Dům voskových figurín

Film je nakrútený v štýle starých hororov z tridsiatych rokov a hlavne, keď sa objavuje zdeformovaný vrah, má to riadne čaro. Je to akoby klasický zloduch z čiernobielej éry, ktorý prebehol na farebné plátno. Podobne je tam niekoľko skvelých nápadov a scén ako napríklad úvodná scéna s horiacimi figurínami, či celkovo ten úžasne béčkový námet a všetko s ním spojené. Bohužiaľ to, čo má tie scény spájať, je úplne mizerné a vrcholom je predvídateľný záver filmu. 7/10 (03.01.2016)

Vôbec nie zle zvládnutá téma voskových figurín, hoci pár nezáživnejších miest by sa v príbehu našlo. No aj po rokoch dokáže tento snímok navodiť mierne zimomravé pocity, v časoch vzniku filmu to musela byť bomba. Vincent Price bol úžasný, to ako dokázal narábať so svojou postavou bolo dokonalé. Páčila sa mi aj pekná pastelková kamera. Slabší nadpriemer. 70/100 (20.06.2019)

Toto bola moja štvrtá návšteva filmového domu voskových figurín. Prvý krát som tam nahliadol ako teenager. Bolo to vo filme "Voskové múzeum" z roku 1988. Veľmi to vtedy na mňa zapôsobilo. Takže som sa ihneď vrhol na "Voskové múzeum 2". Z toho som však už nebol taký nadšený. V roku 2005 som sa vybral na premiéru snímku "Múzeum voskových figurín". Z kina som odchádzal sklamaný. No a teraz som si pozrel "Dom voskových figurín" z roku 1953. Je to starý, klasický horror s výbornou atmosférou a skvelým Vincentom Priceom v hlavnej úlohe. Som nadmieru spokojný. **** (28.08.2016)

Děj tohoto filmu nemá s House of wax z roku 2005 společného nic, krom několika mrtvých lidských těl zalitých do vosku. Na rozdíl od svého novodobého jmenovce je House of wax z roku 1953 nápaditá kostýmní podívaná, určena sice pro popcornové publikum amerických drive-inů, leč nesoucí v sobě atmosféru těch nejlepších hororových klasik. Příběh se točí kolem skvělého sochaře (Vincent Price), kterého zradí jeho obchodní partner a kvůli pojištění nechá spálit jeho nejlepší práce z vosku. Sochař téměř uhoří. Po nějaké době se však vrací s jediným cílem – pomstou. Své oběti zalévá do vosku a vystavuje je ve svém domu voskových figurín. Zajímavostí je například účast mladého Charlese Bronsona v roli němého svalovce Igora, který plní zločincovi temné plány. Je vidět, že to tehdy všechny bavilo natáčet, díky čemuž mohli vznikat filmy na pomezí umění a braku, které baví i po 50.letech. Na kvalitě se samozřejmě podepsal i jako vždy výtečný Vincent Price. (13.08.2005)

House of Wax bohužiaľ úplne postráda znepokojujúcu atmosféru voskových múzeí a to i napriek tomu, že (na rozdiel od Waxwork) sa pracovalo so skutočnými figurínami. Táto skutočnosť však naopak umožnila nakrútiť pôsobivú úvodnú scénu, ktorá evokuje záverečnú scénu z Pátera Thomasa. Pokiaľ mal tento film byť remakom "Tajomstva panoptika" z roku 1933, mal si dať záležať aspoň na inteligentnej modifikácii kľúčovej iracionálnej scény, no tá je len odcitovaná a dokonca je menej pôsobivá. Režisér Andre de Toth sa jednoducho príliš spoliehal na čaro novej 3-D technológie a niektoré scény použil jedine z dôvodu, aby vynikla. 3-D kvalitu diela posúdiť neviem (na jednom z bombastických plagátov je sľubované, že Nothing that has gone before can compare with this), každopádne i v 2-D formáte ide o atmosferickú záležitosť s jednou brilantnou ľakačkou, veľmi efektívne fungujúcou i dnes (keď si pomyslím, že šlo o 3-D film, nejedného diváka muselo v roku 1953 švihnúť o zem). (24.03.2005)