Mapy ke hvězdám

Excellent. Sžíravá satira démona kapitalismu, vládnoucího povrchním celebritám v ulicích Beverly Hills. Všichni proti všem a každý sám za sebe aneb s Cronenbergem objevíte netušené levely sobeckosti. A taky prdící Julianne Moore, konečně. Fakt psycho, žánr experimentální fantasy nabírá zcela nečekaný směr. (18.01.2015)

"Těžký" film, kterým se čím dál mnou oblíbenější režisér definitivně zařadil mezi skvělé vypravěče a psychouše, kdy nejlepší psychiatr alias psycholog je vlastně pořádný psychouš. Je fakt, že mi některé nejasné články v této složité skládačce docvakly po skončení projekce, takže si pro pochopení nemusím film pouštět znovu, ale nebráním se tomu. Opět se podstata točí kolem tatíčka Freuda, což mě dnes již nepřekvapuje, ale nikdy nezaškodí se nechat poučit znovu a zas. Dovolím si skromně konstatovat, že Hollywood zde představuje pověstnou Sodomu Gomoru a s lidmi jako takovými to jde z kopce již od okamžiku Vyhnání z ráje, což příkladně zosobňuje Incest. Hlavním pilířem neřešených děsů a běsů, jež vyústily v to, kam pochopitleně mířily, je totální depersonalizace dneška jako ústředního problému a dovršení Zkázy, jež je nevyhnutelná a až nebezpečně číhá za dveřmi, tak blízko, jak dalece nám to nedochází. (26.10.2014)

Režisér Muchy (1986) a Prísľubov z Východu (2007) zašiel do úplne netradičných vôd a to priamo do vôd Hollywoodu, v ktorom sa teda dejú poriadne šialené veci. Aj keď si niesom istý, či som stihol spracovať a pochopiť Cronenbergov odkaz a pointu Máp ku hviezdam, môžem úprimne povedať, že som si túto filmovú jazdu naprieč kalifornské, nablištené ulice plnohodnotne užil a to hlavne kvôli výbornému hereckému obsadeniu (bezkonkurenčne kraľuje Julianne Moore) a neprepokladateľnému vývoju deja, ktorý si išiel svojou vlastnou, netradičnou cestou. (16.09.2014)

Nezrozumiteľná ohavnosť, ktorej námet mohol v rukách iných tvorcov (Sam Mendes, David O. Russell) skončiť viac než zaujímavo. Cronenberga som mal kedysi v režisérskej TOP10, a stále väčšinu jeho tvorby zbožňujem (vrátane rozporuplne prijatých kúskov ako Crash). Unikátny je v tom, ako zrozumiteľne a akceptovateľne dokáže podať patolgické odchýlky od “normálu”, a ešte ich urobiť súčasťou strhujúceho príbehu. S Maps to the Stars ale prešľapol, film je nestráviteľným balastom, prehliadku postáv alegoricky natoľko vzdialených realite, až sa ich definícia a pointovanie ich vzájomnej interakcie rozplývajú do stratena. Jednu hviezdu dávam za Julianne Moore, ktorá by hereckým výkonom nadchla aj hrajúc zelenú okurku. (04.11.2014)

Démoni Hollywoodu v plnej paráde. Snímok je o odvrátenej stránke tohto miesta, o pekle plného všelijakých mentálnych problémov, úchyliek a šialeností. Pritom vo filme všetko začínalo tak nevinne... príchodom popáleného dievčaťa, ktoré sa stalo osobnou asistentkou jednej starnúcej herečky (J. Moore) predstavujúcej dokonalý archetyp tohto morálne skazeného sveta. Vďaka výraznej psychologizácii hlavných postáv, ich vzájomnej konfrontácii a osobných démonov minulosti, sa tak môže začať nepríjemná cesta do útrob tohto temného sveta plného cynizmu a holého pragmatizmu. Nech je Cronenbergova téma pre námet akákoľvek, vždy ma dostane. Aj v tomto prípade je tu zrejmý jeho rukopis, pričom niektoré scény vyvolávajú príjemné spomienky na jeho staršiu tvorbu, čo som len uvítal. Škoda, že pri pár momentoch nezatlačil viac na pílu, niektoré scény si priam pýtali vyššiu explicitu a šokantnosť, žiadalo sa mi ísť do väčšej hĺbky. Ale inak veľká spokojnosť, prostredníctvom filmu sa nikto nedokáže na nejaký problém v spoločnosti pozrieť po psychologickej stránke tak brilantne ako Cronenberg. 85/100 (24.09.2015)