Režie:
Paľo BielikScénář:
Paľo BielikKamera:
František LukešHudba:
Milan NovákHrají:
Juraj Sarvaš, Dušan Blaškovič, Ctibor Filčík, Július Vašek, Ivan Mistrík, Elena Zvaríková-Pappová, Andrej Chmelko, Magdalena Lokvencová-Husáková (více)Obsahy(1)
Dramatický príbeh o protidôstojníckej vzbure 71. trenčianskeho pešieho pluku v Kragujevaci v období prvej svetovej vojny. Film získal osobitné čestné uznanie a Cenu FIPRESCI na 11. MFF Karlove Vary 1958. (oficiální text distributora)
Recenze (47)
Film Štyridsaťštyri je plnohodnotnou vojnovou drámou vykúkajúcou spoza zastaralej konzervatívnej kinematografie, kde herci používali typické divadelné výrazové prostriedky a kde hudba sa ešte len učila významovo vsádzať. Bielik dokázal svoj talent v spolupráci s Lukešom. Prinútil hercov hrať až na maximum a zároveň sa natoľko vyhýbať patetickosti, ktorá bola natoľko typická pre slovenské filmy. Blaškovič, Filčík, Sarvaš a hlavne už vtedy vynikajúci Mistrík a jeho nezabudnuteľná subtílna fyziognómia sú ozdobou slovenského herectva. Na vtedajšiu dobu efektívne bojové scény, subtílna hudba a nezabudnuteľné emočné scény. Prvý, druhý, tretí vystúpiť! Prvý, druhý, tretí vystúpiť! Prvý, druhý, tretí vystúpiť! ... ()
Bielik bol vyborny reziser, o tom bez debaty /aj ked ako herca ho nemusim ..../ a vo filme 44 nam ponuka scenaristicky silny pribeh o tom, co sa stalo v Kragujevaci 1918. Na dobu svojho vzniku ma film obstojne akcne sceny, herecke vykony su taktiez na urovni /Bielik si vedel vyberat hercov ..../. Najlepsia bola mraziva scena : prvy druhy treti vystupit, prvy druhy treti vystupit, prvy druhy treti vystupit .... 86 % ()
Tento film - tak ako vlastne väčšina Bielikových - je dokonalou ukážkou toho, ako spojiť komerčný úspech a maximálnu kvalitu. Ďalší zo slovenských filmových skvostov, ktorý si zaslúži čestné miesto v pomyselnej sieni filmového neba. Výborný námet, výborné spracovanie, výborné obsadenie, výborná hudba, výborné hlášky, výborný pomer romantiky, akcie, humoru i dojatia... Čo je to päť hviezdičiek; tento film je hodný celej galaxie! :) ()
"Glavy hore, junáci"...kričia Srbi v mestečku Kragujevac. Štyridsaťštyri odsúdených kráča pomaly, v smutnej atmosfére a niet sa čo čudovať, pretože popravčia čata už čaká...Veľmi kvalitný film z obdobia 1.svetovej vojny, kde sa P. Bielik ako režisér nestratil ani v bojových scénach. V prvom rade ide o súboj charakterov, silnej témy a na tom sa dá vždy stavať. Vzniklo dielo, na ktoré môžme byť hrdí, ktoré trúfam si povedať, dnešná slovenská kinematigrafia nedokáže prekonať a ako námet celosvetovo zrozumiteľný, by bol vhodný remaku. Svojím protivojnovým posolstvom veľmi pripomína slávne Kubrickove Cesty slávy. Bolo by zaujímavé sledovať ako by si s tým hollywood poradil. Vyčítať mu možno iba príliš poetický úvod z až príliš ľúbeznou slovenčinou, ktorá mi trošku kazí výsledný dojem. Je to ale iba malý nedostatok, ktorý si v priebehu filmu množstvo postáv vykompenzuje nadávkami na všemožný spôsob (jebem ti!, hovädo!,hovädo!,hovädo!...). Trochu zamrzí, že Bielik už nešiel do detailov okolo popravy, ale pri čítaní knihy o tejto udalosti mi behá mráz po chrbte. Jeden z popravených napríklad tesne pred smrťou vykríkol: "Za nami idú bratia Srbi a tí nás pomstia!" Vzhľadom na rok výroby môžme vtedajšej generácii tvorcov iba závidieť a pre dnešných, môžu byť stále vzorom. Prvý, druhý, tretí vystúpiť...,prvý, druhý, tretí vystúpiť...,prvý, druhý, tretí vystúpiť...,prvý, druhý, tretí vystúpiť...,prvý, druhý, tretí vystúpiť...,prvý, druhý, tretí vystúpiť...,prvý, druhý, tretí vystúpiť.....100%. ()
Silný protiválečný film, současně přímočarý (soustředěný na rozmanité vztahy mezi postavami, jejichž bohatství a pestrost jako by zpřítomňovala celý svět) i citlivě komponovaný z přítomných chvil i ze vzpomínek, jimiž na bojiště vstupují životní osudy těch – neméně ohrožených – v zázemí, předjímá ještě komplexnější a soudržnější výpověď o málo mladšího Fričova snímku Hvězda zvaná Pelyněk. Ústřední hrdina, člověk věrně zamilovaný do života, neochotný přizpůsobit se ani militaristické mentalitě licoměrného rakouského důstojnictva, krutých to zrůd, ani těch, kteří z války profitují, se plně vydává ve víře v svobodu svou i svých bližních. Méně odhodlaní, jinošští jsou jeho druhové, ale ani oni nezaostávají, když je třeba nastavit hruď či tvář nebo se chopit zbraně. Jejich společná cesta – to jsou jiné dějiny první světové války, než jaké by psali oficíři, dějiny odhalující zlo v samé podstatě války. V dnešní době, která se se slepým nadšením násilí otevírá, by se měl každý s podobnými kapitolami historie dvacátého století seznámit. ()
Galerie (9)
Photo © Slovenský filmový ústav
Zajímavosti (10)
- Režisér chcel autentické zábery. V jednej scéne mal oficier zabiť vojaka, ale šabľa Juraja Pašku (poručík Gyöngy) zasiahla Jozefa Režucha (vojenský kuchár ) rovno do oka. Zaliala ho krv, nevedeli, či nemá vypichnuté oko a režisér Paľo Bielik dostal šok. Našťastie mal Režuch iba preseknuté viečko. (Raccoon.city)
- K námetu filmu prišiel Bielik podľa vlastných slov náhodne po prečítaní článku. Téme sa potom venoval niekoľko rokov. Vyhľadával články v archívoch, doklady, súdne spisy, hovoril s priamymi účastníkmi vzbury a navštívil jej dejisko v Kragujevaci. (gogo76)
- Pri nakrúcaní záverečnej scény - pochodu smrti - kone zašpinili cestu trusom. Záber sa musel opakovať, ale nikto sa nemal k činu. Nahnevaný Bielik zobral lopatu a cestu vyčistil sám. (gogo76)
Reklama