Jozef Mak

J. C. Hronský bol zakázaný autor. Jediné knihy, ktoré boli súčasťou našej knižnice, boli krásne rozprávkové príbehy „Smelý zajko“ a „Smelý zajko v Afrike.“ Viac jeho diel som dlho nepoznala a aj dnes je divné čítať o politických postojoch autora, kvôli ktorým radšej po vojne opustil Slovensko. O to zaujímavejšie pôsobí jeho román Jozef Mak. Osobne by som ho zaradila medzi prvých päť najlepších diel slovenskej literatúry. V tejto – filmovej podobe však tiež nebol vôbec sklamaním. Naopak. Po dlhej dobe hodnotím takto vysoko slovenský film. Príbeh netreba podrobne opisovať. Jozef Mak – jeden z milióna. Mohlo by sa zdať, že od narodenia ho stretáva len samé nešťastie, ale z môjho pohľadu je to inak. Ide o neuveriteľnú schopnosť každého človeka aj napriek okolnostiam ráno znova vstať a žiť svoj život najlepšie, ako dokáže. Ľudská vôľa ako najpevnejší materiál? Dielo teda vyznieva v závere optimisticky. Pozitívne hodnotím aj herecké výkony, hudobné pozadie a zábery zo slovenskej prírody, ktoré potešia oko. (11.01.2022)

Jozef Mak - človek milión. Dielo Cíger-Hronského zareznovalo na škole o niečo viac ako ostatné klasiky - práve svojou obyčajnosťou a realistickosťou. S filmom to dopadlo ale rozporuplne. Na jednej strane na televíziu kvalitné spracovanie, dobré zasadenie a relatívne dobré herecké výkony, ale aj miestami nehodiace sa pokusy o modernu (podbiehanie vkusu diváka), sex (pre školy tým pádom asi nehodiace sa) a nedomyslené obsadenie. Taký Maštalír sa so svojím zovňajškom, výškou a strihom vlasov vonkoncom nehodí na rolu, ani celkovo do starovidieckeho prostredia. Pýtalo si to dať priestor o niečo staršej, vyzretejšej generácii hercov, ktorí by viac zapasovali do daného prostredia. Na viac ako silnejšie 3 hviezdy to tak nie je. Chcel by som však pochváliť RTVS za navrátenie sa k točeniu našich klasických diel. Kiežby v tom chceli pokračovať, učiť sa z počiatočných chýb a netlačiť tak silno na pílu moderny. Klasike to nesvedčí. (02.01.2022)

Esenciou drvivej väčšiny slovenských filmov je ťaživé trápenie sa životom.  Slovenskí filmárikovia a filmušky totiž len zúfalo skromne nadviazali na akčno-romanticko-dobrodružné tradície, započaté v Amerike nakrúteným Jánošíkom (1921) - prvým slovenským filmom. Naopak, uplynulé roky venovali rozvoju ponurého psychologického filmu. Nepochybne v tom mal prsty i boľševik s jeho "rafinovanou" kultúrnou politikou. Avšak aj súčasní režiséri sa v takejto téme občas nájdu Vybŕľajú a zbastlia ďalší ponurý film. Aj  režisér Bebjak musel vytesať zárez do širokého portfólia "zmierenia s beznádejným trpkým žitím". Vybral si skvelý román - človeka milión - Jozefa Maka. Spracovanie fajné. Vidno však, že dnešné hviezdy sk herectva nie sú úplne tou najtop hereckou generáciou. Nech je ako chce, ide o pozerateľnú záležitosť. A odznie v nej i táto skvostná veta - poznanie: "Dobro sa skrýva v diere, sračky sa tvária ako med.". (02.01.2022)

Jozef Mak, jeden z mála podarenejších slovenských filmov. Nejedná sa o zázrak ale v našej kinematografii veľmi rád uvidím niečo nové. Kamera mi trošku prekážala lebo behala tade kade ale to sa dá odpustiť. Pedro natočil film. Nie ďalšiu debilinu. On jednoducho natočil film, viete podľa mňa sa ťažko uchytíte na Slovenskej scéne lebo tu sa nerobia filmy ako v Hollywoode. Tu sa spravý jeden film za rok a to nám stačí. Len nie vždy sú tie filmy priaznivé. Ale veď nájdu sa tu filmy ako Čiara, ktoré ovplývajú špeciálnym drsným čarom, ktorý ja zbožňujem. Maštalír je tu ukážkový, proste aj v Čiare sa ukázal ako pekná sviňa (v tom dobrom). Po tomto filme mám akúsi nádej, že nerobíme sračky veď Hollywoodske filmy sú väčšinou 50 percentné filmy takže nemáme sa za čo hanbiť. Teda knihu som nečítal a ani neviem či mi film dal podnet na jej prečítanie. Ešte nad tým porozmýšľam, všetci herci boli fajn len hlavný hrdina mi nesedel. Akoby to bolo amatérsky zahrané, aj keď herec určite nebol amatér len nejak som mu neuveril čo vlastne hrá. Neviem možno som iba ja už zmagorizovaný béčkami. Ale za to postava Julky bola perfektná, jednoducho herečka to zahrala ukážkovo. Jozef Mak je veľmi dobre natočený film a konečne niečo čo nevyzerá ako zle zahraný cirkus. (01.01.2022)

Český divák pochopitelně nebude mít povědomí, že je film natočený podle slovenské klasické povinné četby, já to sice taky nečetla, ale jakés takés povědomí o těžkém osudu nemanželského syna děvečky ze statku jsem měla. Obecně mi vcelku vadí, že se slovenská tvorba posledních osmdesát let v drtivé většině omezuje na příběhy drsného venkova, pustíš si RTVS a na ní film ze 40.let- ožralý sedlák zbije a klátí na seně služku, přepneš na ČT1, film ze 40.let- Oldřich Nový tančí v baru s Natašou Gollovou.. Ale pal to čert, čas od času se i slovenský film ze sedláckého prostředí povede. K mé velké radosti třeba tento. Mám ráda Káru plnou bolesti, kde by se kámen ustrnul nad nebohými tuláky Geišbergem a Zednikovičem a tady je Hartl taky skvělý! Juditka je úžasná, jako vždy. Loj, Nahálka, Mórová, představitelka Julky...všichni přesvědčiví, plus perfektní Agáta Spišáková, která má peckovně nastudované snad všechny venkovanky vůbec. Bebjakův televizní Jozef Mak je krásný film, s nádhernou hudbou, skvělým hlasem vypravěčky Szidi Tobias, je pomalejší, což ale není vůbec na škodu, vizuálně perfektní. Je to důstojně a vkusně zpracované dílo, které každý Slovák aspoň rámcově zná, což tvůrce vždy limituje. Líbí se mi Bebjakovo pojetí. Není to film pro každého, člověk mu musí jít trochu naproti, protože dobrobolně se dívat, jaké strasti jeden člověk unese, to není zábava vhodná na jakýkoli večer. Hodnotím to přesto maximální známkou, sedlo mi to asi jako Želary nebo Sekal, zajímal mě každý záběr a už dnes vím, že se k filmu budu ráda čas od času vracet. Jozef Mak- človek milión. Nezapomenutelné! (19.08.2023)