Tři barvy: Bílá

...AKO sa z neúspešného STROSKOTANCA Karola v Paríži, stáva mimoriadne úspešný BIZNISMEN KAROL doma vo Varšave, inak to, že sa vôbec dostal domov, tak za to sa môže poďakovať jedine „Mikulášovi” , ktorý ho prepašoval vo veľkom, 75 kilogramovom kufri... “A od toho SANTA CLAUS aj je, teda nosí všelijaké, živé i neživé darčeky” . Otázka za milión ? Ako sa najlepšie vypomstiť svojej bývalej manželke ? Zinscenovať vlastnú smrť, pohreb, na ktorom by mala dotyčná plakať, ak ju bude „nebožtík” tíško, malým ďalekohľadom pozorovať. Panuje tu tak trochu, zvrátený, morbídny - čierny humor, ktorý funguje na 100 % ! Len pri spätnom pohľade, mi film absolútne nič strhujúce nepriniesol, iba intenzívnu snahu hlavnej postavy, čo sa tak nejak snaží dostať svojej EX do nohavičiek. Škoda, pretože za tým všetkým stojí nik iný, ako renomovaný POLIAK Krzysztof Kieślowski. Ešte dávam jasnú šancu poslednej z farieb - RED. Pevne verím, že sa to bude niesť v inom duchu. PS : Na sekundu sa tu mihne francúzska krásavica Juliette Binoche, ktorú ani nie je poriadne vidieť. (16.12.2017)

Kieslowskeho Karol pôsobí ako opozitný brat Herzogovho Strozseka. Herzogova postavička s podobne nevýraznou tvárou a posmutnelými očami sa pretĺká do čoraz väčšej psoty pri odcestovaní do cudziny, Kieslowskeho protagonista sa dokáže z bezútešne bielej, v ktorej začal blednúť vo Francúzsku, vo svojej rodnej zemi nečakane "vyfarbiť". Aspoň na povrch. ................ Kieslowski v bielej časti trilógie farieb opakuje všetky silné stránky étericky tiaživej Modrej (práca s farbou a jej symbolizmom, narábanie s detailami, hudbou, obrazom a scenárom, skvelé ovládanie emotívnosti) v (nielen vizuálne) stlmenej podobe menej subtílneho a bolestivo krehkého príbehu (Modrá bola skvelo kumulovaná vo veľmi komornom prostrední so sýtofarebným vizuálom hrajúcim sa s možnosťami obrazu a jeho symbiózy s hudbou). ................... Pre Bielu je príznačná menšia amorfnosť, pridanie trpkého humoru do dejovejšieho rozprávania a obšírnejší tematický rozsah, naďalej zahŕňajúcim základnú tému intenzívnej vnútornej bolesti vyvolanej láskou a stratou, melancholickej nostalgie a túžby odtrhnúť sa od vlastnej minulosti, ktorá je však nerealizovateľná. .......... Biela a Modrá sú dve varianty, dva príbehy s rovnakým princípom, vychádzajúcim zo základov, ktoré sú odlišné rozsahom , no naďalej príbuzné v princípoch ich spracovania a emocionálnej základni. (30.03.2014)

Môj prvý dojem bol, že Karol bol zbytočným človekom. Vzhľadom na to, že úloha komentáru je ale iná, musím, konštatovať, že to príbeh pomsty zradeného človeka. Hovorí o pocite naplnenia, ktorý by sme chceli dosiahnuť tým, že inému vrátime, čo nám dal – nakoniec ale ublížime aj sebe. V tomto je Biela o tom, ako Karol ktorý dosiahol takmer všetko nedosiahol vlastne nič. Pre mňa osobne príbeh slabší ako Modrá. (20.07.2006)

Poslední z trilogie, který jsem ještě neviděl, i když v pořadí vlastně druhý, aby byla dodržena návaznost. Kieślowski byl natolik jedinečným režisérem, že prostě nemohl zklamat ani tímhle filmem, který se místy tváří komicky, ale vždycky máte pocit, že zasáhne do živého. Výborné herecké výkony, ale ještě lepší scénář. (15.03.2016)

Vo svojej podstate vlastne úkaz medzi ďalšími 2 dielami i v kontexte celej Kieslowského tvorby, kedže s tragikomédiou skúsenosti nemal. A zároveň v porovnaní s ostatnými časťami Trikolóry najostentatívnejšie pracuje so symbolikou farieb, pretože b i e l a ako znak slobody tu rezonuje v rôznych variáciách a parafrázach neustále. (20.10.2009)