť, nezastaviteľnosť a presnosť švajčiarskych hodiniek. 90% (17.03.2015)

Než přišel Segio Leone nebo Sam Peckinpah byly westerny jen o charismatických šerifech, který ví, že město patří jen jim a nikdo jiný nemá nárok. Tento není jiný s vyjímkou, že se odehrává v reálném čase jednoho horkého poledne. Nejedná se o špatný film jen mi připadal příliš jednoduchý a celkově takový televizní s minimální výpravou a akcí. (15.01.2010)

Niekedy je problém, keď majú scenáristi do stanovenej stopáži napchať dej, ktorý zahrňuje často aj niekoľkoročný sled udalostí. Tu bol problém opačný, ako si za skoro hodinu a pol poradiť s vyše hodinovým časovým úsekom a to pokladám za ešte väčšiu prekážku. Tú sa však podarilo preskočiť bez zaváhania. Napätie aké som vo westernoch nepocítil už dávno, akurát tá citová a dramatická skladba vzťahov je pomerne strohá a nedoriešená, čo je na toľké hviezdy na pľace pomerne veľká škoda. Zaujímavé je, že obávaný súper, na ktorého sa vlastne čaká celý film vystupuje na scéne možno päť minút, ale ide z neho strach väčší ako pri niektorých pochybných súčasných horroroch. Trošku ma zmiatol aj debilný ksicht Lloyda Bridgesa a každú chvíľu som čakal, kedy na mňa niečo vyškľabí. 80%. (02.04.2008)