Ve spárech yakuzy

Ale skôr 4 a pol. Kitano sa po neskutočne dojemnom kikujirovi vrátil k tomu čo vie najlepšie a to ku gangsterským filmom. s tým že svoj predobraz gangstera nezmenil, len ho zasadil do iného prostredia a to ameriky. Práve v tom tkvie čaro tohoto filmu. stret africkoamerickej a japonskej kultúry. príbeh celkom banálny. nečakajte nejaký dejový zvrat. na to kitano nikdy nebol. on si vždy natočí nejaký jednoduchý filmík v ktorom zohráva nejaku tú úlohu aj mierna dávka moralizovania ale v tomto je to skôr naopak. ani scorsese nepoužil vo svojich mafiánoch toľko krvi ako kitano tu. každá scéna takéhoto rázu je brutálna a svojim spôsobom nechutná ale nevymiká sa s kitanovej poézie, takže stále máte pocit že sledujete skôr umelecký film. lenže priznajme si to. Motherfuckerujúci američania nie sú to pravé orechové. Film má kopec emocionálnych scén , ktoré skazia impolite black people. ale to nevadí. ide o to že stále to má ten feeling aký by to malo mať. na gengsterku trocha nezvyčajný a prechod s obyčajných drogových dealerov na yakúzacké esá príliš rýchly, ale tieto malé výtky rozhodne prepáčim, či už kvôli záveru alebo celkovému priebehu filmu, ktorý dotvárala pomalá hudba, kamera a close upy na všetkých zúčastnených. Pocit emocionálnosti a celkovo života na druhej strane zákona, na nemilosrdné zabíjanie a na bratskú lásku a pochopenie, človeka , ktorý ani nevie po anglicky a preto robí jediné čo mu rozumie on sám aj iný - zabíjanie - dotiahol kitano do dokonalosti a pre jeho vyznávačov bude lahoda sledovať takýto podarený filmík, ktorý spolu s jeho zatoichim poznajú vo veľkej miere aj u nás. a myslím že tak to má byť. (13.12.2008)

Ve filmu se mi nepodařilo najít příběh, který bych měl zájem sledovat. Dva gangy, jeden z nich posílený japonským Yakuzákem, proti sobě nemilosrdně bojují. Díky tomu má režisér příležitost předvést řadu různých morbidností. U některých mi opravdu dobře nebylo. Jinak ale v tom filmu nic není, nebo jsem to nenašel. Kmotr je např. také velmi brutální film, co se týče zobrazeného násilí, ale člověk z něho pozná hlubší souvislosti fungování mafie. Tady jsem si jen říkal, že bych byl OPRAVDU nerad členem takovéhoto gangu, ve kterém mi hrozí i nebezpečí od vlastních lidí, třeba za neopatrně projevenou neúctu k vůdci. Chápu, že mafie je jiný svět, ve kterém je tvrdost nutností a japonská mentalita naprosto odlišná od naší. Velmi se mi líbilo, že se režisér v průběhu filmu nesnažil vzbudit sympatie k postavám (a pokud ano, pak u mě nepochodil), takže jsem nemusel trápit své svědomí tím, že fandím bandě zabijáků. Sympatická začne být jedna z postav až na závěr, což se mi zdá dost originální - při scéně s černochem v autě jsem se velmi pobavil a vytáhla mi film z bahna zatracení. 5/10 (07.12.2005)

Pomerne pomaly plynúca gangsterka, ktorá sa snaží diváka dostať svojou atmosférou, nie príliš podobnou tomu, na čo sme zvyknutí. Kitano točí film, ktorý sa odohráva priamo v kuchyni mafie a predstavuje svojich hrdinov s dávkou empatie. Asi aj podvedome preto, že hrá hlavného bossa :). Zvlášť zaujme jedna scéna, v ktorej chce niekto niečo dokázať niekomu druhému a urobí preto niečo veľmi prekvapivé. Nechcel som spoilerovať, treba vidieť. (20.09.2012)

Je to dosť dobrá gangsterská dráma od Takeshiho Kitana. Má vydarený príbeh o vysokopostavenom členovi Yakuzy, ktorý je nútený na čas odísť z Japonska a tak sa rozhodne vydať za svojim nevlastným bratom do Ameriky, ktorý je členom menšieho gangu. A tu aj napriek neznalosti prostredia a jazyka rýchlo preberá iniciatívu a postupne vytvára čoraz silnejšiu organizáciu, čím ale získava aj nových nepriateľov. So spracovaním som spokojný, Kitano sa už od samotného úvodu nezaprie a tak si ma to získalo prakticky okamžite. Tento film sa dosť vymyká bežným gangstarkám, výrazné prvky, na ktoré je bežne kladený dôraz, obzvlášť získavanie a strata moci je tu podaná úplne skratkovito, podobne aj vytváranie vzťahov medzi jednotlivcami, ale ja si určite nesťažujem, práve tento štýl mi sedí viac. Celý film má takú zaujímavú chladnú atmosféru, násilie je vnímané ako úplne prirodzená súčasť života gangsterov, sadla mi aj chémia medzi príslušníkmi rôznych národov a navyše hlavný hrdina to svojim prejavom a štýlom ťahá dosť hore. Len škoda, že miestami a hlavne v druhej polovici na dlhší čas zmizne z obrazu a práve vtedy aj celková kvalita čiastočne upadne, čo považujem aj za hlavný zápor filmu. Nadmieru spokojný som aj s akčnou stránkou, v tomto žánri sa samozrejme nejaké dlhé akčné sekvencie moc čakať nedajú, ale všetky likvidácie, či už strelnými alebo reznými zbraňami sú slušne krvavé a pôsobia dosť efektne. S hereckým obsadením som dosť spokojný, ale platí hlavne o japonskom zložení, Takeshi Kitano v hlavnej úlohe, Masaya Kato ako šéf druhej japonskej mafie a viacero iných vedľajších postáv. Americké zloženie ma už moc nezaujalo, ale zase ani neurazí. Réžia a technická stránka sú na tom dobre, síce tu Kitano svoj štýl využil len čiastočne, ako keby to malo byť viac prístupné väčšinovému divákovi, ale aj takto mi to sadlo. Na špičku mafiánskych filmov to nemá, ale aj tak som dosť spokojný a stále mi to príde na vyššej úrovni, než ľubovoľná západná západná gangsterka. 77% (03.07.2013)

"I'M MICHAEL JORDAN!" ------------ Moju nehynúcu náklonnosť k juhokórejským gangsterkám práve naštrbil legendárny Kitano so svojim najznámejším filmom o Yakuze v Amerike a o bratstve Japonca a Afroameričana. Z atmosféry mám zmiešané pocity, neviem sa totiž rozhodnúť, ktorú príchuť je v nej cítiť viac. Ázijskú, alebo americkú? Možno 50/50. Väčšina hercov nebola najhoršia. Viedlo ich trio Kitano & Epps & Kató. Na mexickej strane barikády sa aspoň na pár sekúnd objavil Noel Gugliemi, čo poteší takmer vždy. Prvá hodinka bola vyslovene geniálna, no s príchodom peňazí a vplyvu sa príbeh stával čoraz viac neprehľadný. Nie kvôli tomu, že by bol komplikovaný, bol len nedostatočne vyrozprávaný. Nakoniec sa z neho stávala už iba tradičná, ale za to efektná vyvražďovačka a nie strhujúci gangsterský epos. (04.09.2018)