Režie:
Šúhei MoritaScénář:
Einošin ItóKamera:
Kacufumi SatóHudba:
Jutaka JamadaHrají:
Mamoru Mijano, Sumire Morohoši, Kana Hanazawa, Tošijuki Tojonaga, Takahiro Sakurai, Júiči Nakamura, Anri Kacu, Júki Fudžiwara, Šó Hajami, Kazuhiko Inoue (více)VOD (1)
Epizody(12)
Obsahy(1)
Vášnivý čitateľ Ken Kaneki žije v Tokyu, kde sa medzi ľudmi potulujú aj "ghoulovia", ktorí na prvý pohľad vyzerajú ako ľudia, čo využívajú k získaniu potravy. Kaneki na to doplatí, keď sa zamiluje do dievčaťa, ktoré je ghoul, hoci on jej skutočnú identitu nepozná. Odhalí ju až v momente, keď ho dievča napadne a pokúsi sa ho zjesť, pretože ghoulovia sa živia na ľudoch a potrava, ktorou sa živia ľudia, im príde nechutná. Avšak zhodou okolností sa stane, že to ona v dôsledku nepozornosti neprežije a lekári sa pokúsia Kanekimu zachrániť život. Aby Kaneki prežil, musia mu voperovať orgány toho dievčaťa. Operácia Kanekiho navždy zmení a vyvolá v ňom nezvyčajné reakcie, ako napríklad nechuť k ľudskému jedlu... (Chinese Ashio)
(více)Videa (2)
Recenze (58)
Prečo toto anime má hlavne dobré začiatky a konce? Moja prvá veta platí aj pre prvú aj druhú sezónu. Prečo sa hneď na toto sťažujem? No lebo keď sa pozerám na anime ako celok nie je tak dobré a keď sa pozriem na konce či začiatky tak tie boli najlepšie. Potom celkový pocit z anime je iný pretože koniec ho upravuje smerom hore. A prvá sezóna mala fakt epické finále a to sa mi páčilo najviac zo všetkého. Je to hlavne škoda pretože Tokyo Ghoul má potenciál a nie je bohužiaľ naplno využitý. Prejdem teraz na hodnotenie prvej sezóny. Súboje sú veľmi kvalitné a dostatočne rozpohybované. Animácia je veľmi pekná a občas aj krásna. Mne osobne sa opening nepáčil, ale to je vec vkusu a ending je lepší. Čo sa týka vyvrcholenia sú v Tokyo Ghoul prvej sezóne v podstate dve. Prvé vyvrcholenie je približne v polovici prvej sezóny a druhé na konci. Charakterov je v anime príliš veľa a niektoré dostávajú hĺbku až v druhej sezóne. Mňa zaujala najprv postava Kamishiro Rize, ale no bohužiaľ viete čo sa stalo ďalej. Kaneki je väčšinou riadne otravný a na to aby ho človek pochopil potrebuje celých dvanásť dielov. Veľká zmena sa stane v podstate na konci prvej sezóny, kde pre mňa nepochopiteľne prichádza úžasná pasáž, ktorá ide do hĺbky myšlienok hlavného hrdinu. Táto konečná pasáž mňa veľmi potešila a niečo takéto mávajú tie kvalitnejšie anime. Zaujímavé je, že sa zas hráme v tomto anime na rodinku Kaneki je manžel, Touka je manželka a Hinami je ich dieťa. Ja to samozrejme zveličujem a nie je tomu úplne tak (v druhej sezóne to vôbec už tak nie je). Tvorcovia podľa mňa prestrelili s hrdinom Shuu Tsukiyama a to viac úchylnú postavu som už dávno nevidel (pripomína Hisoku z Hunter x Hunter, ale ten bol "úchylný na boj"). Tokyo Ghoul má proste málo dielov na to aby ukázal všetky tie úžasné postavy a napríklad Hide, ktorý je nesmierne dôležitý, až kľúčový pre príbeh sa v anime vyskytuje minimálne. Celý Tokyo Ghoul (prvá + druhá sezóna keby majú spolu) by zrejme potreboval minimálne päťdesiat dielov aby naplnil svoj potenciál. Spokojný teda nie som, ale posledná pasáž (koniec) prvej sezóny zachraňuje toto anime od nižšieho hodnotenia. Pokračujte na Tokyo Ghoul A. ()
Keď som videl Tokyo Ghoul prvý krát (počítal sa tuším rok 2014-15), neskutočne som si to užíval, páčilo sa mi to a do začiatku roku 2017 som ho dokonca mal zaradený v desiatich najobľúbenejších seriálov na tejto databáze. Časom som však začal pozerať anime aktívnejšie a počet mnou videných anime seriálov sa zvýšil. Preto je pochopiteľné, že sa môj názor na tento seriál výrazne zmenil a postupom času som nemal rád Tokyo Ghoul už úplne. Ešte väčšiu nechuť som mal, keď som sa už niekoľkokrát snažil si seriál znovu pozrieť, avšak z absolútneho nezáujmu pokračovať som ho vypol. To, že pri porovnaní s ostatnými seriálmi je Tokyo Ghoul prinajlepšom podpriemerné dielo je už dokázané, avšak je rovnako zlé aj v prípade, že sa sústredíme priamo na tento konkrétny seriál? Áno, je. Seriál síce obsahuje nejaké prvky, ktoré sa ľuďom zapáčia a výborná je aj animácia, či hudba, ale dobrá vizuálna stránka zo seriálu nerobí dobrý seriál, naviac v prípade, keď obsah nie je dostatočne prepracovaný. Tokyo Ghoul totižto obsahuje množstvo dier scenári, ktoré nejednému racionálne uvažujúcemu človeku budú vŕtať hlavou. Celý seriál nás sprevádza postava, ktorá je príšerne napísaná, prechádza si viacerými nezmyselnými vývojmi a pracuje sa s ňou tak neuveriteľne, až som si ju skrátka znenávidel. Podobných postáv je tu viac, naviac tu je množstvo nezmyselných a nemožných momentov, nepochopených motívov a konaní postáv, pričom aj keď sa nájde nejaká zaujímavá postava, po pár dieloch sa zmení a pridá sa k ďalšej kope tých zlých postáv. Často mám aj pocit, akoby bol Tokyo Ghoul seriál, ktorý je robený len preto, aby sa páčil cieľovej skupine a bol to len čistý fan service, pričom sa v ňom zabúda na akúsi logiku či kvalitu a dosť často odbočuje od predlohy. Seriál totiž hodnotím ako veľmi zlý, no zároveň sa nebránim doporučeniu ho ľuďom, ktorí majú radi horory a majú v pláne začať s anime aby vedeli, či je toto filmové odvetvie práve pre nich. Zároveň by som však touto Tokyo Ghoul sériou skončil a pokračoval s inými anime seriálmi, prípadne predlohou. Tokyo Ghoul: A by sa mal človek úplne vyhnúť a ešte horší Tokyo Ghoul: re si pozrieť len v prípade, že čítal mangu a nevadia mu zle adaptácie. Viac ako dve hviezdy si to nezaslúži. ()
V dnešní době sem rád za takové anime jakým je Tokyo Ghoul, ano postava Kanekiho je zde vykreslena jako slaboch a tak trochu prosťáček, ale i za takovouhle postavu sem rád. Proč si asi teď budou mnozí ptát, proč je rád za postavu která brečí a dává najevo svoje city, emoce, sny a cíle, no protože mám rád takovéhle postavy. Né že bych neměl rád nabušené postavy, které pokaždé když se střetnou s nějakým nepřítelem, tak ukážou svoje bradky a v polovině souboje takovým postavám začne laktace viz takový Kenshirou. Takže ono je to pak fakt záhul na to koukat, navíc problém s takovou postavou je, že dál nemůže rozvíjet. Zatímco se z takového slabocha jakým Kaneki je, se může později vyklubat, právě onen nabušenec a nebo ne, takovéhle postavy mají prostě možnost se vyvíjet a jít různými cestami. A co ostatní postavy ? No jejich to opravdu hodně a každou postavu, opravdu každou, sem měl svým způsobem rád, buď byla něčím zajímavá a nebo mně zajímal její osud. Ale asi sem si nejvíc oblíbil právě tyhle, z řad lovců (vlašťovek) je to Mado a Suzuya, co se týče ghúlů, tak Tsukiyama - to je prostě zlatíčko), Yoma, Rize - přestože tam je jenom krátce), Touku a v neposlední řadě i Kanekiho......... no trošku i Nishikiho, ale opravdu jen trošku. Co se týče animace, tak je sice krásná, ale souvisí s tím i jeden velice vážný problém a tím je, jak již bylo zmíněno je cenzura, cenzura to je prostě čistý zlo, díky tomu divák přijde o docela pikantnosti. Za zmínku ještě stojí velice povedený opening a ending, ta hudba je prostě úžasná. Ale co mám opravdu rád na tomhle seriálu je, to že zde neni jenom to násilí, ale právě i ta citová stránka, navíc ve dvanácti dílech se povedlo krásně, vyzobrazit postavy a jejich osobnost. Tento seriál má mé doporučení co by nezkušeného otaku, jen ta cenzůra tomu škodí, takže pryč sní. PS : Jason a jeho luskání prstů je hrozně nakažlivé, naučil jsem to tak nějak dělat . ()
Někdy klasicky vystavěná cesta outsidera ke schopnostem, jindy vyprávěnka ze života, pak zase akční řež, komedie, filozofie a v neposlední řadě až zarážející množství krve nebo otevřenosti. Jsem moc rád, že jsou osudy Kanekiho a jeho přátel i nepřátel nečekaně vystavěné, efektní a pokaždé, když jsem si myslel, že už mám jejich žánr a záměr prohlédnutý, přišel další překvapivý úhyb. Málokdy se povede koktejl tolika přísad namíchat s univerzální chuťovou dohrou pro každého. ()
Galerie (412)
Photo © Tokyo MX
Zajímavosti (3)
- Při scéně, kde Gurmán Shuu Tsukiyama přemýšlí o tom, jak sní Kanekiho, poslouchá 9. Symfonii e moll Antonína Dvořáka – Z Nového Světa op. 95 (jajo161)
Som človek? Som ghoul? Do ktorého sveta patrím? Čoho všetkého som schopný? Ďalšie anime, ktoré brnká na existencionálnu strunu a otázku bytia vo fantazijnom svete, do ktorého sa hrdina-nehrdina (morálne dilemy a rozhodnutia servírované tvorcami sa ho snažia postaviť do nečiernobieleho svetla) znenazdajky prepadá. Cesta od zaujímavého originu hlavnej postavy (iste, našli by sa filmy, ktoré obsahujú niečo podobné, ale momentálne ich v pamäti lovím márne), ktorý dopĺňajú halucinácie a vydarená psycho atmosféra, vedie neznámo kam a je lemovaná všednými archetypmi (hrdina - málovravný outsider a melancholik, ukecaný kamarát, mentorský barman ecetera ecetera) a miernou predvídateľnosťou, čo je trochu na škodu, ale nebráni príjemnému žánrovému zážitku. Absencia školského prostredia naopak na škodu rozhodne nie je (i keď isté indície naznačujú, že to tak dlho nezostane), o to viac poteší nezriedkavá prítomnosť mrazivých, resp. humorne-mrazivých momentov (tie krvavé chvíľky s temnými úškľabkami som si neskutočne užíval). Aj hra s vizuálom počas psychedelických halucinogénnych vízií je príjemným osviežením. Občas je vidieť, že si musia tvorcovia vypomáhať scenáristickými barličkami ako zo šablóny pre instantné použitie ("náhodné" stretnutia a udalosti) a miera pátosu je na tradičných hodnotách, ale nie je to nič, čo by bránilo v ľahkej stráviteľnosti dynamického deja. Hierarchia sveta ghoulov sa črtá na horizonte, uvidíme, či dôjde k prehĺbeniu. Nádych prvej epizódy sa síce neskôr vytráca, ale ako diváka si ma stabilne udržiava. Ergo, veľmi, veľmi opatrná, ale zatiaľ spokojnosť. Neoslní, ale zabaví - i keď skôr ako oddychová séria. Uvidíme, čo ďalej. Prvé tri epizódy: 70% Pozn.: Nevykráda sa tu trochu hudobne prvý OP Psycho Pass? Úprava: Takže je to rovnakým interprétom. ////////// Nie som si istý, kde presne nastal zlom, ale zakrátko po začiatku sa začali moje akékoľvek ďalšie očakávania vytrácať rýchlejšie ako Rus po dvanástej vodke. Vo výsledku som sa síce teda nijakého zabŕdnutia do školského prostredia ani komédie nedočkal - avšak ani návratu k motívom načrtnutým v úvode seriálu, ani hlbšiemu rozpracovaniu postáv ale práve naopak - v deji sa čím ďalej začali množiť chyby, nevysvetliteľné divy a nechcene vtipné momenty, ktoré dokonale podrážajú nohy akýmkoľvek snahám o aké-také temné pojatie a atmosféru. Vyraďovanie postáv preberá účinný systém z Walking Dead dohnaný do extrému - náš hrdina niekoho stretne, následne táto postava prejaví zaujímavú vlastnosť a nakoniec je zabitá skôr, než si k nej dokážeme vytvoriť akýkoľvek vzťah (nezriedka hneď v prvej epizóde, kde sa objaví); a pretože u tých s dlhšou trvanlivosťou zväčša to niečo zaujímavé absentuje, mení sa sledovanie zo zábavného na čakanie na smrť ďalšieho vyvoleného hracou kockou scenáristickej náhody... teda logiky. A zavinené je to skutočne pretrvávajúcou povrchnou zameniteľnosťou nerozvinutých archetypov, z ktorých mnohé postupom času začínajú byť nudné. Animácia tiež nie je prostá vád a do očí bijúca cenzúra jej nepomáha, i keď si nie som istý, či by to vo výsledku bez nej nebolo ešte komickejšie. A to, čo predvádzajú scenáristi v posledných 3-4 epizódach je až neuveriteľné, akoby sa snažili všetko vyhodiť oknom. Navyše je to utnuté tak hlúpo, až to bolí. Na druhú stranu, spočiatku ma to zaujalo a vydržal som bez problémov až do konca. Možno trochu nadhodnocujem, ale ešte si nie som úplne istý, či ho rovno zavrhnem alebo mu ešte dám šancu. Moje zmiešané pocity mi nedovoľujú jednoznačne hodnotiť. Zatiaľ na hrane, keď sa mi to rozleží v hlave, možno znížim. 1. séria: 40 - 50% () (méně) (více)