Byzantium

Je to už tak strašne dávno, čo som videl film s upírskou tématikou a nemal som chuť vracať. Pritom Neil Jordan - tvorca môjho obľúbeného Interview s upírom, musel klesnúť takto hlboko a natočiť kvázi fantasy príbeh, ktorý skôr ako na upírov sa zameriava na úlohu ženy v patriarchárnej spoločnosti. A nie len tak hociakej ženy, ale prostitútky. Film je vo vážnych miestach nechcene smiešny v scénach, ktoré si vyžadujú citlivú prácu s atmosférou je zase príliš chladný a neprívetivý. Pritom celkové prostredie a zasadenie príbehu do penziónu Byzantium ponúkalo niekoľko skutočne lahodných možností. Nič sa ale nestalo. Arterton síce behanie v korzete ide a pohľad na jej naskakujúce prsia sa nesie celým filmom ako light motív, ale jej výkon je až chabučko slabý. A o Saoirse Ronan sa zmieňovať nebudem. Tá jej intelektuálnosť ma neuveriteľne vytáčala. Jediné za čo si film zaslúži tú jednu hviezdu je nápad z ostrovom a tiež fakt, že tie scény ma ako jediné skutočne bavily. Už prosím žiadnu feministickú hru, spravenú do filmovej podoby. A keď na to príde, už prosím žiadne upírie príbehy z dnešných čias. (07.11.2013)

Je to dosť dobrá hororová dráma. Má vydarený príbeh o dvoch na pohľad mladých ženách, upírkach z jednej rodiny, ktoré sú už dvesto rokov nútené žiť týmto životom a tak vždy po určitom čase musia opustiť svoj dočasný domov, aby sa aj kvôli ich nevyhnutným obetiam vyhli podozreniu. Práve prijmú možnosť bývať v opustenom penzióne, ale kvôli ich odlišným povahám a prístupom k celej situácii sa dostávajú do rôznych problémov a navyše stále po nich idú aj členovia ich rasy. Sracovanie sa mi páči, rozhodne sa nejedná o nejaký dynamický hororový thriller s množstvom špecifických žánrových prvkov, kde sa stále niečo deje, ale to mi ani trochu neprekáža. Už od začiatku som vedel, že toto bude pre mňa, celé sa to nesie v takom príjemnom pomalom tempe s dôrazom na detail, miesto nejakej klasickej väčšej zápletky tu majú prednosť samotné hlavné postavy, ktoré sú takmer úplne odlišné, jedna podaná v takmer úplnej nevinnosti a druhá zase v jej opaku, takže si vypomáha prostitúciou a násilím, takže majú odlišné prístupy k životu a jednotlivým situáciám. Dobre podaná je aj línia v minulosti, kde sa ukáže pôvod postáv a nájde sa tu aj mnoho iných zaujímavých prvkov, ako písanie listov, priateľstvo s chlapcom a iné. Takže bežné žánrové prvky, ktoré sú väčšinou takmer najdôležitejšie, ako napríklad zvyšní členovia upírskej rasy, štýl ich fungovania a podobne sú tu úplne až na poslednom mieste, takže je to prakticky len naznačené. A trochu zaujme, že upíri sú tu podaní trochu inak, než bežne, títo nemajú problém so slnečným svetlom a ani po zabití nezmiznú. Takže ani o akciu v tomto prípade nejde takmer vôbec, trochu v úvode, kde poteší jedno vydarené gore a ešte niečo a v závere a to je prakticky všetko. Herecké obsadenie je výborné, vydarené hlavné duo Saoirse Ronan a Gemma Arterton, na ktorých to celé stojí a plno zaujímavých vedľajších postáv. Réžia a technická stránka sú na tom dobre, dobrá vizuálna stránka a páči sa mi aj atmosféra, len ma trochu sklamalo, že to nebolo až tak umelecky ladené, ako to spočiatku vyzeralo. Takže som dosť spokojný, tento štýl mám rád a bavilo ma to od začiatku až do konca. 77% (14.08.2013)

Klasický beštiálny upírsky horror je dnes už len nostalgickou spomienkou pre pamätníkov. Desivé krvilačné monštrá sú už zabudnuté. Moderní upíri sú zakomplexovaní jedinci túžiaci po láske. Stratené existencie blúdiace v ľudskom dave rozímajúce nad svojim temným, takmer nesmrteľným životom. Vamp horrory sa komerčne zromantizovali a zbytočne pseudo zdramatizovali. Taký je i film "Byzantium: Upíri príbeh". Mne však tento coolový new wave vapm trend moc nevyhovuje. *** (12.05.2017)

Dva filmy v jedno. Eleanořin melancholický příběh takřka pro fanoušky Twilightu (vyprávění o dospívající dívce, první lásce a snaze oprostit se od despotických rodičů by snadno fungovalo i bez onoho upírského motivu) a život Clařin, který je nositelem jakéhosi náznaku epiky. Ostatně, takováhle dvoukvaltová, dělená narace není v Jordanově kinematografii novinkou (Hra na pláč, ono i to Interview s upírem), tentokrát ji však zvládl méně obratně. Eleanořina linie je příliš roztahaná, Clařina zase chaotická. Snad kdyby se trochu minutážní zvrátil poměr mezi nimi... P.S. Gemma Arterton je vážně kus. (06.10.2013)

Určitě se shodneme, že Neil Jordan je sakra schopný režisér, jenže jeho upírský výlet si to dere po hodně nudné cestičce. Žádný zajímavý úkaz vpravo, žádný vlevo. Možná to má fajn kameru a slušné exteriéry, ve výsledku to ale moc nefunguje. Matka je živočišná manipulátorka, dcera tichá a depresivní introvertka. Obě jsou zahrané výbornými herečkami svých generací, nic než rozvláčný děj ale tvůrci nenabízejí. Výjimkou je snad ten nejpovolanější, který se svou vizuální představivostí nejednou potěší. Jinak ale tenhle materiál z důvěrně známých kulis anglického chladného pobřeží a rozpadajících se činžáků v melancholickém kabátu rozhodně nesedne každému. Hlavně bacha, ať neusnete. Přišli byste minimálně o napěchovaný dekolt Gemmy Arterton, který se v každém třetím záběru dere ven. (22.04.2014)