Nový svět

Legenda o Pocantohas v demýtizovanom podaní (okrem iného tiež v tom, že zobrazuje aj jej neskorší život, ktorý značne narúša romantickosť oklieštenej legendy). Malick v svojom typicky meditatívnom, hypnoticky pomalom plynutí obrazov s uvoľnenou kostrou príbehu a úmyselnými informačnými medzerami (strih viackrát dôležité okamihy preskakuje a necháva ich vykreslenie čisto iba na divákovu predstavivosť) na kontraste dvoch kultúr vykresľuje svoj záujem o rozštep medzi Matkou Prírodou - jej krehkosťou, nevinnosťou a čistotou v protiklade s deštrukčnými sklonmi príslušníkov "civilizovaného" sveta. Úchvatná kamera s dlhými zábermi na panenskú krajinu a jej dietkami, podkreslená krásnou hudbou (Horner do soundtracku zakomponoval aj Wagnerov "Das Rheingold") výtvara magicky príťažlivú lyrickú symfóniu pomaly sa vpíjajúcu do divákovej mysle, aby s hlasným príchodom Angličanov bolo narušenie harmónie o to evidentnejšie. Podprahové voiceovery hlavných postáv citlivo vystihujú najdôležitejšie prvky režisérovej cesty tak k oživeniu legendy, ako zároveň aj z dnešného pohľadu žiaľ iba ideálom vývoja kultúry, ktorá by dokázala mierumilovne koexistovať so svojím okolím (a aj sama so sebou). (26.01.2006)

K filmům, usídlených v žánru "dobrodružný" či "historický" s dlouhou stopáží a s modrým hodnocením, jsem vždy zachovávala podvědomý lehký odstup a počáteční obavy. Nový svět byl jednou z výjimek, kdy jsem příliš neočekávala, a poté jsem byla více než potěšena. Osídlování neznámého území obývaného indiány je linie sama o sobě poněkud nevýrazná. Ovšem Colin Farrell a mě zcela neznámá Q'Orianka Kilcher, který byla dokonale krásnou indiánkou (nedokázala jsem si v této roli vzpomenout na žádnou herečku, která by zde seděla lépe) společně táhnou celý film. Svým příběhem, obdařeným krásou, něhou a láskou, utlačují možné viditelné i skryté nedostatky tohoto výpravného příběhu. Dalším okouzlujícím prvkem jsou myšlenky a slova pronášená Smithem a Pocahontas, jež splývají v působivý poetický zážitek. Jako poměrně závěrečnou postavou se objevil Christian Bale, v jehož každém úsměvu budu stále vidět ten zlomyslný a šílený úsměv Patricka Batemana. Jeho postavu jsem si příliš neoblíbila z důsledku mého skromného přání, aby Pocahontas skončila v objetí kapitána Johna Smithe, a jejich láska tak mohla být naplněna (jak patetické, ale v tomto případě zkrátka nemohu jinak). Nakonec došlo i na mé ronění slz. Příběh lásky na dvou zcela odlišných březích. "Láska. Máme ji popřít, když nás navštíví? Máme odmítnout dar, který dostáváme? Nic jiného neexistuje.", "Myslel jsem, že je to jenom sen. Tehdy spolu v těch lesích. Ale jenom to jediné byla pravda." (29.12.2009)

║Rozpočet$30milionov║Tržby USA $12,712,093║Tržby Celosvetovo $30,536,013▐ Tržby za predaj DVD v USA $8,193,381 //počet predaných kusov 485,313║ Nevšedný rozprávač ako Terrence Malick stvoril ďalší nezabudnuteľný citlivo spracovaný vizuálny skvost. Priamočiare rozprávanie príbehu o láske medzi kolonizátorom a indiánkou ide rovnomerne s krásnym snímaním obrázkov a s doprovádzanou hudbou od Jamesa Hornera. Po hereckej stránke opäť dosť bohaté zastúpenie ale aj herecky výborne zahrané - hlavne Colin Farrell, Q'Orianka Kilcher a tiež aj keď na menšom priestore Christian Bale. /80%/ (18.11.2007)

Atmosférické, pomalu plynoucí, dílo kde se vlastně nic neděje a přesto to jako celek funguje. Prostě klasický Terrence Malick, tak jak ho známe. Značný problém je ovšem ve stopáži, jelikož pocity, které Malick navozuje a téma, které zpracovává, mohl se stejným a vlastně i mnohem lepším výsledkem, vytěžit i v podstatně kratším filmu. (25.01.2007)

Terrence Malick (jeho Thin Red Line je mimochodom mojím najoblúbenejším vojnovým filmom - zaujímavé myšlienky, krásna hudba, nápaditá kamera a celkovo mi pomalé poetické tempo úplne sadlo) natočil ďalšie sebe charakteristické dielo. Aké je?.. Prvá hodina je zaujímavá. Úvahy postáv nepostrádajú kúzlo a dobre sa počúvajú. Pekné sú aj zábery ručnej kamery a hudba od Jamesa Hornera. Herecké výkony sú tiež pozerateľné, i keď Pocahontas by som si vedel predstaviť aj krajšiu (za ženu by som si teda radšej zobral tú animovanú). Tu už však moja chvála končí. Ako film pokračuje, začína aj nudiť. Tempo je veľmi pomalé, dej neskutočne rozťahaný a monológy postáv sa začínajú opakovať. Film pôsobí ako neúnosne dlhý videoklip. Dej sa dlho nikam neposúva, dialógov je málo a tie básnické monológy idú časom neskutočne na nervy. Unavovali ma, neustále opakovali to isté (Kto si?, odkiaľ si prišiel?, niečo k nemu cítim, ľúbim ho matka? atď...). Motívy lásky, prírody, vojny, tolerancie a civilizácie sú síce zaujímavé, ale len zo začiatku. Ich repetetívnosť je neskonale nudná a po neustálom lyrizovaní som už mal chuť začať lyrizovať o celkovej ignorácii tohoto diela. Strih by som označil za zbrklý, je to taký zlepenec pekných obrázkov. Režisér pri natáčaní nepoužíva storyboardy, necháva sa inšpirovať až momentálnymi situáciami na pľaci a natáča čokoľvek, čo ho práve zaujme. Vidno to na tom strihu , keď je raz roztržka medzi veliteľmi a o chvíľu je zasa všetko bez vysvetlenia v poriadku. Takýchto scén je viac...........Ak by to bol dokument o panenskej prírode Severnej Ameriky z dielne Discovery channel, šiel by som s bodovaním vyššie. Lenže je to film, ktorý rozpráva určitý príbeh. Ako som už poznamenal - Tenká červená línia je skvelá. Toto ma však neskutočne nudilo a uspávalo. Buď budete unesení Millickovou genialitou alebo skôr unudení jeho rozvláčnosťou. Ja som proste skoro zaspal. 2 ** za hudbu a kameru. 45% Viac nie. (28.03.2008)